Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje odznaky
Moje aktivity
Sú knihy, ktoré si raz prečítate a stačí vám to. Potom sú tu knihy, ku ktorým sa radi vraciate. A nakoniec máme knihy, ktorých jedno prečítanie ovplyvní človeka viac ako tisíc iných kníh. Knihy, ktoré vám stačí prečítať raz a pamätáte si ich do konca života. A jednou z nich je aj Hana.
Hana je príbeh od úspešnej českej autorky Aleny Mornštajnovej. Veľmi sa mi páči retrospektívne podanie príbehu. Na začiatku sa zoznamujeme s Mirou - deväťročným dievčatkom, ktoré pre epidémiu týfusu prišlo o celú rodinu, až na tetu Hanu. Hana je však čudáčka, skoro vôbec nerozpráva, jej dni sa skladajú zo stereotypu a každé vybočenié zo všednosti ju na nejaký čas pripúta k posteli. Je unavená zo života a malá Mira nerozumie prečo.
V druhej časti príbehu sa autorka venuje predošlej generácii a obdobiu tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Spoznávame dospievajúcu Hanu, ktorá je pyšná na svoje krásne dlhé vlasy a pletie svoju výbavu do manželstva. Vidíme ako sa situácia čoraz viac zhoršuje, počujeme fámy o tom, čo sa robí v Nemecku so Židmi, ale ľudia tomu nechcú veriť. Veď je to absurdné. Na čo by robil niekto niečo také strašné?
Až v poslednej časti je vykreslená samotná vojna a transport Židov. Kapitoly sa teraz striedajú s prítomnosťou a ukazujú, aký mal život v koncentračnom tábore dopad na Hanin ďalší život.
Utrpenie. Poníženie. Strach. Hlad. To sú pojmy, ktoré autorka dokonalo vystihla. Slová pospájala do obrazcov, z ktorých ma mrazilo a mala som zimomravky po celom tele. Plakala som, až som nemohla ďalej čítať. Vo dne som rozmýšľala nad príbehom, ktorý je desivo reálny.
Veľmi sa mi páčilo, že autorka sa viac ako na vykreslenie samotného života v koncentračnom tábore zamerala na život pred a po. Na to, ako utrpenie a spomienky rozbijú vysnívaný život na márne kúsky a na neschopnosť vrátiť sa k starému životu, ale i začať nový.
Zároveň sa nezamerala len na jednu postavu. Kniha zachytáva prežívanie celej rodiny, babky, mamy, tety a dcéry. Každá postava má potrebnú hĺbku, ktorá ju robí realistickou a ľudskou. Obdivujem autorku ako dokázala vykresliť všetky situácie a vžiť sa do každej postavy napriek rozličnému veku.
Dej sa odohráva v Československu. Prostredie mesta Medziříčí sa mi zdalo veľmi blízke. Nebolo to vzdialené zahraničie, ale v podstate môj domov. Vďaka známemu prostrediu som sa do knihy vedela viac vžiť a veru, už dlho ma nejaká kniha takto nepohltila. Kniha bola neskutočne napínavá a dokonalý štýl písania spôsobil, že som mala pocit akoby to ani nebol príbeh ale realita. V mysli sa mi odohrávali výjavy z kníh, akoby som tam skutočne bola a boli to moje spomienky, živé ako realita, v ktorej žijem.
Myslím si, že by Hana mala byť povinné čítanie, aby si ľudia uvedomili hrôzy, čo sa stali a nebolo to ani tak dávno. Určite by bolo aj menej nepokojov v spojení s koronavírusom. Keď čítate o dievčati, ktoré tri roky nevyšlo z domu, lebo sa ukrývalo na povale pre svoj pôvod a porovnáte si to s nespokojnosťou ľudí, ktorí majú pocit, že nosenie rúška narušuje ich slobodu a je im zaťažko byť pár mesiacov doma, pritom stále môžu chodiť na prechádzky a kúpiť si jedlo, zistíte, že stále máte viac ako potrebujete.
