Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Asi najhoršia kniha,ktorá sa ku mne dostala. Kúpila som ju za 2,50E (alebo podobne), ale, úprimne, aj to je veľa za tú zmes hlúpostí. Nie, nečakala som od niečoho,č o sa volá Pensylvánsky upír bohvieakú kvalitu, ale to, že bola zo strany na stranu horšia?
Hlavná ženská postava je urevaná, nesympatická a absolútne neužitočná. Ak by v deji nebola, čitateľ by nebol o nič ochudobnený (skôr naopak - ušetrilo by mu to mnoho nechutných zbytočností). Vraj je policajtka, ale neznáša preliatu krv, neustále fňuká a korunu tomu nasadil fakt, že za jednu hodinu ju dokázal zmlátiť nemŕtvy (žiaden upír, len akýsi ich otrok) lopatou a o čosi neskôr to schytala krížom od k smrti vydeseného chlapíka.
K spomínaným nemŕtvym dodávam jednu citáciu z knihy, ktorá hovorí o "ne"logike príbehu: "Jsou to zbableci." Čoho sa taký mŕtvy človek môže báť? Smrti?
K tej ženskej postave: jednostaj sa sťažovala, ako nevládze, ako už nemôže, ako si myslela, že po jednej rane zomrie. (Pripomínam, že sa hrá na policajtku.)Ubila by som ju hranou tohto lacného braku, nech sa spamätá! Hlavná mužská postava sa snaží byť sarkastická a drsná, ale uverila by som jej to iba keby po vete ženskej hlavnej postave (jej meno mi nestálo ani za to, aby som si ho zapamätala) "Ja myslela, že umřu," ubil touto knihou a sucho jej odvetil: "A jéje, ona fakt hovorila pravdu."
Kniha nebola ani vtipná, ani sa nečítala ľahko a celkovo 2,50 za ňu sú vyhodené peniaze.
Neviem, čo sa ňou autor snažil povedať a odovzdať svetu, ale...nemal to robiť.
Divím sa, že som pri nej dobrovoľne stratila čas nutný na prečítanie tých spomínaných 100 strán.
Kniha patrí k tým lepším, ktoré som od tohto autora čítala. Potešil ma jej rozsah, takže som s ňou mohla stráviť zopár týždňov, počas ktorých som sa tešila na každú ďalšiu stránku.
Môžem odporúčať.
Knihu som prečítala už dávnejšie a pocity, ktoré z nej ostali ma nijako nepodniecujú k tomu, aby som ju otvorila znova. Nebola zlá, dokonca som ju odporúčila aj viacerým ľuďom, teda neurazí, ale nepatrí k najlepším.
Čo poteší, je celkom unikátny pohľad na vampirizmus
Táto kniha sa nedá čítať bez vreckoviek. Celý príbeh je príbehom tragédie "jedného" muža, muža, ktorý sa môže iba dívať na utrpenie svojich milovaných, pretkaná nešťastnou láskou, smútkom, no i hrdinstvom obyčajných smrteľných ľudí.
Asi najsmutnejší príbeh z Tolkienovskeho sveta
Knihu jednoznačne odporúčam.
Čítala som ju v nemčine a vlastne som sa na tejto knihe učila jazyk, ale to jej neubralo z rozprávkového nádychu.
Dej a zápletka nie sú prepracované ako trilógia Pán Prsteňov, ale treba si uvedomiť, že Hobit je skôr kniha pre deti, zatiaľ čo PP pre vyspelých čítateľov.
Tvorí však súčasť Stredozeme a preto je povinným čítaním pre každého "Tolkienovca".
Táto kniha nie je pre každého.
Zarytí nadšenci sveta, ktorý stvoril Tolkien, ju však, podľa mňa, milujú. Ťažko sa mi o nej píše ako o fantasy, pretože Silmarillion opisuje doslova dejiny. Áno, sú to dejiny elfov, ktorí v skutočnosti neexistujú, dejiny kráľovstiev, ktoré nikdy nikto reálne nezaložil, ale paralely s reálnym svetom sa nedajú prehľadnúť.
Tolkien poukazuje na to, ako pýcha dokáže zraziť ľudí/elfov na kolená, že nikto nikdy nie je spokojný s tým, čo má a začne si to vážiť až v okamihu, keď to stratí... uvádzam len pár tém, ktoré som ja osobne v knihe našla. Sú to však nadčasové myšlienky.
Autorka si udržala svoj vysoký štandard. Aj keď sa kniha môže niekomu zdať rozsiahla, čítala sa rýchlo a ľahko. Dej je chytľavý, postavy sympatické.
Knihe nie je čo vytknúť.
Zatiaľ som zlú knihu od tejto autorky nečítala.
Príbeh je tajomný, pretkaný nádychom Francúzska, opismi (nie siahodlhými), ktoré nádherne dopĺňajú atmosféru.
Autorka má cit pre estetiku a krásne skladané vety. Nič tam nie je navyše.
Moja prvá, a určite nie posledná, "Absyntovka".
Rada by som vyzdvihla spojenie politických faktov s príbehom a osudmi jednej početnej afgánskej rodiny. Vlastním viacero kníh z arabského prostredia a táto sa medzi nimi určite nestratí.
Čítala sa ľahko a rýchlo, ale predsa v čítateľovi vzbudí i pár otázok a donúti ho zamyslieť sa.
Knihu som si kúpila na základe recenzií a popisu deja. Kniha je však zmesou zbytočného filozofovania. Samotné pravidlá sú napísané bezdôvodne zložito, akoby forma mala priniesť dôležitosť obsahu, ale v skutočnosti sú, no, nečakajte nejaké pravidlá "do života".
Kniha mala zopár dobrých momentov, ale rozhodne ich nebolo štyridsať.
