Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Kniha ma upútala obálkou. Veľa toho síce o príbehu neprezradí, ale zaujala ma a neľutujem, že som sa nechala zlákať povrchnou krásou.
Začítala som sa ihneď, ako ostatne vždy pri knihách pre mládež. Zvláštne bolo, že autor, muž, rozpráva príbeh z pohľadu 16 ročnej Tegan s hendikepom. Myslí si o sebe, že je škaredá. Teda… myslí si to o sebe, lebo si myslí, že si to myslia všetci v jej okolí(spolužiaci, náhodní ľudia, ktorých stretáva). Val si toho naložil na plecia dosť. Rozoberá hneď niekoľko tém. Alkoholizmus, úmrtie rodiča, nový partner rodiča, obľúbenosť v kolektíve, hendikep,kyberšikana… a ako si s tým poradil? Podľa mňa viac než dobre. Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a jedného dňa s preskokmi do minulosti. V noci, po hádke s mamou sa Tegan utiahne do múzea T.Edisona, kde brigáduje. Objaví sa tam aj obľúbenec školy Mac. Rozprávajú sa a majú toho spoločného viac ako sa nazdávali. Mac sa Tegan zdôverí, no Tegan si necháva niečo dôležité pre seba takmer do konca… napriek tomu, že autor píše dobre, v romantickej linke akoby nevedel písať s emóciou. Kĺzal sa po povrchu a nevedela som sa dostať na vlnu mladých. Fandila som im a tiež som verila, že TOTO je TÁ noc, ktorá obom zmení život. Tegan sa nebude cítiť menejcenná a Mac, aj keď obklopený ľuďmi, pociťuje samotu. Rôzne situácie ich zbližovali a my sme sa dozvedali akí sú naozaj. Bez príkras. Aké majú vzťahy s rodičmi, ako sa cítia v škole…
Záverečná kniha 5 dielnej série je podľa mnohých čitateliek najlepšia. Podľa mňa nie, ale rozhodne je lepšia ako príbeh Everly a Nolana v knihe Dúfať znova.
V Snívať sú hlavnými postavami basketbalista Blake, ktorý sa mihol už v predchádzajúcich častiach, najmä v predošlej knihe. Tam som sa dozvedela, že má zlomené srdce. Kniha je rozprávaná len z pohľadu Jude. Presne tej Jude, ktorá Blakeovi zlomila srdce. Jej začínajúca herecká kariéra v LA bola pošramotená, zľakla sa a utiekla do malého mestečka k bratovi Ezrovi- Blakeov najlepší priateľ a spoluhráč.
Tak, ako predošlé knihy, aj táto je typická Moniným perfektným štýlom písania. Jej príbehy sa čítajú samé, stránky odsýpajú, aj keď sa nič zásadné či dramatické nedeje, stále som mala nutkanie otočiť ďalšiu stranu, a to aj v prípade, že som tušila čo bude nasledovať. Nie každá situácia bola predvídateľná, ale bolo ich viac ako by som si ja,nabudená čitateľka mohla priať. Občas bol príbeh naťahovaný, občas sa postavy správali detinsky, robili si prieky, občas sa ale kupodivu zachovali rozumne, dospelo, dokázali si povedať to svoje, čo ich zožieralo, ťažilo. Keďže sa Blake a Jude poznali, autorka z retrospektívy opísala ako sa spoznali, ako spolu vyrastali, ako si uvedomili, že to, čo medzi sebou majú už nie je kamarátstvo, ale láska. Tiež dôvody, prečo sa rozišli a aj keď som naozaj, naozaj, naozaj dlho čakala odpoveď na otázku ČO SA STALO V LA?,obdobu toho som tipovala už na začiatku, takže žiadne wau! Ale! Kniha sa mi čítala ľahko, prahla som po každej novej strane a Jude som priala pevné nervy(niežeby bola bez chybyviny) a šťastný koniec v každom ohľade. Ten šťastný koniec v knihe bol. Síce trošku divný, ale… no dobre, odpustené. Jediné, čo by som si priala navyše, je samostatný príbeh Ezru. Možno si na to autorka netrúfla, no brala by som aj krátku novelku.
