Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam pomaly, ale pravidelne. Začínal som detektívkami a trilermi, potom som prešiel na sociálne romány, pridal k tomu klasiku, občas humor, sem tam životopisy a to, čo ma zaujalo.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Chvíľu mi trvalo, kým som sa naladil na Dunu, avšak tá atmosféra je tak vťahujúca, že to skutočne netrvalo dlho a každou stranou ma kniha pohlcovala viac a viac. Skvele fungujúci svet, výborné postavy (možno aj o málinko viac som si užíval dejovú linku Harkonnenovcov) a príbeh pútavý a svižný. Koniec bol taký polootvorený, že kniha obstojí aj ako samostatné dielo, ale je tam priestor aj na pokračovanie, ktoré, ako vieme, existuje v počte 7 kusov. Podľa mňa kniha dokáže zaujať aj človeka, ktorý nie je fanúšik scifi a fantasy, takže by som ju odporúčil každému, kto má rad dobré knihy.
Celkom zaujímavý námet, ktorý mi trochu pripomínal film Equilibrium z roku 2002. Len škoda, že celá situácia a fungovanie sveta budúcnosti neboli prepracovanejšie a nešli do hĺbky.
Aj keď ide o nedokončené dielo, kniha dokáže ponúknuť viacero humorných situácií, zaujímavých myšlienok a taktiež núti čitateľovu fantáziu pracovať na plné obrátky. Len škoda, že sa nedozvieme, ako tento príbeh chcel ukončiť sám autor.
Žasnem, ako autorka precízne a výborným spôsobom pracuje s postavami a posúva ich stále ďalej, a taktiež pridáva nové a zaujímavé postavy. Rovnako oceňujem neustále rozširovanie a obohacovanie kúzelníckeho sveta a jeho fungovania. V porovnaní s filmovou adaptáciou by som iba vytkol jedinú minimálnu vec. Nakoľko bol tento diel viac akčný ako predchádzajúce tri, filmové spracovanie zobrazilo tri čarodejnícke úlohy o málinko pútavejšie. Samozrejme celý Trojčarodejnícky turnaj bol iba časť deja, pričom tri úlohy tvorili iba zlomok príbehu. Všetko dokopy fungovalo perfektne na 100% a aj keď som opäť vedel, čo sa stane, na konci som skoro ani nedýchal a aj napriek tomu som sa dozvedel veľa nových vecí. Film jednoducho nedokáže obsiahnuť celú knihu. Zatiaľ jednoznačne najlepší diel, temnejší, menej pre deti, trochu aj detektívny a vyšperkovaný hádam aj môžem povedať, že k dokonalosti.
Chvíľu som si hľadal cestu ku Kafkovi, ale musím povedať, že ma v konečnom dôsledku jeho písanie upútalo. Väčšina poviedok ma síce moc nezaujala, resp. som možno neporozumel ich významu, ale Premena plus pár ďalších sa mi páčilo veľmi. Určite na Kafkovi niečo je, avšak musím si od neho ešte niečo načítať.
Prvá polovica sa mi páčila a bavila ma veľmi, no od druhej polovice mi to pripadalo ako Malý život od Hanya Yanagihara, len s tým rozdielom, že príbeh v tejto knihe bol ľahší a viac humorný a v Malom živote depresívny a temnejší. Hodnotovo mi prišiel Malý život vyššie a táto kniha ma už ku koncu ani moc nebavila, pričom koniec bol podľa mňa dosť slabý. Celkovo sú však besy kvalitatívne vyvážené a celkom zábavné.
Kniha má síce oproti hlavnej sérii omnoho menej strán a aj postáv, ale aj napriek tomu mi to štýlom pripomínalo Eriksona. Prvá polovica bola trochu chaotická, ale najmä vďaka menšiemu počtu postáv sa to v tej druhej ustálilo a aj dej mi prišiel prehľadnejší. Kniha podľa môjho názoru slúži ako vstup do rozšírenia hlavnej ságy veľmi dobre a som zvedavý na ďalšie diely.