Hana je krásny príbeh o troch generáciach valašskomedziříčských Židov, ktorý vás chytí za srdce a zmení vo viacerých smeroch. Pocity po dočítaní doznievajú ešte dlho a ktovie či niekedy vymiznú.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha Bude to bolieť opisuje život mladého lekára Adama Kaya. Po náročnom štúdiu sa zamestná v štátnej nemocnici. Opisuje svoj prvý deň, kedy nevedel, čo má robiť, lebo ani päť rokov štúdia ho nepripravilo na to, čo život lekára skutočne obnáša. Bežne odchádza z práce neskoro, zažíva stresy z nedostatku personálu a veľkého množstva pacientov. Opisuje deň, kedy mu zomrel prvý pacient aj deň kedy prvýkrát niekomu zachránil život. Rozpráva o živote lekára – bez pozlátky a priamo, s humorom a pútavo.
Štýl písania je vtipný a zrozumiteľný (v texte je veľa lekárskych termínov, ale autor ich zakaždým veľmi dobre vysvetlí). Kapitoly sú krátke a tvoria ich jednotlivé zápisky denníka. Kniha je rozdelená na viacero častí a chronologicky opisuje hierarchiu v nemocnici a postupný kariérny rast.
Samotný autor na otázku, prečo si myslí, že sa kniha stala bestsellerom odpovedá, že to je trik, lebo kniha sa predáva ako vtipný príbeh, ale v skutočnosti len využíva humor na vykreslenie situácie v britskom štátnom zdravotníctve. Kniha vychádza z jeho osobných denníkov, ktoré si písal ako lekár. Nemal v pláne ich vydať, bola to jeho „terapia“.
Hneď na začiatku sa čitateľ dozvedá, že Adam nakoniec odíde zo zdravotníctva („veď aj Titanic ste pozerali s tým, že viete, ako skončí“). Celá kniha k tomu smeruje, no napriek tomu alebo práve vďaka tomu je koniec veľmi emocionálny. Akoby praskla bublina smiechu a radosti a čitateľovi sa naskytne skutočný pohľad na vážnosť situácie, na Adama, ktorý už nevládze ani vtipkovať. Kniha sa nesie v radostnom duchu, občas som sa smiala tak nahlas, až som svojím smiechom vystrašila všetkých naokolo. Až na konci to na mňa všetko doľahlo a pocítila som váhu lekárskej zodpovednosti, ktorú prvýkrát nenadľahčoval žiaden vtip. Taký bol koniec – jednoduchý, priamy a dojemmý. Na nič sa nehral, neplytval slovami, bola to holá pravda, ktorá zarezonovala hlbšie ako tisíc planých slov.
Bude to bolieť je autobiografiou autora, ktorý tiež opustil zdravotníctvo a zašal písať scenáre pre televíziu. Nikomu nepovedal, prečo odišiel. Až po šiestich rokoch sa rozhodol vydať knihu. Ako sám vraví, lekárom nikdy neprestanete byť. A preto, keď v roku 2016 vláda vyhlásila lekárom vojnu a nútila ich drieť ešte viac za menej peňazí, rozhodol sa zmeniť pohľad verejnosti na lekárov. Každý, kto tvrdí, že lekári sú chamtiví a pracujú len pre peniaze, nikdy nebol v ich koži. Samotný Adam zmeškal svadby svojich kamrátov, nespočetne veľakrát zrušil svoje rande a Vianoce oslavoval siedmeho januára.
Bude to bolieť je nádherný príbeh o povolaní lekára, o jeho krásnych i temných stránkach. Vyjadruje úctu a pochopenie všetkým lekárom, ktorí sú tiež ľudia – aj oni sa občas pomýlia, sú smutní alebo potrebujú voľno.
Modlitebný denník pre ženy je vynikajúcou knihou pre duchovný život a rast. Jeho vypĺňanie nezaberie veľa času, zameriava sa najmä na efektivitu. Vďaka prehľadnosti sa v ňom dobre orientuje a vzťah s Bohom naberá úplne iný rozmer.
