Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Koncom vlaňajška obletela kniha Fable slovenský bookstagram. Krásna obálka a pozitívne ohlasy zlákali na knihu aj mňa.
Originálny svet, silná tínedžerská hlavná hrdinka, tajomný mladý hrdina, ostrov, odkiaľ sa chce Fable čím skôr dostať preč. Zaujímavé,nie? Každý deň sa Fable potápa a hľadá drahokamy na morskom dne. Musí ich však ukrývať, pretože zlodeji sa neštítia pre pár "šutrov" aj zabiť,preto sa stáva, že Fable bdie aj niekoľko nocí po sebe…
Je to krásny príbeh,aj keď som sa zo začiatku nevedela začítať. No potom,ako som zistila o čo v príbehu ide,sa mi čítalo jedna radosť. Môže sa zdať (aj mne), že úvod je zdĺhavý a o ničom, avšak postupne sa dozvedáme všetko podstatné, veď začiatky sú všelijaké ;) treba vytrvať a ono to príde. Podľa mňa Fable nie je akčným príbehom. Skôr dobrodružným YA, s pár zvratmi,ale po rozpačitom úvode,kedy sa dej rozbehne,sa vám stránky budú pretáčať samé. Síce som romantickú linku nečakala, keďže sa dosť dlho žiadna nečrtala,ale prekvapila ma príjemne. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy a najmä ako Fable bojovala o prežitie nielen na ostrove,ale aj na lodi a o svoje miesto na nej. Som zvedavá, aký bude mať príbeh pokračovanie…
Absolútne som netušila, aký príbeh ma čaká na stránkach paperbacku s krásnou obálkou.
Dej nie je až tak založený na dynamike. Skôr sa zameriava na vzťahy,ich krehkosť a budovanie dôvery. Autor vytvoril reálno-fantazijný svete,kde obyčajní ľudia žijú s magickými bytosťami. Bodaj by žili v symbióze. Ľudia magické deti posielajú do sirotincov a všetky musia byť registrované. Hlavným hrdinom je Linus Baker, sociálny pracovník v OPOMM(oddělení péče o magickou mládež). Oči sa mu otvoria(o tom,ako to v spoločnosti vlastne je) až jeho vyslaním do sirotinca, ktorý je prísne utajovaný. Riaditeľom je Arthur Parnassus, záhadný a charizmatický chlapík. Stará sa o vílu, záhradnú trpaslíčku, vyverna, chlapca, ktorý sa v strese premieňa na psa, chlapca, ktorý má konzistenciu priehľadného zeleného slizu a Antikrista. Správkyňou ostrova je víla,Zoe Chapelwhiteová a pomáha aj s domácnosťou sirotinca. Tento mix magických bytostí autor vymyslel skvele. Každý je svojský,ale medzi sebou sa majú radi ako rodina a vychádzajú spolu. Klune vytvoril každej postave povahu na mieru a skvele sa dopĺňali. Bezprostrednosť detí a následne vtipné konverzácie boli báječné a väčšinu knihy som sa usmievala, občas dokonca smiala nahlas. Takáto izolácia detí však nemôže trvať večne. Deti by mali navštíviť najbližšiu dedinu,ale Arthur sa obáva. Predsudky, strach a nenávisť obyvateľov v kombinácii riaditeľových obáv vytvára priestor pre hlboké úvahy. Toľko krásnych myšlienok som si v knihe už dávno nezaznačila. Veľmi sa mi páčila Linusova premena. Z fádneho prežívania zo dňa na deň, sa vďaka Marsyaskému sirotincu zmenil na chlapa s chuťou žiť. Klune napísal naozaj krásny príbeh. S posolstvom najmä o tom, že by sme nemali súdiť iných keď ich nepoznáme. Záver bol krásny a veľmi som sa mu potešila,aj keď ma Zoe prekvapila…milo prekvapila :) Určite vám knihu odporúčam a ja sa určite začítam do ďalších príbehov z vydavateľstva Conqueer veľmi rada
Vďaka knižnej štafete som mala možnosť čítať knihu Milovaný nevlastný brat. Prečo ju spomínam? Nooo…lebo nechápem, prečo sú tieto(aspoň tieto dve knihy,neviem, či ich je viac)knihy nezaradené do voľnej série. Ešte stále sa nechytáte? Elec z Milovaný nevlastný brat zlomil dievčaťu srdce a odišiel za nevlastnou sestrou(spoiler 'jako kráva' XD )a tým dievčaťom bola Chelsea ;) Ach,dobre to tá Penelope píše. Príbeh spomínanej Chelsea so zlomeným srdcom a mrzúta Damiana,jej suseda bol krásny. Romantický, predvídateľný a áno, plný klišé….no komu by to vadilo? Mne rozhodne nie… Krásna oddychovka, ktorá sa ľahko číta, postavy si obľúbite, zápletky tušíte,no aj tak sú veľmi fajn. Záver bol opäť raz sladký,ale veď to k romantickým knihám patrí. Za mňa veľká spokojnosť s tvorbou Ward a už teraz sa teším na príbeh,po ktorom siahnem najbližšie…
" Ve skutečnosti nemáme žádnou jinou možnost, než určité věci prostě přijmout."