Za prvé musím povedať, že toto nebola jedna z najlepších kníh aké som čítal, avšak spolu s Mastičkárom bola jedna z najkrajších a najhrejivejších. Čakal som však od nej viac, najmä vzhľadom na jej status klasiky. Kniha bola pekná, pútavá, vzťahová, s pár dobrými myšlienkami, a okrem jednej kratšej pasáže asi v tretine knihy, ktorá má vyslovene nudila sa mi páčila. Oceňujem, že autor nevisí na postavách a tie žijú aj mimo príbehu a ich osudy sa niekedy dozvedáme až spätne. Tých postáv však nie je veľa a nie sú až také prepracované, aj keď musím povedať, že sú veľmi pekne napísané. Adam Trask mi prišiel ako najnudnejšia postava. Zo začiatku sa mi páčila Cathy, ktorá však nedostala až toľko priestoru vzhľadom na zaujímavosť jej postavy. Neskôr ma bavilo sledovať osudy Arona a najmä Cala. No a samozrejme Lee. Trochu ma zamrzelo, že do deja viac nezasiahla vojna a keby ju nespomenuli pár vetami, tak ani neviem, že sa dej odohráva v danej dobe. Inak kniha pekná s pár (ale zato kvalitne napísanými) postavami a príjemným dejom, ktorá stojí za prečítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zo začiatku som tento diel považoval za najlepší zo série. Karl trochu skočil v čase a riešil vydanie svojej prvej knihy zo série Môj boj a problémy s tým spojené. Do toho sa občas objavili filozofické pasáže, zväčša literárnej povahy, a celkovo kniha pôsobila veľmi vyzretým dojmom a bolo cítiť, že Karl prešiel od detstva a aj vydania prvej knihy kus cesty.
Síce sa tu toho nedeje nejako veľa a svojim spôsobom sa Karlove dni opakujú, no je to Karl a všetko čo píše je napísané úžasne pútavo, takže čítate a čítate a jednoducho vás to zaujíma.
No po nejakom čase sa filozofické pasáže začali kopiť a predlžovať pričom Karlov život sa začal strácať, až prišla pasáž nazývaná ako Esej o Hitlerovi.
Kniha má v slovenskom preklade 973 strán, takže keby tejto eseji autor obetoval 100 strán, dalo by sa to nejako prežiť, ale podľa môjho odhadu to bolo strán 450, ak nie aj viac.
V podstate išlo o môj boj na Knausgardov štýl, akurát že s Adolfom Hitlerom ako hlavnou postavou. Uznávam, bolo zaujímavé dozvedieť sa o detstve a živote Hitlera a sledovať paralely medzi jeho a Knausgardovým životom, no nie každého to zaujíma a nie každý chce o takom niečom čítať. Najmä keď si kúpil knihu o niečom a niekom inom. Určite bola chyba aj vo mne, pretože som nečakal taký odklon od témy a najmä taký masívny rozsah tejto odbočky.
Druhá vec, čo mi vadila, že to nebolo iba o Hitlerovi, ale aj o nemcoch, nacizme, Hitlových kamarátoch, dve či tri vety o živote Karla Oveho, ktoré, keď už to malo byť o Hitlerovi, tu nemali čo robiť, ale najmä aj dosť strán venujúcim sa viere a náboženstve.
Celkovo mi prišla táto časť nesúrodá a úplne sa nehodiaca do celého konceptu knihy. Navyše sa tu stráca Knausgardové čaro, ide tu iba o holé fakty pozbierané z rôznych iných publikácií a pôsobí to umelo a ako niečo, čo by dokázal napísať ktorýkoľvek spisovateľ či novinár.
V záverečnej tretine alebo skôr v druhej polovici skutočnej knihy sa už Karl venuje opäť sebe a svojej rodine.
Opäť je to Knausgard akého čítať chceme a máme radi. Síce opäť skáče hore dole v čase, a podľa mňa trochu chaoticky, ale predsa len je tu jedna téma, ktorá bola opäť zaujímavá a ktorej sa venuje precízne. Neveril som tomu, ale touto knihou dokázal ukončiť celú sériu ako tak zmysluplne, no musím povedať, že po dočítaní knihy vo mne zostalo také prázdno a nie úplne uspokojenie.
Buď mohla mať kniha o tých 400 strán menej, alebo mohol autor využiť tých skoro 1000 strán lepšie.
Mám pocit, ako keby už nemal čo písať, ako keby už zo seba všetko dostal a napriek tomu je ešte veľa toho, čo čitateľom nepovedal a minimálne mohol.
Oceňujem však odvahu písať o Hitlerovi, čím určite mnohých šokoval a jazyk, ktorý bol opäť pútavý.
Táto kniha je však skutočný boj, a to najmä pre čitateľov.
Neviem, či to bolo spôsobené tým, že si už tak dobre nepamätám film (hoci je tretí jeden z mojich obľúbených), alebo sa kniha natoľko líši od filmového spracovania, ale túto knihu som si užil zatiaľ najviac. Vôbec som neriešil, čo sa bude diať, ale nechal som sa unášať príbehom, ktorý bol ako vždy perfektný, a už aj trochu temnejší.