Číst víc
Vedeli ste, že samička pazúrnatky vodnej slúžila v päťdesiatych rokoch ako dnes tehotenský test? Nie? Dovoľte mi predstaviť vám Efekt domina, knihu ktorá rozpráva o (ne)rovnováhe medzi človekom a prírodou. Osemnásť krátkych príbehov šokuje, prekvapí, ale aj pobaví. Kniha rozpráva o udalostiach, kedy postrčenie jednej dominovej kocky spôsobilo pohromu na druhom konci zemegule. Umelecké písanie je doplnené zaujímavými faktami a kniha je napínavá aj napriek tomu, že nemá jednotný dej.
Na knihu som sa tešila, ale nemyslela som si, že sa zaradí medzi moje najobľúbenejšie. Dovoľujem si tvrdiť, že zaujme každého. Malých, veľkých, biológov alebo amatérov, všetkých nadšencov prírody, dokonca aj takých, ktorí by si dobrovoľne prírodovednú knihu neprečítali. Atmosféra knihy pohltí naozaj každého. Vynikajúce čítanie na osamelé jesenné večery i na dobrú noc pre deti.
Motýlia izba je viacgeneračný príbeh o prepletených osudoch, láske a rodinnej dráme. Hlavná hrdinka je sedemdesiatročná Posy Montagueová, matka dvoch synov, babička dvoch krásnych vnúčat a vdova, ktorá prišla pred mnohými rokmi o svojho manžela. V knihe sa strieda minulosť s prítomnosťou. Sledujeme Posino detstvo plné radostných spomienok na otca, s ktorým chytala motýle a spoznávala prírodu. Nemôžem nespomenúť vilu Admirál, prekrásnu starobylú vilu, v ktorej Posy strávila bezstarostné chvíle s ockom. Až kým ho nepovolali na vojnu...
Súčasná Posy, sedemdesiatročná babička, ktorá by svojím entuziazmom a energiou zahanbila mnohé štyridsiatničky, rieši rôzne rodinné problémy a aby toho nemala málo, začne ju dobiehať minulosť. Narazí na svoju dávnu lásku Freddieho, ktorý ju kedysi bez vysvetlenia opustil a jediné, čo za sebou zanechal, boli bolestivé spomienky. Zdá sa, že Freddie chce byť opäť súčasťou jej života, ale jeho správanie Posy len mätie. Raz je srdečný a vľúdny, inokedy odťažitý. Vysvetlí jej konečne, čo sa vtedy stalo? A je na to vôbec pripravená?
Posy mi bola veľmi sympatická. Povedala by som, že mala srdce na pravom mieste. Pre rodinu by spravila čokoľvek, jej starostlivá povaha si ma ihneď získala. Je medzi nami vyše 50 rokov, no mala som pocit, akoby sme boli staré priateľky, ktoré si pri káve rozprávajú rodinnú históriu, riešia staré drámy a pritom sa veľa nasmejú.
Veľmi sa mi páčilo, že kniha neriešila osud iba jednej postavy. Autorka sa zamerala na viacero postáv, každá mala svoj priestor a vzťahy medzi nimi boli naozaj prepletené. Náhoda? Možno, ale určite sa o to pričinila aj Posy :D
Mohla som nahliadnuť do rôznych životných situácií – prvá láska, rodinné násilie, strata životného partnera, smrť rodiča.. Jednotvárnosti by som sa rozhodne nebála :D
Postupne pribúdali nové a nové tajomstvá, napätie sa stupňovalo a môj mozog pracoval na plné obrátky. Mohlo to byť takto? Alebo sa stalo toto? Až na posledných stránkach sa všetko vyriešilo a skryté vyšlo na povrch. Musím však priznať, že pri dvoch veciach som zostala sklamaná. Na jednu som prišla a pri druhej som čakala niečo dramatickejšie. Pri odhalení som sa pýtala samej seba: To je všetko? Predstavovala som si rôzne dramatické scenáre a tento sa mi zdal taký obyčajný... Na druhej strane nebol premrštený ani nerealistický.