Záver pentalógie ako sa patrí. Perfektné a som naozaj smutná, že už je koniec. Každá (takmer každá!)postava mi prirástla k srdcu a dúfala v "... žili šťastne, až kým nepomreli…" Viem,viem,toto nie je žiadna rozprávka. Je to historický román, ktorý by ste nemali nechať nepovšimnutý! Do Monošovej Sophie sa zamilujete.
Keď som vlani v novembri dočítala 4.diel, myslela som, že ma trafí šľak! Autorka záver knihy Markízino tajomstvo poriadne 'okorenila' brutálnou scénou a ja som potrebovala vedieť, čo bude s mníchom, vojvodom de Guisé,krčmárom,ale aj s ostatnými postavami. Dočkala som sa,dozvedela som sa a vôbec ma neprekvapilo, že Monošová nepoľavila a čitateľa neprestala ohurovať svojím dôvtipom, pretože od prvej časti série nám postupne predstavovala postavy, ktoré mali tajomstvá. Veľa tajomstiev. A autorka ich pekne postupne odkrývala a ja som so zatajeným dychom čítala stránku po stránke. Ako natešené zvedavé dieťa rozbaľujúce si vianočný darček. V Sophie nájdete perfektné vyvíjajúce sa postavy, majstrovsky zvládnutý dobový jazyk, ktorým je séria písaná, veľa francúzskych prísloví v origináli (ktoré sú hneď preložené), brilantné nepredvídateľné zvraty, krásne opisy, ktoré rozhodne nie sú 'prázdnou vatou' stránok, listiny v knihách sú písané špeciálnym ozdobným písmom a v neposlednom rade okrem nápaditých obálok oceníte aj autorkinu (sú)hru slov v texte. K samotnému deju vám neprezradím nič aby ste si mohli naplno užiť aj predchádzajúce časti. Neviem ako vás presvedčiť,aby ste sa do série Sophie vrhli s vervou. Napadá mi jedine odporúčanie pre všetkých, ktorý sa radi stratia v príbehu životov markíz, vojvodov, kráľa a kráľovnej a zažijú s nimi víťazstvá a pády, lásky aj zlomené srdcia, krutosť a podlosť jedincov,no aj odpúšťanie…Historická romanticko-dobrodružná sága je práve pre vás a verím, že sa zaradíte k verným Sophiiným fanúšikom.
Ako v knihe Tanečnica, ktorú som mala možnosť čítať dávnejšie,sa mi zdal úvod (prítomnosť) príbehu zbytočný. Našťastie, zadanie v tomto prípade klame. Hlavná hrdinka v prítomnosti je Emma. Vidí príbehy v zrkadlách (niečo podobné- vízie z minulosti,bolo aj v 'Tanečnici' takže som zhruba vedela,ako sa ten hlavný príbeh začne…)
Úprimne sa priznávam, že začiatok bol pre mňa trochu nudný, avšak chápem, prečo autorka píše týmto svojským štýlom. Chce,aby autor spoznal postavy,ich minulosť,ich konanie,ich sny…. Takže ak vás príbeh neuchváti od začiatku,len pozorne čítajte ;) ono to príde! Michaela používa opisy a dokáže navodiť atmosféru knihy tak, že sa prenesiete do rokov 20.,30.,40. Ste jednou z postáv a všetko sledujete akoby z kúta miestnosti. Je vidieť, že autorka je milovníčkou histórie. Ako historických postáv,rovnako tak udalostí. Bolo zaujímavé čítať príbeh novinárky Liny a Bruna, ktorý pracoval v tých istých novinách ako vedúci spravodajstva. Sledujeme ich túžby a sny,no zároveň rozpínajúcu sa moc strany s vodcom chorého zmýšľania. Lenže vstupom Reinharda do príbehu,mi zaiskrili oči…. cítila som v kostiach, že s touto postavou to bude úplne iný príbeh ako som začala čítať. A veru,autorka nesklamala. Reinhard von Kessler bol obdivuhodná postava,aj keď sa javil ako typický príslušník SS a k tomu chlapík vyrastajúci so striebornou lyžičkou v ústach. Opak bol pravdou,no s jeho skutkami a odvahou