Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
…škola, šikana, nový pedagóg…
Kedysi dávno (no dobre, nie až tak dávno), keď bola táto kniha čerstvou novinkou, mi niekto knihu odporučil, že je zo školského prostredia ako knihy Mareka Zákopčana. Ja, ako Marekov fanúšik (zároveň odporca porovnávania kníh, či autorov) som sa do tejto knižnej štafety prihlásila, netušiac, čo ma na stránkach knihy čaká. Nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že pôjde o romantiku, vzhľadom k voľbe obálky. No to, čo som dostala naservírované, by som ani náhodou k Zákopčanovej (zatiaľ) dilógii neprirovnala ani omylom.
Už prvá strana bola drastická, a tak som si hovorila, že nič horšie ma už nečaká. Omyl! Nemyslím to v zmysle, že by bol príbeh zlý. Skôr sú tam hororové prvky, ktoré slabým povahám určite neprídu vhod. Mne osobne meč, dýka, pohár ani žhavič problém nerobili. V príbehu som sa začala zadrhávať, keď sme sa ocitli v metasfére, vlnovíroch, Bezčasovi, atd. Sci-fi žáner, aj keď ho nečítam často, mi nerobí problém. V KRIEDOU ALEBO MEČOM mala sci-fi linka veľké opodstatnenie, napriek tomu som s ňou bojovala. Oveľa viac ma bavil reálny svet, na ktorom JANKO GÁLIK začal stavať základy svojho príbehu.
Veľmi ma bavila škola, do ktorej sa Michael, ako nový učiteľ, dostal. Riaditeľ, Patrik aj učiteľka Oľhavá, pri ktorých som si nebola na istom, ako sa s novými školskými zákonmi vysporiadajú a ako s nimi budú koexistovať. Ďalej tu bola banda malých tyranov, na ktorých nič neplatilo a šikanovali tých pár šikovných žiakov bažiacich po vedomostiach.
Rovnako tak sa mi páčili časti z Michaelovho štúdia, tu už ale bola vložená veľká časť metasféry a jej fungovania…takže najmä vo večerných hodinách to na mňa pôsobilo ako medovkový čaj.
Autorovi sa však nedá uprieť fantázia, premyslený dej, gradácia napätia, zabŕdol aj do bojových scén, pohrával sa so psychikou postáv…. Príbeh je bez pochýb originálny, so vždy aktuálnejšou témou šikany, v tomto prípade aj snahou o jej elimináciu, pretože prerástla cez hlavu celej spoločnosti. Jedni ju vítali, druhí, pokoškodení, sa búrili…
Či sa šikany podarilo v knihe zbaviť, si už ale musíte prečítať sami.
“Rozbehnutý vlak sa nedá zastaviť tým, že mu postavíte do cesty domček z kariet.”
…jemné, citlivé, poučné…
Také by mali byť všetky knihy pre deti. Nejde o to, aby sa podobali ako vajce vajcu. Mám na mysli prípady ako tento. Po prečítaní príbehov z knižky LIEČIVÉ ROZPRÁVKY som si povedala- áno, presne takéto príbehy z našich detí dokážu vychovať (s našou, rodičovskou pomocou) vyrovnaných a milujúcich ľudí.
Na konkrétnych prípadoch zvieratiek autorka MONIKA JURANOVÁ “pitvá” bežne sa dejúce situácie. Sama ich vidím vo svojom okolí a pracujem na sebe, aby som sa podobnému negatívnemu správaniu pri výchove vyvarovala.
Knižočka obsahuje 8 príbehov dlhých tak akurát. Pred spaním je to ideálne čítanie, ale len v prípade, keď ste ochotní(alebo dieťa nie je príliš unavené) rozprávať sa o prečítanom texte. Verte mi, deti budú chcieť vedieť… viac! Monika sa zaoberá láskou ako takou, že je nutné o nej aj hovoriť, lebo nie je samozrejmá, najmä pre deti, že mať sa rád taký,aký som, je úžasné, pretože sme všetci výnimoční, či to, ako deti kopírujú náš vzorec správania(závisť, srdečnosť, chamtivosť-to dobré, aj to zlé). Viem, že príbehy prevetráme aj neskôr, keď Pauli o sebe začne pochybovať(lebo také obdobia máme všetci, bez výnimky) alebo aj s Adri, keď príde do veku nekonečných otázok.