Príbeh sa začal šikanou a nebolo to veru žiadne príjemné čítanie. A vlastne, šikana sa niesla okrajovo po celý čas, čo sa mi ale fakt páčilo, bola erotika. Elektrické výboje, erotické napätie a vášeň v tejto knihe hrala prím. Kniha nesie názov Zvrhlý král ale autorka je je jedna(pozor! toto nie je urážka) zvrhlá mrcha! S perfektným štýlom, postavami, ktoré sú svojské, ale dokážete si ich obľúbiť, zápletky nie sú nejaké dychberúce, niektoré však dokážu prekvapiť.Aj keď nerada porovnávam knihy, tentoraz spravím výnimku. Kto čítal Amo Jones a jej Elitní klub králů, druhá polovica knihy Zvrhlý král vám ju isto bude pripomínať. Aspoň ja som mala občas deja vu pri niektorých scénkach, malo to “elitný vibe”, ale! Rina mi sadla oveľa,oveľa viac. Hlavná postava Elsa(áno, presne tá s kamošom snehuliakom Olafom- sama si z toho robí srandu)bola tvrdohlavý spratek, inteligentná a navonok nebojácna. To sa jej pri šikane zišlo. Sirota, ktorú vychovávali teta so strýkom, bojovala so svojimi démonmi a to nie len na školských chodbách. Hrdinom príbehu bol Aiden. Ako inak sexy, potetovaný futbalista, školský idol všetkých dievčat spolu so svojimi štyrmi kamarátmi.Nie je na ňom ani fň dobrého. Sám sa neraz angažoval v šikanovaní. Vraj kvôli Else a príťažlivosti, ktorej odolával. Z ničoho nič sa to zlomilo?! Toto mi po celý čas vŕtalo v hlave.Ak áno, prečo tak zrazu?!? Neraz sa správal ako magor, no nikdy nie ako romantik, skôr nadržaný majetnícky degeš. Ale presne toto u mňa fungovalo. Spolu títo dvaja tvorili vášnivo- bojovú dvojicu, o ktorej sa čítalo jedna báseň. Viacero tajomstiev hlavných hrdinov sa postupne odhaľovalo, niektoré si autorka nechala na ďalšie diely, tak som zvedavá, nakoľko budú originálne. Záver vás však dostatočne navnadí na pokračovanie.
Čo sa týka obálky,áno,sľubuje horúce scény, ale postavy na obálke rozhodne nemajú 17-18 rokov a to mi na obálkach prekáža. Nie však natoľko, aby to zmenilo moje hodnotenie ;D
Útly paperback, u nás preložený v roku 2009 o_o, napísaný ryšavou členkou najpopulárnejšej dievčenskej popovej skupiny ´90. rokov, sme si s Pauli prečítali pred pár mesiacmi.
Ako sa jej
ám páčil?
Knižka obsahuje tri príbehy/kapitoly o hlavnej hrdinke Eugénii.
V prvom príbehu sa zoznamujeme. Eugénia s rodičmi žila v Afrike a sťahovaním do Anglicka sa jej život komplikuje. Nový domov, žiadny priatelia, škola, kde je divnou cudzinkou…
Druhý príbeh sa venuje zázračnej chorobe, ktorú prvýkrát zažíva každý na začiatku puberty. Ešte to mláďatká človeka netušia, ale táto choroba sa prejaví až niekoľko krát za život :)
V závere knižky zažijeme dobrodružstvo s Eugéniou a jej strýkom. Ide o celkom napínavý zážitok.