sa budete musieť oboznámiť prečítaním knihy. Sú však aj časti knihy, ktoré na mňa pôsobil rušivo, a to náznaky ďalších zvratov…ja ako čitateľ by som viac ocenila, keby na mňa autorka "hodí bombu" nečakane. Takto to nemalo ten správny efekt napätia,tlčúceho srdca z nervozity ako dopadnú vypäté situácie. Taktiež autorka viackrát opakuje už spomenuté fakty (napr. Beno je ako šváb, prežije aj atómovú bombu). Možno len chce čitateľovi pripomenúť postavu, keďže je ich v knihe neúrekom,ale podľa môjho skromného názoru to nie je nutné. Ja nemám pamäť na mená (aj keď si ich zapamätám, tak väčšinou k nesprávnej postave) a skôr sa orientujem ich skutkami či detailom v opise. Ale!!! Napriek mojim "postrehom" …viaceré časti knihy boli krásne, emotívne, dojemné,ale aj brutálne…Ak som si myslela, že niektoré časti boli srdcervúce,tak autorka ma dostala 56.kapitolou,kedy som knihu musela zavrieť a chvíľu si len tak poplakat -s trasúcimi sa rukami utierať slzy a sopeľ z tváre….a to nebol koniec! Autorka ma rozplakala ešte niekoľko krát. A to som bola už pri konci!
Vrátenie sa do prítomnosti k Emme bolo tiež neskutočne emotívne a rovnako aj epilóg a veľmi oceňujem Doslov. K tomu len toľko, že mi bolo divné odkiaľ mi je povedomé meno Andreas Berger, keďže mená si nepamätám XD…aj jeho sestra, gynekologička Gretl mi zaťahala za nitku v hlave,ale žiarovka sa nerozsvietila. Absolútne mi to netrklo, kým sú. Až autorka v doslove spomenula, že sú to postavy z knihy Tanečnica.
PS:Pani autorka áno, chceme príbeh Sebastiána a Zoji.
Úvod príbehu je trochu zmätený. Je to ale pochopiteľné. Hlavná hrdinka sa ocitne v lese a na nič sa nepamätá. Čo je podľa mňa dobre. Má na sebe stopy po násilí. Keďže sa nepamätá čo sa jej stalo, polícia nič nezmôže. Alebo nemajú záujem, pretože ŽRALOCI(zazobané decká školy) sú nedotknuteľní a práve s nimi má Ava čo dočinenia. Odhodlaná zistiť kto jej ublížil sa vracia na prestížnu školu,kam sa dostala vďaka perfektnému prospechu. Nemalou motiváciou jej je aj mladší brat, ktorému je skôr mamou ako sestrou. S diagnózou,o ktorej som doteraz nepočula a stretla sa s ňou prvýkrát,sa mu Ava všemožne snaží dopriať lepšie vzdelanie a lepší život. A ich matka? Po tom, čo sa o nej niečo z príbehu dozviete,si budete priať,aby sa neobjavila. Vaše prianie je autorke ukradnuté a verte mi,budete mať chuť tej fiktívnej postave fyzicky ublížiť. Už z tohto vám musí byť zrejmé,že Ava je húževnatá, nechá na seba nakladať a bojuje s veternými mlynmi,lebo verí, že sa dočká zadosťučinenia. Knox, hlavný hrdina príbehu, ktorého očami máme možnosť sledovať dianie príbehu,je akoby rozpoltená osobnosť. Pôsobí arogantne,Avu nazýva sockou,pritom jeho pocity a vnútorné monológy nasvedčujú pravému opaku. Jeho život tiež nie je jednoduchý,ale na rozdiel od Avy má peniaze, ktoré znamenajú moc. Zaskočilo ma poznanie, že sú si Ava s Knoxom nie úplne cudzí….ich stretnutia spred incidentu zo začiatku knihy boli veľmi zaujímavé. Autorka celkovo vyskladala čtivý,gradujúci príbeh so silnými charaktermi postáv a zabŕdla do rôznych,rozhodne zaujímavých tém. Chémia a doťahovanie Avy a Knoxa napísané perfektne realisticky rovnako ako ich postavy a dialógy. Taktiež som si obľúbila vedľajšie postavy,najviac však Wyatta. No a na koniec poviem, že príbeh bol úžasný,aj keď miestami predvídateľný,je písaný tak pútavo, že vám to vôbec nebude prekážať. No a záver….ach…bol krásny. Síce na mňa dosť presladený,ale iný si postavy fakt nezaslúžili