Všetko som si vedela veľmi dobre predstaviť. Ó, ako rada by som vyrastala vo vile Admirál s jeho nádhernou záhradou! Takisto aj postavy boli pekne vykreslené. Zdali sa mi také ľudské, mali nejaké muchy aj niečo, prečo boli výnimočné.
Ak by som mala povedať jednu vec, ktorá sa mi na knihe najviac páčila, boli by to jednotlivé vzťahy medzi postavami a tajomstvá, ktoré ukrývali.
otýlia izba je vhodným oddychovým čítaním pre milovníčky romantických alebo historických románov. Cielová skupina je naozaj veľká, s postavami budete súcitiť či už vám je 17 alebo 70, každý si v príbehu nájde svoje, a preto je Motýlia izba taká výnimočná.
Knihu by som rozdelila na niekoľko častí:
1.) Slang, hovorové a nespisovné slová
Slang sa používa na opísanie určitej skupiny ľudí a aj to stačí troška a nie v každej vete nasilu uvedené. A už vôbec sa to nehodí, ak hlavný hrdina má byť veľmi vyspelý a hlboký. Podľa štýlu písania by som Lea zaradila medzi pasívnych a jednoduchých robotníkov, bez ambícií či intelektu. My však čítame spoločenský filozofický román, preto v texte nájdeme aj rôzne úvahy, no hneď v nasledujúcej vete ich autor zabije nejakou primitívnou poznámkou. Ak by štýl písania bol iný, Leonard viac vyspelý, tak by myšlienky vyzneli úplne inak a možno by som sa aj teraz pri písaní nad nimi zamýšľala.
2.) Sebaľútosť, pokrytectvo plus za všetko môžu ženy
Ako som vyrozumela z kontextu, Leonard mal byť „strašne deep“ a nepochopený v skazenom svete, kde najvyšší vládni predstavitelia sú zapletení v drogovom biznise. Tým, že im tie drogy predáva, to vôbec nepodporuje, je len obeťou systému. Všetko robí len pre vyššie dobro, lebo nemá inú možnosť. Avšak, keď sa mu istá osoba prizná, že sa živí prostitúciou, je mu zle, lebo z toľkých možností si vybrala tú najjednoduchšiu. Prečo potom tvrdí, že on nemá na výber, ak je veľa iných spôsobov ako si zarobiť??
Zároveň je chudáčik nepochopený, lebo už vyrástol zo žien, ktoré majú v hlave len slamu a celé dni len pridávajú fotky na instagram. Nevie si nájsť žiadnu, ktorá by mu bola mentálne rovná. Lebo muži dospievajú mentálne rýchlejšie ako ženy. Sťažuje sa, že si nevie nájsť žiadnu, ktorá by mu bola mentálne rovná, pritom je pasívny a lenivý. Najradšej by bol, ak by mu nejaká sama vletela do náruče.
Napríklad na prvom stretnutí s novými kolegami príde na scénu Nina. Hneď, ako vojde, Leonardovi priam začnú tiecť sliny, no jeho sympatie k nej razom pominú, keď sa žiadostivo pozrie na iného chlapa, pretože je bohatý. Ona jediným pohľadom vie, kto koľko zarába a nepozrela sa na Lea, lebo je chudobný. Už o ňu nemôže ani bojovať, lebo sa pozrela na iného. On totiž zistil, že sa neoplatí venovať čas a energiu do žien. Absolútne sa nesnaží mať vzťah a ,chudáčik, žiadna ho nechce. Kde bude asi problém????? Navyše Leonard Ninu ešte na tej istej strane nazve p****, lebo nikdy nebrala drogy a ide ich predávať.
Väčšina dílerov drogy neužíva a nepochopila som, čím si takéto oslovenie zaslúžila, najmä ak vezmeme do úvahy jeho prvotné sympatie k nej.
3.) Antické vyvrcholenie – Dráma predsa musí byť, dajme každému ťažkú a šokujúcu minulosť. Ak nevymyslíme primerane drastickú minulosť, tak postavu zabime, aby mala v deji význam.