Stránky sú obohatené o čiernobiele ilustrácie Riana Hughesa. Po každom príbehu je pár strán, niečo ako Eugéniin zápisník, či denník a ´Skvelý tip´ k príbehu. Na konci knižočky nájdete malý kvíz, ktorý sa zameriava na pozornosť čitateľa. Čo je veľké plus, na zadnej strane obálky sú obrázky tvárí postáv s ich menami. Keďže postavy nám boli na začiatku neznáme, mohli sme im priradiť tváre už pri prvej zmienke o nich… skvelá pomôcka. Najmä mená dievčat a chlapcov zo školy sa nám neplietli.
Geri používa jednoduchý jazyk starších detí, sú použité väčšie písmenká a aj v príbehoch by sa nejedno dievča, aspoň sčasti, mohlo nájsť.
Na knižke Mladé letá neuvádzajú vekové odporúčanie, ja by som však knižku nechala na malé žabky, aby si ju prečítali samy, čiže okolo 7 rokov a viac…11 ročné slečny už ale čítajú, myslím, iný typ knižiek :D
Obálka upúta pohľad zlatými prvkami. Je nádherná a po prečítaní si len povzdychnete, ako dokonale ladí s príbehom- loď, had,vínna réva a Ariadna.
Mám pocit, že len v posledných rokoch na mňa akosi začala téma gréckych mýtov vyskakovať. Odolávala som, až doteraz, mám ju prečítanú a chcem viac takýchto príbehov.
Kniha je rozdelené na 4 časti, každá je zameraná na určitý mýľnik Ariadninho života.Spoznávame Ariadninu rodinu, spomenú sa viaceré božstvá a autorka do príbehu zakomponovala aj iné postavy z gréckych bájí ako vedľajšie postavy. Kupodivu, na to, koľko postáv sa v knihe vyskytuje, sa mi vôbec neplietli, čo je obrovským plusom. V knihách s tým mávam veľké problémy-veľa postáv u mňa zaručuje chaos. Tu sa chaos nedostavil. Pripisujem to zrozumiteľnému, ľahko podanému štýlu autorky, ktorý ma pri čítaní natoľko pohltil, že som si ani neuvedomovala, ako sa stránky rýchlo obracajú. Ja, mýtickými legendami nepobozkaná, som Saintovej žrala celý príbeh o hrdinskom Theseovi. No bol ním v skutočnosti? Neviem. Podľa Jennifer to bol manipulátor, klamár, sukničkár, chválenkár, prospechár… Aj tým, že zabil krvilačného Minotaura, Ariadninho brata, sa zapísal do dejín. Akosi pozabudol, komu za to vďačí. Sám by nedokázal nič. Odmenou za pomoc považoval vyrabovanie paláca,zneuctenie Ariadny, ktorú opustil na neobývanom ostrove a oklamanie jej sestry, ponechanej napospas osudu v paláci s rozbesnemým Minosom. Ariadna na ostrove prežije v celku pekný život. Jej sestra Faidra prerozpráva aj kúsok svojho života. Ako sa od Ariadny odtrhla, tak ich osud zavedie opäť k sebe. Príbeh však nemá šťastný koniec. Ženy sú tu vykreslené ako tie, ktoré sa vo väčšej miere pričinia za “nesmrteľnosť” svojich mužov zapísaním do dejín, ale sú nedocené, priam zabudnuté. Autorka spomenie intigy bohov, postavy Herakla, Daidala, Hippolyty, Háda či Dionýza. Posledný menovaný ma sklamal najviac.
Ariadnu vám vrelo odporúčam.
Prvá zo série MÔJ bola veľmi dobrá. Popravde, trochu som sa obávala, či voľné pokračovanie bude aspoň tak dobré. Povedzme si úprimne, niektoré série sú časť od časti slabšie. Neľakajte sa, táto “astorka” ma dostala! S hrdosťou vám predstavujem najlepšiu knihu mesiaca November! Áno, ja viem, že ešte máme pár novembrových dní pred sebou, ale pochybujem,že by som zmenila svoj názor(maximálne sa s nejakou inou knihou o prvenstvo podelia).