Zachytila som pár recenzií, že je kniha nudná a dokopy o ničom. Dovolím si nesúhlasiť. Aj keď to nie je štýl "rýchlo a zbesilo", samý zvrat a turbulentný dej,kniha má čo ponúknuť, pokiaľ nemáte priveľké očakávania. Dej je mierny, až pomalý. Autor má štýl "lážo-plážo", vyžíva sa v opisoch, ktoré zvláda s prehľadom. Síce mi chvíľu trvalo, kým som sa naladila na autorovu vlnu a to, čo chce príbehom povedať,no zvykla som si na Nicolasov jazyk a ponorila som sa do života spisovateľa a kuchárky,ich bežného života. André a Aurélie žijú každý vo vlastnom byte, sú obaja v najlepších rokoch, venujú sa svojej práci, ktorú zbožňujú. Čas čerešní je voľné pokračovanie románu s názvom Úsmev ženy. Ten som nečítala,ale vôbec to nevadí. Nicolas mi prezradil všetko dôležité. To ako vznikol jeho úspešný bestsellerový román a ako sa zoznámil s Aurélie. Kapitoly sa striedajú z pohľadu spisovateľa aj kuchárky a tie isté situácie som mala možnosť prežiť očami oboch. V ich pokojnom živote sa objavila príťažlivá kníhkupkyňa a očarujúci šéfkuchár.
Je láska Aurélie a Andrého dosť silná? Podľahne jeden z nich,alebo obaja pokušeniu? Podľa mňa je Čas čerešní kľudný, vzťahový oddychový román. Hlavné postavy si obľúbite a najmä Andrého správanie budete isto chápať. Krivdy, ktoré sú na ňom napáchané nielen od Aurélie, ale aj od kolegov, ma dosť štvali. Nechápem ako ho mohli všetci odsúdiť a nepozrieť sa na situáciu jeho očami. Taktiež Aurélie si vyvodila vlastné závery,pritom sama nebola bez viny…. Opäť raz som čítala príbeh,kedy chýbajúca komunikácia je kameňom úrazu vo vzťahu a ohrozuje ho. Zbytočne. Som rada, že som si knihu prečítala.
Či je táto kniha retellingom, neviem. Aké znaky by mal obsahovať a podobne….Ale! Zakliata jaskyňa má hlavnú črtu, SOĽ, rovnakú ako nestarnúca klasická rozprávka Soľ nad zlato. Solčanská rozprávačský talent rozhodne má. Príbeh je písaný pútavo,dej je svižný, dialógy z čias kráľov zrozumiteľne mladším čitateľom a postavy? Tie sú,ako to v rozprávkach býva, dvojaké. Dobré- skromné, láskavé, pracovité…. Zlé- hamižné, zákerné, sebecké….Samozrejme,v príbehu vidíme aj prerod postáv, vďaka ktorým sa dejú veci nevídané. Buchwaldova (muž pracujúci v soľnej jaskyni) dcéra, spustí kliatbu tým, že je nespokojná s vianočným darčekom. Jej sebeckosť vyženie z kráľovstva takmer všetkých poddaných a ona zmizne. Dvaja mladí princovia sa hašteria o trón po smrti otca,no ako sa hovorí- kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. V tomto prípade to bola ambiciózna macocha princov. Šikovne sa ich zbavila a menovala sa kráľovnou. Text knihy je rozdelený do kapitol a doplnený o snímky z nakrúcania filmu. Veľmi obdivujem obsadenie. Ešte pred pár rokmi bol Marko Igonda pasovaný do role sexsymbolu a dnes hrá starnúceho otca dvoch dospelých dcér a taktiež naša krásna ryšavka Táňa Pauhofová sa nesnaží byť za každú cenu večne mladá. Rola macochy s vráskami okolo očí a na čele bola jej. Síce som filmové spracovanie nevidela (kvôli materským povinnostiam),ale verím, že ľudia na nej odviedli kus precíznej práce a snáď sa počas vianočných sviatkov budeme môcť na ňu tešiť už tento rok.