Niektoré zápletky boli zbytočne dramatizované a iné nasilu vymyslené.
Zápletku s mamou som odhalila už pri prvom náznaku o zmene správania. Hneď som uhádla, o čo ide, konkrétne o akú chorobu, lebo v dnešnej dobe poznáme len jednu chorobu na vytvorenie smutnej a tragickej atmosféry v knihe.
„Spravili si z nás otrokov hlúpejších ako boli tí v staroveku, pretože tí o sebe aspoň vedeli, že sú považovaní za menejcenných.“
Nechcem písať len negatíva, preto musím vyzdvihnú aktuálnosť knihy. Autor chcel poukázať na súčasné fungovanie spoločnosti, kde bohatí vládnu a chudobní sa musia prispôsobiť. Mnohí si to vôbec neuvedomujú a ostatní sa poslušne stiahnu, aby nevyčnievali, lebo vyčnievať v stáde oviec sa nevypláca. Veľa ľudí len slepo nasleduje a iní sú leniví niečo spraviť.
„Dôstojnosť alebo peniaze? Večný boj...“
Človek bažiaci po moci sa nezastaví pred ničím a čím viac moci má, tým viac ho opantá a chce mať viac. Presne ako drogy. Mnohokrát stačí jedna nevinná dávka s nesplniteľným sľubom sebe samému „Len dnes“ a človek sa už z toho do smrti nedostane. Stačí tak málo a nič už nie je ako predtým.
Najmä v dnešných dňoch si uvedomujem prchavosť prítomného okamihu. Všetko sa mení, zo dňa na deň pribúdajú bezpečnostné opatrenia spolu s pozitívnym pacientmi na COVID a ekonomika zažíva tvrdé rany.
Koniec je naozaj nečakaný. Autor navnadil čitateľov na pokračovanie, nakoľko je koniec otvorený a kniha skončí v tom najnapínavejšom.
Ostáva mi len hádať, o čom bude ďalší diel...
Knihu by som odporučila nenáročným čitateľom, ktorí sa chcú trochu zamyslieť. Majú radi krátke knihy, ktoré sa čítajú neuveriteľne rýchlo a ľahko, na každej stránke sa dej posúva dopredu, štýl písania je jednoduchý a nebeletrizovaný. Autor všetko podrobne vysvetľuje, preto sa nemusíte báť, že by ste knihu nepochopili a aj zložité a ťažké otázky vie zjednodušiť, aby ich pochopil naozaj každý.
Nebolo to len klasické prerozprávanie Popolušky v inom prostredí. Autorka do knihy vniesla nové rozmery a každou stránkou som hádala, čo sa stane ďalej. Hneď na začiatku som si obľúbila štýl písania, doplnený vtipnými poznámkami a úsmevnými situáciami. Dej nikde nestál, zaujímavý svet si ma získal už po prvých stránkach a koniec mi vyrazil dych. Pri knihách si zvyknem pekné myšlienky alebo vtipné situácie zaznačovať lepíkmi. Pri tejto knihe som však nepoužila ani jeden. Nemohla som si dovoliť stratiť ani tých päť minút a prerušiť čítanie, lebo sa stále niečo dialo a prichádzali ďalšie a ďalšie zvraty.
Cinder mi bola ako hlavná postava veľmi sympatická. Ponižovanie jej macochy som si vedela živo predstaviť a bolo mi jej veľmi ľúto. Kniha ľahučko zabŕdla aj do otázky Čo robí človeka človekom? a celkovo mala veľmi peknú myšlienku.
Napriek tomu, že ide o známu rozprávku, som sa veľmi bála, ako to všetko dopadne. A veru, koniec bol fakt nečakaný! Už sa neviem dočkať druhého dielu, lebo kniha skončila v tom najnapínavejšom.
Knihu vrelo odporúčam milovníkom rozprávok, ako aj fanúšikom scifi a napätia. Nádych rozprávkovej Popolušky skĺbený s drsným distopickým svetom dodáva klasickej rozprávke na desivej aktuálnosti.