Prečo z Ak budeš môj idem do kolien?
Začnem od začiatku. Po začítaní som len gúľala očami. Naozaj! Vravela som si nieee, Astorka, toto neroooob! A urobila presne to, čo som si nechcela prečítať 0_0 som však sklamaná? Nie! A tu je dôvod, prečo. Síce autorka hneď na úvod strelila tak zaužívanú schému “odhalenia”, ale kvitujem správanie hlavnej hrdinky.Barbora z nej nespravila hysterku. Šokovaná Jess si zachovala dôstojnosť napriek svojmu vnútornému rozpoloženiu, pocitu zrady a neznesiteľnej bolesti, vypakovala zo svojho bytu a života svojho nastávajúceho. A viete čo? Trpela som s Jess. Nie len v úvodných stranách. Počas celej knihy, keď si pripomenula osudný deň, sa mi zježili chlpy na tele, stiahol žalúdok, v krku navrela hrča a oči sa mi zahmlili. Tú bolesť som dokázala s Jess vďaka šikovnosti Astor prežívať opakovane, rovnako bodavo ako prvý krát. Celkovo sa mi páčil progres… buď autorkinho písania emocionálnych pasáží, alebo mojej vnímavosti, pretože prvú časť som čítala pred rokom a vtedy som emócie síce pociťovala, ale od nesprávnych postáv.Všetko sa pre niečo deje a Jess mala v pravú chvíľu príležitosť, ktorá sa neodmieta, na dosah. A tu musím spomenúť, že ma veľmi príjemne prekvapili situácie(najmä tá s balónmi), ktoré sa udiali v predchádzajúcej knihe, tentoraz z pohľadu tretej osoby,Jess. Vtedy to nebolo nedotiahnuté, no teraz tá situácia(nielen táto jedna)dávala väčší, dôležitejší význam. Postupné spoznávanie Jess a Neala je krásne. Prirodzené, nenásilné, autorka vytvorila perfektné dynamické prostredie koncertnej šnúry. Mohlo by sa zdať, že dni budú nudné a podobné ako vajce vajcu, no opak je pravdou. Bežné situácie autorka vynechala a predkladala len tie, kde sa niečo dialo. Tiež sa mi páčila súdržnosť celého Nealovho tímu, boli ako rodina a Jess k sebe prijali ihneď.Takmer v každom príbehu tohto žánru sa objaví nejaká dráma. Čakala som na tú, ktorú si prichystala Barbora. A bola som šokovaná. Naozaj som spriadala rôzne teórie,čo by sa mohlo udiať. Netrafila som sa ani omylom. Barbora ukončila Nealov a Jessin príbeh emotívne, vášnivo a so slzami. Presne tak, ako im to každý fanúšik jednoducho musel priať, lebo už v Tak trochu môj bol Neal láska a Jess patrila do jeho náručia.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Do tejto ružovej krásky som sa začítala od prvých riadkov. Fin, hlavná hrdinka, bola naozaj v zúfalej situácii a hneď som pocítila voči nej súcit pre to, v akej životnej etape sa ocitla pre ľahkovážneho záletníckeho manžela… a to jeho správanie… vykrútiť krkom by mu bolo málo. Na to, že Fin nemala vo svojom okolí priateľov, pár si ich počas zvláštnej zhody okolností našla.
Áno, ako už názov našepkáva, Fin sa nedopatrením stáva nájomnou vrahyňou. Celé je to okorenené správnou dávkou humoru a príbeh sa číta doslova sám aj vďaka krátkym kapitolám. V knihe sú napínavé momenty, do ktorých Cosimano vložila konskú dávku vtipu, takže som sa aj pri čítaní samotnej vraždy bavila rovnako, ako pri nečakanom načapaní Fin priamo nad mŕtvym telom…
Nie je to len prízemná vtipná krimi… Nájomná vrahyňa na materskej je aj o tom, čo všetko je zúfalá matka ochotná urobiť pre prežitie seba a svojich detí, o prešibanej žene, autorke, ktorá na vlastnej koži zažíva svoj bestsellerový román, možno aj nejaký ten románik jej Elle dopraje…
Postáv je v tejto knihe tak akurát, ani veľa, ani málo. Najviac sa mi páčila pestúnka Vero a policajt Anthony. Fin už až tak nie… počiatočný súcit sa nejak vytratil a rozhodne to nezapríčinila vražda.