Ach jaj….prepadla som čaru rodiny Bridgertonových a mám za sebou už 4. diel.
Je o Gregorym…až počas čítania som si uvedomila, že Eloise sme nepreskočili,jej príbeh ešte len príde (je to načrtnuté v knihe),ale potomka pomenovaného F-kom áno a dcéra Violet Bridgeronovej bola len okrajovo spomenutá. Dúfam, že sa aj o tejto sestre čo-to bližšie dozvieme. Bola by škoda ju,ako škótsku vdovu, ignorovať. No ale späť ku Gregorymu a Penelope, ktorú sme mali možnosť trochu spoznať v predošlých knihách. Ako sivú myšku som si ju obľúbila,aj to,ako sa jej rodina "B"neraz zastala. Matka z nej robila trpáka a to,ako sa k nej správala…grrrr… bola by som schopná ju uškrtiť holými rukami…. najmä keď do ich domu vkráčal Gregory a pani Featheringtonová si sedela na "kábli".... Nechápem prečo sa takto k vlastnej dcére správala. Jediné vysvetlenie vidím v tom, že naozaj potrebovala niekoho,kto sa o ňu na staré kolená postará. A kto iný by to mal byť ako stará dievka Penelope X( ?!Veľkú úlohu v tejto časti zohrá aj lady Whistledownová, ktorá svojim klebetníckym stĺpikom v novinách a ostrým jazykom ako britva, víri vody londýnskej smotánky už viac ako desaťročie. Taktiež uštipačná lady Danburyová si práve vďaka Penelope získa nejedno čitateľské srdce. Z ufrflanej a obávanej starej ženy sa vykľuje doráňaná duša a svoje správanie používa ako ochranný štít. Veľmi sa mi páčil vývoj vzťahu hlavných hrdinov…poznali sa dlhé roky,priatelili a láska sa objavila sčista-jasna. O to silnejšie puto a väčšie porozumenie vládlo vo vzťahu (teda po tom,ako sa od srdca porozprávali :D ). Autorka píše skvele a aj keď mám pocit, že od 34 príbehu sa patálie hrdinov nejak zasekli na mieste a točili sa v kruhu nedorozumení (opäť! Stačí si pohovoriť!) neovplyvní to moje hodnotenie, pretože máme možnosť nahliadnuť "do duše" Penelope aj Gregoryho,ich pochybností, ich vlastných presvedčení a strachu. Neviem čím to je,ale zakaždým sa cítim ako postava obšmietajúca sa obďaleč. Myslím, že to je práve vďaka Juliinmu talentu vtiahnuť čitateľa aj do víru večierkov v 19. storočí.
Milá Eloise, už sa na teba teším <3
Táto kniha je jednou z tých, ktoré by nemali chýbať v detskej knižnici. Nie je to príbeh zábavný, ani rozpravkovo naivný. Je to o skutočných vlkoch, ktoré boli z Kanady premiestnené do Yellowstonského národného parku, pretože ich vyhubenie v tejto lokalite malo svoje nepriaznivé následky nielen v ríši zvierat. Práve TOTO je na celej knihe fascinujúce. Áno,aj samotný presun vlkov,ich sledovanie a asimilácia v novom prostredí. Mňa a (čo je dôležitejšie!) dcérku Pauli zaujalo najmä to,ako vyhubenie vlkov pôsobilo na celý Yellowstone. Bez vlkov sa premnožili jelene, ktoré žrali trávu,no i stromy a mladé dreviny. Následkom toho ubývalo vtáctvo,nemali kde hniezdiť; králiky a iné menšie zvieratá nemali skrýše… vytratenie vlkov a následná reťazová reakcia spôsobila dokonca aj to, že vyhynulo veľa druhov hmyzu a ani rybám v riekach sa nedarilo. Všetko sa to v roku 1995 návratom 14.vlkov napravilo. Pôvodne ich bolo 15 a všetky sú v knihe spomenuté. Ako ich odchyt,presun,partner,tak aj spôsob, akým uhynuli. Je smutné, že niektoré vlky zastrelili pytliaci. V závere knihy je tiež spomenutých pár ohrozených druhov, ktoré sa snažia do jednotlivých (ich pôvodných) regiónov prinavrátiť. Jednoducho,no pútavo vyrozprávaný príbeh vlkov nám sprostredkovala Catherine Barrová a krásnymi ilustráciami knihu doplnila Jenni Desmondová.