Okrem hlavných tém príbehov, v ktorých sú hlavnými postavami zvieratká, je knižka náučná aj v tom, v akom prostredí sa dané živočíchy vyskytujú. Autorka krásne zachytila arktickú zimu, páľavu savany, či život na brehu jazera. Rozprávky sú určené(nielen) deťom. Avšak po každom príbehu Monika vysvetľuje, aký (ne)skrytý význam má dané negatívne alebo pozitívne správanie dospelého na dieťa. Kniha je naozaj krásne spracovaná. Ilustrácie nádherne vyniknú na recyklovanom papieri. Ako bonus, je v úvode priestor pre malých umelcov a ich vlastné ilustrácie, v závere zas miesto napr. pre poznámky rodičov/dospelých.
Aj pre tieto všetky dôvody by som si želala, aby boli všetky detské knihy takéto obohacujúce.
Tak si čítam, čítam, ani neviem ako a som pred koncom. TAKTO SA PÍŠE SLOW BURN DO PSEJ MATERE! A stojím si za tým. Dávno som nečítala “čtivý”, príťažlivosťou nabitý príbeh bez temnej minulosti aspoň jednej z postáv, prípadne oboch, s hrdinami tak reálnymi…
Ach, Haka, zakvačila si sa mi do mysle a srdca. Nie si príbehom, na ktorý sa po dočítaní zabúda. Prebývaš vo mne už nejaký ten deň, dokonca týždeň a ja nechcem, aby som na teba niekedy zabudla….
Chcem viac takýchto príbehov.
Hlavná hrdinka Lily je šťastne zadaná. Teda, aspoň si to myslí. Benovo správanie bolo naozaj na päsť, škoda, že sa mu neušla. Dopriala by som mu a nie jednu. Ja, naivka, som si myslela, že ju Ben podvádza, ale zdalo sa mi, že by práve podvádzanie bolo menším zlom v tomto prípade. Neraz ma pichlo pri srdci ako tieto záležitosti Lily znášala s hrdosťou, napriek tomu, že ju to zakaždým zasiahlo ako nečakaná rana na solar. Napriek tomu, že bola občas odkázaná na pomoc iných, snažila sa byť maximálne sebestačnou, nefňukala, málokto tušil dôvod, prečo občasnú pomoc potrebuje, prípadne si ľudia nevšimli, že niečo nie je v poriadku. Jej šikovné ruky fyzioterapeutky, techniky a podrobnú náplň práce autorka písala tak úžasne, že ma pri čítaní občas niekde zabolelo a túžila som po masáži od Lily(pritom neznášam masáže a cudzí dotyk!) Našťastie sme mali pohľad aj hlavného hrdinu Alexandera, profesionálneho hráča rugby. S Lily ich zviedla dohromady náhoda a veľmi sa mi páčilo pomalé spoznávanie sa, nič hrr hrr, všetko plynulo akosi samo… proste krása! Ak máte chuť na kus romantiky so skvelými postavami, zaujímavými a nečakanými zápletkami z prostredia športu, dajte šancu autorke M.K.Hardy! Dám ruku do ohňa za to, že vás svojím príbehom nesklame.
…magické, dobrodružné, napínavé…
Už Katja- Prebudená mágia, ako autorkin debut, bola skvelá. Katjina mladšia sestra s názvom ZRODENÍ Z MÁGIE bola ešte lepšia.