Ak máte chuť na niečo ľahké, vtipné a tak trochu zamotané, siahnite po tejto knihe ;)
A na záver dodám len… hahaha Steven.. kto chce kam, pomôžme mu tam… verím, že vydavateľstvo Motýľ preloží aj pokračovanie
(bez obáv, príbeh sa pekne uzavrel… teda, až na ďalšiu objednávku)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo?
Načrtnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby…
Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie…
Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné.
Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…
Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z knižnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu….
Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári.
“Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tento rok to u mňa s trilermi nie je žiadna sláva, ale tento?! Wau! Myslím, že aj keby som mala prečítanú každú druhú knihu tohto/podobného žánru, kniha Napospas by bola aj tak mojim trilerom roka!
Sociálny experiment, ktorý sa rozhodli vysielať v Británii, s 8. cudzími ľuďmi na opustenom ostrove Škótska, mal trvať rok. Necelý. Náhodne rozmiestnené kamery po ostrove, tiež pripnuté na hrudi účastníkov, mali zabezpečiť autentické nahrávky toho, čo sa počas roka udialo. Nemajú k dispozícii nič. Náhodne umiestnené boxy s potravinami, či potrebným náradím na vybudovanie obydlia boli svetlou výnimkou iba na začiatku experimentu. Takto opísané to možno znie aj nudne. Čo sa v knihe dialo, že som z nej tak paf?
Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Maddy priblíži jej život pred experimentom. Žila s rodičmi, bola vymodlené dieťa, preto ju až nezdravo ochraňovali. Učila sa doma, nemala kontakt s rovesníkmi,priateľov a po smrti rodičov potrebovala zmenu. Priebeh výberového konania do experimentu, bol po častiach vsadený do častí, kedy už bol pobyt na ostrove v plnom prúde. Počas pohovoru sme mali možnosť nahliadnuť do duše Maddy, jej vnútorných monológov a klamlivých odpovedí, ktoré si myslela, že chce druhá strana počuť. Už pár dní po príchode na ostrov sa začali tvoriť skupinky. Práce bolo veľa, účastníci si zvykali na nepohodlie. Dosť skoro sa začali ľudské charaktery prejavovať a ja som žasla. Autorke som žrala každé jedno písmeno. Naväzovanie priateľstva bolo v prípade Maddy k ničomu, začala sa očividná neprávosť. Najprv po skupinkách, neskôr, keď sa Maddy ozývala čoraz častejšie pri konfrontáciách, nikto sa jej nezastal, nikto sa nepriklonil k jej názoru, aj keď ho zdieľali viacerí. Vyústilo to do šikany, ktorá sa stupňovala. Ľudský hyenizmus sa prejavil v plnej sile a doslova šlo o boj o holý život.Pre mňa to bolo perfektné, šokujúce, dychberúce, temné, uveriteľné…záver bol šmrncnutý nadprirodzenom, ale podľa mňa to príbehu dodalo na uveriteľnosti. Veď prečítajte a uvidíte. Mrzel ma pravý dôvod, prečo práve Maddy do experimentu vybrali. Všetko sa pekne ukončilo, dozvedeli sme sa aj, čo sa stalo s účastníkmi po experimente. Takýto záver sa mi páčil. Čo mi trochu prekážalo, bolo, keď autorka na konci kapitoly naznačovala ďalší vývoj udalostí. Bez toho by som sa od knihy isto neodtrhla. Takto som ju síce odložila, no nikdy nie na dlho