Priznávam, že prvých sto strán som začínala byť trošku skeptická. Musela som si zvyknúť na štýl písania autorky, hlavná hrdinka sa mi zdala až príliš dramatická a nevedela som si zaradiť dobu, v ktorej sa dej odohráva. Postupne som sa ale spolu s hlavnou hrdinkou zamilovala do Daniela a bavilo ma sledovať ich dospievanie a zbližovanie. Ako sa priateľstvo postupne menilo na čosi viac, čo si ani jeden z nich nechcel priznať.
Keď sa zdá, že by to mohla byť láska ako z rozprávky, všetko sa pokazí a nasleduje dlhoročné odlúčenie. Vždy, keď sa začnú zbližovať, zasiahnú vyššie sily a všetko je zase ako na začiatku. Samozrejme, so zlomenými srdciami a zmarenými nádejami. Akoby nestačilo, že Linda je na pokraji zrútenia, začnú sa jej snívať tajomné sny o nešťastnej láske z čias druhej svetovej vojny. Tie ju zavedú k starému denníku jej babičky, ktorý skrýva krutú pravdu o minulosti, ale aj kľúč k pochopeniu súčasnosti. Kým nezlomí dávnu kliatbu, žiadnej z jej rodu nebudú dopriate esencie pravej lásky...
Sladké a milé čítanie sa zrazu zmenilo na srdcervúce a horké. Nasledoval jeden zvrat za druhým, emócie sa vo mne striedali ako na kolotoči. Ešte som sa nestihla zmieriť s jedným a už sa stalo niečo ďalšie. Druhú polovicu som zhltla prakticky na jeden dúšok, čo mi je teraz hrozne ľúto. Ešte dve hodiny po dočítaní vo mne doznievali všetky pocity, pričom najsilnejší bola zrdvujúca prázdnota, že už je koniec. Mala som doslova zlomené srdce za postavy v knihe.
Stránky mi mizli pred očami, čo doteraz nechápem, keď vezmem do úvahy, že som minimálne trikrát musela prerušiť čítanie, lebo skrz vyhŕknuté slzy som nevedela zaostriť na písmenká. No akokoľvek masochistické bolo pokračovať, nemohla som prestať čítať, lebo stále sa niečo dialo. Aj keď najradšej by som si tú emočnú dávku rozdelila a postupne dávkovala...
4,5 / 5
Celý príbeh bol naozaj krásny, opradený rozprávkovým čarom a odporučila by som ho všetkým romantickým dušiam.
Toto je kniha, ktorá na slovenskom trhu doteraz chýbala. Či už rozmýšľate nad vydaním knihy alebo vás len zaujíma, čím všetkým musí kniha prejsť, kým sa dostane do tlačenej podoby, táto kniha je must-read! Vždy som si myslela, že najťažšie je napísať knihu. Pritom na napísanie knihy stačí talent a motivácia. No na vydanie je potrebné priam nadľudské úsilie, nezávisle od kvality. Vydavateľstvá mnohokrát radšej vsadia na istotu a keď si majú vybrať medzi slovenským a zahraničným autorom, zvolia si zahraničného. Veď po čom siahneme my v kníhkupectve častejšie? Samozrejme, že po zahraničnom...
Miška píše z vlastných skúseností a neraz som sa pri čítaní pousmiala. Nechýbajú ani praktické rady a konkrétne čísla, aby sme si to mohli lepšie predstaviť.
Nemusíte sa báť, že by vás čítanie nudilo. Autorka má svieži štýl písania a stránky vám budú miznúť ani nebudete vedieť ako.
Všetko je jasne a zrozumiteľne vysvetlené a na konci knižky je mini navigácia k hlavným termínom, takže zmätok nehrozí.
Mínusom bola horšia kvalita obrázkov, ktoré sa v knihe tiež vyskytovali. Boli slabšie čitateľné, a tak mi niekedy veľmi nepomohli (napr. tie fonty).
Ale inak Zákulisie samovydávania určite doporučujem!
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
