Veronika Nagyová

Originalita prostredia - vysokoškolské biologické výskumné laboratória - je pre mňa hlavným ťahúňom knihy. Zriedkakedy sa stretávam so zasadením romantického príbehu do odborného prostredia a musím povedať, že to príbehu dodalo spolu s používanou odbornou terminológiou šmrc a zaujímavosť. Autorka by sa však mohla viac venovať opisu jednotlivých prostredí, keďže napr. ak hlavná hrdinka pracuje s ostatnými doktorandami v laboratóriu, ako čitateľ nemáte vôbec tušenie, ako to laboratórium vyzerá, čo je podľa mňa veľká škoda a nespočet miest takto autorka ponecháva na fantázii čitateľa štýlom "sami si domyslite ako to tu asi vyzerá".
Taktiež kniha je až priveľmi predvídateľná. A to čo sa týka zistenia, ktorá postava určitú skutočnosť urobila. Aby som to bližšie vysvetlila - postava "A" spomenie postavu "B", ale postave "B" nedá meno, napr. ju nazve ako "kolega". Hl. hrdinka vôbec netuší o akého kolegu môže ísť a ani to nerieši, ale vám je to už nad slnko jasné. Takže kým hl. hrdinka polemizuje nad tým, kto asi nejakú vec urobil, vy ste si to už dávno vydedukovali.
Kniha je však bohatá na dialógy, ktoré posúvajú dej vpred a eliminujú tak akékoľvek hluché miesta, pri ktorých by sa čitateľ nudil, resp. by mal dojem, že sa práve nič nedeje. Čo pôsobí zmätočne je, že viacerých dialógoch autorka úplne vypustila uvádzacie vety, a tak keď si dve postavy medzi sebou vymenia po tri repliky, častokrát som sa strácala, kto vlastne ktorú vetu povedal. Hlavne preto, že priame reči boli neutrálne a nedali sa podľa štýlu jazyka priradiť ku konkrétnej postave. Tak som si musela spätne nájsť, kto povedal prvú repliku a následne si pamätať, že táto postava povedala každú druhú.
Knihe by sa taktiež zišla lepšia jazyková korektúra, keďže obsahuje viacero preklepov a gramatických chýb.
Čo sa týka postáv, povedala by som, že sú povahovo neutrálne, žiadna z nich nemá nejakú črtu pre ktorú by ste ju zbožňovali, alebo vyslovene nenávideli. Samozrejme, že sa od seba líšia, nie však nejakým markantným spôsobom a mnohé z nich sú zameniteľné. Napr. ak by ste zamenili repliky Ahn a Malcolma (dvaja najlepší priatelia hl. hrdinky), ani by sa vám to nezdalo čudné. Pokojne by replika Ahn pasovala aj Malcolmovi a naopak. Rovnako to platí o replikách Toma a Holdena. Samozrejme, každá zo spomenutých postáv má "vlastný život", no rovnaký spôsob ich vyjadrovania (neformálnosť, použité frázy, dialógy s hl. hrdinkou) skôr naznačujú, akoby všetci pochádzali z jednej rodiny. Vo vyjadrovaní postáv mi tak do značnej miery chýba akási diverzifikácia, niečo, čo by ich vyjadrovania (a ideálne aj charakter) robilo výnimočnými, nezameniteľnými.
Jediná postave, pri tvorbe ktorej si autorka dala trochu záležať je hl. mužská postava - Adam. Vyznačuje sa úsečnými replikami, v podstate emočne neutrálnymi.
V závere knihy by som ocenila, keby bolo čitateľovi vysvetlené, ako sa vlastne Adam do hl. hrdinky zamiloval. Dozvedáme sa totiž len, že ju miluje odkedy sa pred dvoma rokmi spolu náhodne stretli v umyvárni, hovorili spolu asi päť minút, pričom odvtedy medzi sebou nemali žiadne interakcie, no to Adamovi úplne stačilo, aby sa do nej zbláznil. Priala by som si trochu uveriteľnejší, viac rozvitý záver.
Ešte sa mi hodí spomenúť pár skutočností, ktoré jeden čitateľ môže hodnotiť pozitívne a druhý negatívne. Tak sa rozhodnite sami. Všetky postavy používajú vulgarizmy, akoby to bol bežný spôsob každodennej komunikácie. V knihe sa objaví homosexuálny pár. Postavy - hlavne doktorandi - sú dosť detinské a ľahkomyseľné, akoby nemali nad 25 rokov, ale tak 15. Všetko sa točí len okolo dvoch hlavných hrdinov - každých pár strán sa stretnú, rozprávajú, myslia na seba. Akoby pred tým ani len nemali iný život.
Myslím si, že kniha má potenciál, číta sa ľahko, postavy sú znesiteľné, no neuškodilo by jej bližšie oboznámenie čitateľa s prostredím a vyššia vyspelosť postáv vzhľadom na ich vek.
Odporúčam čitateľkám vo veku 15 - 20 rokov. Kniha nie je rozsiahla, takže ju prečítate tak za dva večery.

E-kniha

Hypotéza lásky

• Ali Hazelwood

4,5

354 Kč