Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hneď, ako som si prečítala anotáciu k tejto knihe, povedala som si, wau, tak toto by mohlo byť super. Autorka nám predstavuje dve časové línie, prvú v roku 1908 a druhú v súčasnosti. V oboch prípadoch sú hlavnými postavami mladé ženy a obe sa odohrávajú v rovnakom meste. Kým fotografka zosnulých, Thea, ktorá vyrastala v sirotinci, sa usiluje nájsť svoju biologickú matku a všetky stopy ju smerujú k miestnej psychiatrickej liečebni, problémová Heidi sa na základe čudného listu rozhodne po dlhej dobe navštívit svoju matku, ktorá sa lieči v Zariadení pre ľudí s poruchami pamäti kvôli demencii. Obe ženy sa ale pri hľadaní a pátraní po svojej minulosti neustále zamotávajú do miestnej legendy o zavraždenej Misty Wayfair, ktorá je vraj aj po smrti stále v meste, straší ľudí a stretnutie s ňou znamená len to najhoršie - smrť. Oba príbehy sa navzájom prelínajú a oba sú plné záhad a nadprirodzena.
Znie to skvele, čo poviete? Ale mňa to z nejakého dôvodu nechytilo tak, ako som očakávala. Kniha má podľa mňa super námet, len to spracovanie mne osobne nesadlo. Príbeh mal na mňa dosť pomalý rozbeh a celkovo sa ten dej trochu tiahol. Striedanie minulosti a súčasnosti bolo zaujímavé, hoci párkrát sa mi stalo, že som sa stratila a musela som si prelistovať pár strán dozadu, aby som si pripomenula, čo sa kde stalo. Hlavné postavy som si veľmi neobľúbila, no ako sa mi už v poslednej dobe stáva pravidelne, veľmi som si obľúbila vedľajšie postavy, najmä Emmu, ktorá mi prirástla k srdcu. No a keď už sme pri Emme a vedľajších postavách, veľmi oceňujem, ako autorka zakomponovala do príbehu viacero dôležitých tém, ako napríklad úzkostné poruchy, autizmus, demenciu či rôzne iné duševné choroby, hoci sa im venovala na môj vkus málo. Chápem, že hlavná pointa príbehu bola niekde inde, ale baví ma dozvedať sa o takýchto témach viac a preto by mi vôbec nevadilo, keby dané postavy dostali viac priestoru.
Kniha je označovaná niekde ako mysteriózny triler, niekde dokonca aj ako horor. Ja by som sa skôr priklonila k tej prvej variante, určite sa nemusíte obávať, že by bol príbeh strašidelný alebo hororový. Áno, je tam pár “nepríjemných” situácií či prvkov, ale nie je to nič, kvôli čomu by ste mesiac nemohli spávať. Aspoň teda vo mne to takéto pocity rozhodne nezanechalo.
Celkovo knihu hodnotím, ako taký lepší priemer. Pravdepodobne som mala príliš vysoké očakávania. No napriek tomu si myslím, že Vám môže veľa dať, je v nej mnoho krásnych myšlienok o hľadaní samého seba a o zmysle života. A ak radi čítate príbehy, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva, máte radi záhady a máte radi trochu ponuré čítanie, táto kniha je pre Vás ako stvorená.
Vydat se na Knižní odyseu po literárních světech vyžaduje pořádnou dávku odvahy! Vy ji máte, a proto vám hvězdy leží u nohou a tento odznak zdobí vaši hruď (nebo alespoň vaši sbírku).
“Romány pre ženy” som zvykla čítať na strednej. Tie malinké knižočky, v ktorých do seba neznáma dvojica narazila niekde na ulici Bratislavy a po 5 minútach už vedeli, že bez seba nemôžu žiť a dali by za toho druhého život, vtedy medzi mojimi rovesníčkami dosť fičali (áno, viem). Odvtedy však už ubehlo skoro desaťročie a ako som sa zmenila a dospela ja, tak sa zmenili aj môj vkus a nároky na knihy. A teda, ak mám byť úplne úprimná, tento žáner som úplne odstavila, nie na druhú koľaj, ale rovno na poslednú.
Keď som si však prečítala anotáciu k Poslednému džentlmenovi, zaujala ma dejová linka mladej spisovateľky, ktorá chce vydať svoju prvú knihu a rozhodla som sa, že tomuto príbehu dám šancu. A vôbec to neľutujem. Spočiatku som si síce hovorila “tak toto ma teda asi baviť nebude”, ale nevzdala som to a po pár stranách som bola rada, že som knižku neodložila. Autorka v nej totižto popri ľúbostnej línii veľmi zaujímavo opisuje, ako to na Slovensku chodí, ak sa niekto verejne neznámy usiluje vydať svoju knihu. Je zvláštne a zároveň smutné vidieť, čím všetkým si hlavná hrdinka musela prejsť a myslieť pri tom na to, že takto to, bohužiaľ, na Slovensku funguje, keďže príbeh je inšpirovaný skutočnosťou... A hoci sa zo mňa teraz asi nestane milovník tohto žánru a nezačnem si vo veľkom doháňať resty, čítanie som si užila a odporúčam knihu aj tým, ktorí tomuto žánru neholdujú (áno, je to v prvom rade román, v ktorom sa riešia vzťahy, ale nečakajte žiadnu “červenú knižnicu”). Je fajn dozvedieť sa, čo všetko sa skrýva za jednou knihou a koľko úsilia a mravenčej práce musia spisovatelia vynaložiť pre to, aby sme v rukách mohli držať výsledné dielo.
Ďakujem autorke, že mi ukázala, že tento žáner nemusí byť len plytký a prvoplánový, ale môže mať aj zaujímavý dej, byť vkusne napísaný a môže mi dokonca aj niečo predať.
