Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Stary dobry Karika = to, na co sme si uz zvykli, milujeme to a ocakavame to: spickovo napisane, desivo putave, znamenite od zaciatku do konca.
Novy *este lepsi* Karika = opat raz posun vo forme, v deji, v obsahu, v napati, ktore sa stupnuje a stupnuje, a stupnuje a ked mate pocit, ze uz neviete dychat, na malinky okamih (zdanlivo) povoli, aby sa vratilo s este zdrvujcejsou silou.
Skvostny citatelsky zazitok, vrelo odporucam!
Jozef Karika v tejto knihe desivo posuva svoje majstrovstvo na este vyssiu (hlbsiu?) uroven. Od vystavania pribehu, cez neuveritelne stupnovanie napatia az po komplexitu a mnohovrstevnost postav a rozuzlenie pribehu.
Hlbina nie je iba spickovy citatelsky zazitok sa o sebe; kniha tiez prinasa novu a necakanu perspektivu na dalsie Karikove knihy — Strach, Hlad a Smad a tiez Smrst.
Ak ste si doteraz mysleli, ze ste uz z tej kolosalnej skladacky Karikovych knih co-to pochopili, Hlbina vam na to vsetko prinesie pohlad z este vyssej peerspektivy — a trochu zosikma.
Ako niekto, kto precital vsetky Karikove knihy (vacsinu opakovane), som bol velmi zvedavy na najnovsiu dvojknihu. Naplnia sa ocakavania? Zacne to byt nuda? Zacne sa uz vykradat a opakovat? Kedze to budu aj (hoci prepracovane) starsie poviedky, bude to v niecom krok spat?
NEbol to krok spat.
Ak cokolvek, bol to iba (desivo) masivny krok vpred, do este vacsich hlbin zamyslenia, sialenstva, intelektualneho stimulu, citatelskeho pozitku a odmeny aj formalneho majstrovstva.
Ak Jozef Karika aj po 20 knihach dokaze stale zlepsovat svoje umenie (ktore uz na zaciatku bolo povazlive), zostava nam jedine: dufat, ze bude pisat este dlho.
Pretoze takyto majstrovsky talent prichadza mozno zriedkavejsie ako raz za generaciu.
V mnohych ohladoch doteraz najlepsia Karikova kniha (cital som vsetky, viackrat).
Formalne, dejovo, vyvrcholenim — co, s ohladom na rozsah Karikovho diela nie je vobec mala vec.
Ako taka bude kniha desivo dobrou chutovkou pre tych, ktori sa s dielom tohto autora stretavaju po prvykrat, a este vacsou pre tych, ktori jeho knihy uz poznaju doklade a mozu si s nesmiernym pozitkom do hlbky vychutnat dalsie nuansy a vyvoj tohto pozoruhodneho autora.
Srdecne odporucam.
Precital som *vsetky* Karikove knihy. Opakovane.
Zo vsetkych ma prave tato zasiahla najviac. Najhlbsia, najosobnejsia, hadam aj najlepsie napisana.
Neprestava ma fascinovat, ze namiesto toho, aby Karika zacal vykradat sam seba a upadat (ako byva pri mnohych autoroch zvykom) sa naopak knihu od knihy zlepsuje.
Aj tato opat priniesla hned niekolko posunov — po formalnej aj obsahovej stranke.
Trvalo mi tyzden, kym som ju ako-tak rozdychal. Zo srdca odporucam.
Tak takto: Mam vsetky knihy od J. Kariku. Vsetky.
Viacere precitane opakovane.
Mam knihy naozaj rad a mam ich precitanych peknych par stoviek.
A v Priepasti to Karika cele posunul opat o kus dalej.
Citanie, od ktoreho sa neda odtrhnut; sialene pohlcujuce a vtahujuce.
Brilantne vykreslene, desivo dobre napisane.
Chodte do toho.
Precital som kazdu jednu knihu od Jozefa Kariku.
A pri kazdej novej sa bojim, ci zacne sam seba vykradat alebo sklzne do klise.
Namiesto toho mam pocit, ze kazda dalsia kniha je lepsia, ako boli tie predchadzajuce.
Taky je aj Cierny rok.
Svojim sposobom je desive, ako zivo a plasticky dokaze autor vykreslovat bolestive a nesmierne tazke obdobie 90-tych rokov na Slovensku. Obdobie, ktore tu zanechalo hlboke rany a ktoreho nasledky budeme este dlho niest.
Autorovi sa tu podarila velka vec - este pridal k hlbke a komplexnosti uz aj tak kosateho a bohateho pribehu. Doplnil pribeh, dodal vacsiu hlbku postavam - a vrhol vsetko, co citatelia doteraz z tejto mafianskej serie poznali, do uplne noveho svetla. Kazda jedna postava je zrazu este zivsia, este realistickejsia a este silnejsia. Vo svetle Cierneho roku citatel stazka preglgne, ked mu dojde, ako neuveritelne su posplietane osudy vsetkych tych, ktorych uz poznal. Aj postavy a dej z knih "V tieni mafie" zrazu vyzeraju inak.
Vsetko je inak.
Este komplikovanejsie, ako ste si mysleli.
Doprajte si ten citatelsky pozitok a kupte si Cierny rok. Na kazdu z knih v serii budete uz navzdy pozerat inak - a jej opatovne precitanie vam da novy pozitok.
S kazdou dalsou knihou od Jozefa Kariku trpnem, kedy uz zacne vykradat sam seba a zacne to s nim ist dolu vodou.
Trhlinu som preto docital s obrovskou ulavou. Nielen preto, lebo som konecne mohol nadychnut (*tak* dobre je ta kniha napisana), ale tiez preto, lebo Karika opat prekonal sam seba. Formou, spracovanim, rytmom, dynamikou deja, stupnovanim desu...
Brilantne citanie!
Nedufal som, ze Jozef Karika prekona svoje doterajsie pisanie - ale dal to.
A dal to vo velkom style. Cierna hra je drsna, bolestiva, skripajuca a so slzami.
Je to nutnost celit tomu, aka doba nas sformovala a co tu po nej ostalo.
A je to majstrovsky napisane dielo, kde sa pozitok zo skvostneho pisania strieda so zivocisnym naturalizmom v ostrom a nezabudnutelnom koktejli.
Jozef Karika v Ciernej hre vydal doteraz svoju snad najlepsiu knihu.
Vsetko, co citatelia doteraz na jeho diele poznali a hltali, tu dostanu v este spickovejsej podobe.
Vykreslenie prostredia, situacii, postav a ich psychologie a postupneho prerodu, je tu az desivo zive, vtahujuce, opantavajuce.
Karika neodskriepitelne ukazuje, ze ako autor uz davno presiahol slovensku uroven a dostava sa k velkym svetovym spisovatelom. Napriek uctyhodnemu mnozstvu doterajsich knih ukazal, ze mu ani zdaleka nehrozi vyhorenie a upadok - pise stale lepsie.
Zostava len dufat, ze nas este od neho caka vela dalsich knih.