Síce som bola takmer 50 strán zmätená, stratená, priam dezorienovaná- nevedela som kde som, kto je kto, čia postava rozpráva danú časť…chytalo ma zúfalstvo, pretože som si ťažko vybavovala podľa mien, ktoré si ja nepamätám, kto je daná postava. Je to však moja chyba, nie chyba autorky. Mohla som si prečítať aspoň kus z konca predošlej časti. Našťastie som sa začala orientovať a už to odsýpalo.
NATALI FOX šetrí náš čas aj peniaze. Nevracia sa k tomu, čo bolo v prvej časti. Keď, tak len okrajovo a stručne, nevenuje zbytočnému opakovaniu pozornosť. Preto je fajn vrhnúť sa na pokračovanie ihneď, prípadne si dať re-reading prvej časti. Budete sa lepšie orientovať v deji aj postavách. Našťastie, ja som si počas čítania na dosť podstatných vecí spomenula.
Musím vyzdvihnúť opäť nádherné ilustrácie, mapy, rovnako tak detailne premyslený dej, nové postavy a magické bytosti, zvraty, dynamiku deja, nečakané a šokujúce zistenia a čo by to bolo za YA fantasy, keby sa nám tu nevykryštalizujú nejaké tie vzťahy láskové.
Drvivú väčšinu príbehu je rozprávačkou Katja, s ňou zažívame riadne dramatické chvíle, neraz ide o život nielen jej, ale aj jej súputníkom. Dlhá a namáhavá cesta do Bieleho mesta však prinesie svoju odmenu v podobe mnohých odpovedí- ale mnohé nám, čitateľom, zostane naďalej záhadou.
Asi 100 strán pred koncom je len Argosových a jeho ceste (za šťastím?). Som rada, že Natali nám dovolila nahliadnuť aj do jeho púte, bola rovnako, ako Katjina, nebezpečná, namáhavá s viacerými odhaleniami.
Záverečná kapitola je venovaná Liane(nech mi všetci odpustia, ja netuším, či sa už predtým v príbehu vyskytla, jej meno ani postava mi nič nehovoria). Aj tu nám Natali kadečo odhalí, ale epilóg… Páni moji! To je niečo… mám hlavu v smútku, ale v duši nádej, že snáď o rok si prečítam pokračovanie.
Veľa som vám toho neprezradila, ale sľúbiť vám môžem 500 strán kvalitného čítania, tak smelo do toho :)
…bezradnosť, nádej, láska…
…to pociťuje hlavná hrdinka Ally. Má toho dosť. Skĺbiť štyri práce dá zabrať a k tomu ešte svojpomocne opravovať dom. Kedysi mala dobrý život, prácu, ktorá ju bavila, ale o to všetko prišla a bola odhodlaná napraviť, čo sa pokazilo. Prečo a pre koho to urobila, sa pomaličky v príbehu dozvieme.
Všetko sa ale začne originálnym stretnutím Ally s hlavným hrdinom Dominicom. To teda bola “podívaná”. Nahlas som sa smiala, a to sa mi až tak často pri knihách nestáva. Dominic bol typický dudroš- navonok. V skutočnosti bol starostlivý, láskavý a robil dobré skutky kde sa dalo, hlavne nenápadne.
Musím povedať, že autorkin štýl mi lahodí. Mala som možnosť prečítať si jej knihu Veci, ktoré v nás ostanú navždy a čítanie som si užila rovnako aj tentoraz. LUCY SCORE dáva prednosť starším postavám (v tomto prípade 39 a 44), no poväčšine sa mi zdalo, že čítam o dekádu mladších ľuďoch. Neviem prečo. Netvrdím, že starší nemajú nárok na šťastie, lásku, či problémy tohto typu, ale celkovo správanie postáv mi korešpondovalo skôr s mladšími ročníkmi.
Okrem veku mi nič do oka neudrelo. Príbeh som si maximálne užila a prežívala s postavami všetky radosti aj trápenia- a že ich teda bolo požehnane. Humor pretkaný vážnymi témami a vášnivými scénkami, priateľstvami a rodinou, to celé vsadené do prostredia luxusu a módnych značiek. Úprimne, toho prostredia som sa obávala, ale autorka z príbehu nespravila polovičný teleshopping, takže mi spadol kameň zo srdca.
Príbehov na tému “od nenávisti k láske” je neúrekom, no myslím, že ak ste ich milovníkom, NA VLÁSKU vám nesmie ujsť.
…realistický, nemilosrdný, šokujúci…
Presne taký je FANTÓM Z INTERNETU.
SIMONA KUTIŠOVÁ má ľahký štýl písania s neľahkými témami. Jej príbehy sa radia k žánru pre mladých dospelých, avšak Fantóm je, ako sa zhodnú viacerí čitatelia a ja sa jednoducho musím prikloniť k tomuto názoru,vhodné, ba priam nutné, čítanie aj pre dospelých. Či už rodičov, pedagógov, strýkov, tety, milé susedy… Otvára im(dospelým) oči, prinúti všímať si detaily zmeny v správaní mládeže, uvedomiť si, že “v pohode” a “všetko je v poriadku” môžu byť len prázdne frázy pre upokojenie dospelého, pretože deti nechcú pridávať starosti, hanbia sa otvorene hovoriť o tom, čo ich trápi. Kutišová nám touto knihou vyslala signál, že pozornosť sa deťom musí venovať v akomkoľvek veku, pri akýchkoľvek dospeláckych starostiach…
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto známe porekadlo by sa v Simoninom príbehu dalo aplikovať na viacero postáv. Blanka, hlavná postava, má v hlave spolužiaka Tibora. Doma sa jej rúca zázemie a síce má kamarátky a Lukáša, predsa im nehovorí všetko. Ako názov knihy avizuje, hlavnou zápletkou príbehu bude internet, sociálne siete a ich používanie. Kutišová zvolila zaujímavé charaktery postáv a šla na ne psychológiou. Zraniteľnosť, vek, neskúsenosť, dôverčivosť a kam toto môže viesť, ak sa(v tomto prípade)Blanka cíti osamelo, deprimovane, nepochopene…
Všetky situácie, postavy, či dialógy boli tak skutočné! Úzkosť Blanky prýštila zo strán, jej zúfalstvo, obavy a beznádej odkvapkávali z knihy každým riadkom takmer od polovice príbehu. Ja sama by som nevedela ako sa zachovať. Blanka chcela chrániť najmä mamu, dopustila sa chýb, za ktoré kruto platila, napriek vedomiu, že jej skutky nie sú správne.
Kutišová nenapísala príručku ako sa správať na sociálnych sieťach. Napísala príbeh Blanky, ktorý by mohol byť príbehom kohokoľvek z nás. O to je silnejší, uveriteľnejší, mrazivejší, šokujúcejší, smutnejší… nie každé dieťa má šťastie(v nešťastí) ako Blanka a aj na to Simona vo svojom príbehu upozorňuje.
Prečítanie tejto knihy bude vstupenkou mojej dcéry na sociálne siete(to je moja podmienka). Je mi ľúto, že školstvo podobným témam nevenuje dostatok priestoru.
Vrelo odporúčam každému čitateľovi bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, vierovyznanie… TOTO JE KNIHA PRE VŠETKÝCH!
…odvážne, úprimné, aj smutné…
Už prvá časť A čo ak áno? bola príjemným čítaním. Dalo by sa povedať, že to je niečo ako beletrizovaný denník. Jednotlivé zážitky a situácie autorka napísala tak, ako sa stali z jej pohľadu a pripúšťa, že niektoré konverzácie doplnila podľa toho, ako si ich pamätá. Aj tak si myslím, že veľký rozdiel oproti skutočnosti nebude, pretože Zamari išla s kožou na trh a napísala Majin príbeh veľmi otvorene.
To, že ide o príbeh inšpirovaný skutočnosťou, si všimne každý čitateľ, ktorý autorku sleduje na sociálnych sieťach, pretože v knihe pospomínala ľudí, ktorí nám nie sú takí neznámi. Dokonca som natrafila na podobnosť s niektorými pasážami z knihy Posledný džentlmen, ktorú som čítala asi pred tromi rokmi a úplne mi utkvela v pamäti časť z pracovného teambuildingu.
Veľmi sa mi páčili všetky sms konverzácie. Boli plné doťahovačiek, povedala by som, že až intímnych pocitov a bezhraničnej úprimnosti- teda aspoň zo strany Maji určite. Z Denyho som mala občas taký zmiešaný pocit.
Veľmi obdivujem ako Maja dokázala prežiť každý okamih naplno, využiť každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla a takisto mi veľmi imponuje to, aký postoj mala k vzťahom, ktoré nikam nevedú a dopriať obom z páru toho pravého.
Čitatelia Mišky vedia, aký štýl má. Ale očakávať román ako napr. Krízový plán, je chyba. Myslím, že budete sklamaní(už som takú reakciu na príbeh zažila). Je to pohodový príbeh jednej Maji s láskou k cestovaniu a písmenkám, hľadaním svojho šťastia v živote a hŕbou krásnych myšlienok.
Čo ale bolo pre mňa vážne nečakané, bol záver, oslavy Dňa svätého Patricka. To bol hotový šok! A totálne zmätenie, keď som si prečítala epilóg. Absolútne teda netuším ako a s kým skončila Maja XD
Ja nemám absolútne žiadne pripomienky k príbehu, maximálne som si knihu/dilógiu užila a kým sa autorka dostane do svojho obvyklého spisovateľského švungu, mohla by som si prečítať niečo zo staršej tvorby. Snáď sa mi to časovo podarí.
…Japonsko, kaviareň, cestovanie v čase…
Na menej ako 200 stranách sa odohrávajú štyri samostatné príbehy, poviedky, ktoré majú niečo spoločné. Kaviareň, personál a ženu v bielych šatách. Len o jednej kaviarni v Tokiu kolujú chýry už niekoľko desiatok rokov, že jedno konkrétne miesto v nej vám zaručí vrátiť sa do minulosti.
Nápad perfektný. Prevedenie, z môjho pohľadu pokrivkávajúce, no verím, že to je sčasti aj rozdielnosťou kultúr a vyjadrovaním. Prekladateľ bol a stále je v mojich očiach macher level milión!
Dej na mňa pôsobil často chaoticky. Opis kaviarne, zákazník, ktorý má dôvod sedieť a objednávať si kávu za kávou(či iné dobroty), preskok do minulosti postavy, šup, sme späť v kaviarni, nejaký ten dialóg, veľa monológov, presun do minulosti-cestovanie v čase, epizódka, ktorá sa už stala, ale tentokrát trochu inak, späť do prítomnosti… takto opísané to znie ako vcelku chronologický príbeh. Nebol taký ani jeden.
Aj keď musím priznať, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy(aké príhodné), vedela by som si predstaviť tieto poviedky napísané ako román a určite by sa mi páčili. Žiaľ, neviem oceniť formát poviedky. Stále mi niečo v danom príbehu chýba… Rozpísaný začiatok, prepracovanejší stred, či úplný záver… poviedku vnímam ako časť z románu. Malý kúsok. No a aby som príbeh náležite ocenila, chýba mi tam zvyšok príbehu, ktorý si autor nechal pre seba.
Ak ale vám poviedky vyhovujú, určite siahnite po tejto knihe a môžete si domov z kníhkupectva vziať aj pokračovanie/-nia.
Príbeh Avy a Alexa sa odohráva na 320 stranách a už v prvej kapitole medzi postavami funguje chémia, aj keď si toho veľa nepovedia. Niežeby Ava nechcela. Ona je totiž v spoločnosti rada. Zbožňuje ľudí, fotografovanie, svoje priateľky, brata a žltú farbu. Je ako slniečko a je ťažké nemať ju rád. Kdežto Alex… ach, Alex. Navonok je ako starý dudroš. Skúpy na slovo, odmeraný, arogantný a čertovsky inteligentný, čo mu je aj na škodu, keďže si pamätá každú chvíľu svojho života. Je to dar, či prekliatie? V každom prípade, aj jeho chytrá hlavička mu zabezpečila život, v ktorom slovo nedostatok neexistuje. Alex je sirota, jediným príbuzným mu je strýko, otcov brat. Dôvod, prečo je Alex voči ľuďom chladný, je jeho srdce. Bude stačiť žiara Avinho srdca, aby sa to jeho ľadové rozmrazilo?
V knihe je hneď niekoľko zlomových momentov. Ava a jej minulosť, Alex a jeho minulosť, Ava a jej expriateľ, Alex a jeho kamarátka s výhodami, strýko, Avin otec… či už každý sám za seba alebo spolu, museli čeliť kadejakým prekážkam a osobným výzvam.
Autorka servíruje všetko pekne postupne, či už vzťah medzi postavami, zápletky a zvraty… nič nie je unáhlené, všetko sa deje akosi plynulo z daných situácií. Musím priznať, že niektoré dramatické momenty boli a la nadvihnuté obočie, niektoré zvraty predvídateľné, no vôbec mi to neprekážalo, pretože autorka ma vcucla do deja a nepustila. Napäto som listovala(mojím slimačím tempom) až k záveru… lebo… chcete vedieť, či je koniec taký aký chcete, alebo sa autorka rozhodne vytrieť vám kocúra…
Veľmi rada by som vám odporučila novú slovenskú autorku a jej debut. Síce toto nebude neodporúčanie, ale ani odporúčanie v štýle ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI.
A prečo? Od autorky som už niečo čítala. Aj keď ten príbeh zatiaľ nie je v tlačenej verzii, odporučila by som ho, preto dúfam, že časom dôjde rad aj na moju srdcovku od Levinski. Iba sekunda ma až tak nenadchla, nedá sa však označiť za zlý príbeh. To, že mi žiadna postava(teda až na Dana, ktorý ma v knihe dosť málo priestoru)nesedela, hodnotiť ani nemôžem. Ako by z toho mohol vzniknúť tento príbeh?! S inými postavami, ktoré by sa správali “podľa mojich predstáv” by to bol úplne iný príbeh. Autorka napísala tento tak, ako chcela, cítila.
Začnem tým menej príjemným.Na mená postáv Sirius a Wafley som si musela zvykať dlhšie. Rovnako tak na prezývku bábika. Netuším čím, no pôsobilo to na mňa rušivo a zvolené mená mi v mysli zneli ako gong. To, že sa nesprávali na svoj vek, beriem. Ale unavovalo ma čítať podobný vzorec každú chvíľu. Čo iné však čakať od páru výbušného mladíka a precitlivelej slečny. Najmä pre toto sa mi text zdal jednoliaty(alebo ako to nazvať), pretože keď prišiel nejaký zvrat, tušila som ďalší vývin udalostí. A to sa dialo opakovane. Buď Sirius odišiel alebo kričal a Wafley tiekli slzy prúdom a sople nesmeli chýbať. Do očí mi udrelo pár slov. Súc a hoc, sú podľa mňa vhodnejšie do poézie, poslúchal a ide mi do revu, či opakujúce sa ‘a teda’ na mňa pôsobí v texte rušivo.A slovo kontemplujem som si musela googliť. Ale, stále sú to len chybičky krásy.
Autorka má, aj keď sa to podľa mojich doterajších slov nemusí zdať, príjemný štýl písania. Používa striedanie pohľadov hlavných hrdinov, čo myslím, máme viacerí radi. Vždy sa nájde niečo, čo hrdinovia príbehu riešia(okrem svojho turbulentného vzťahu). Levinski vymyslela perfektne prepletenie postáv v príbehu a ich charaktery. Dramatický záver vo mne zanechal viacero otázok a viem si predstaviť hneď niekoľko možných scenárov pokračovania. V celku, príjemná oddychovka, len nebuďte citliví na správanie postáv.
