Moje aktivity
V prvej pasáži som Houellebecqovi krivdila. Najvýraznejší dojem bol, že toto písal muž. Možno mi to pripadalo nedostatočne univerzálne ľudské. Do konca ma Elementárne častice presvedčili o opaku. Skutočnosť ostala rovnaká, ale môj pocit sa obrátil. Houellebecqov sociologicko-filozofický román je výborný z pohľadu úprimnosti a autenticity. Jediné slovo nie je navyše alebo strojené.
Navonok sa zdá, že ukazuje zákutia ľudskej prehnitosti (jendnej generácie). Darí sa mu však presvedčiť čitateľa, že (minimálne v univerze tohto diela) ide skôr o (nevyh)nutnosť než vedomú ukrutnosť človeka.
Elementárne častice sú naraz šokujúce aj samozrejmé. Jasnou, ostrou a jedinečnou formuláciou niečoho tak základného, všadeprítomného, vyrážajú dych. Myseľ zastavujú a zároveň poháňajú.
Celkovým dojmom majú Elementárne častice niečo z Orwellovského brilantného pohľadu na fungovanie medziľudskosti a niečo málo z pátosu ruských psychologických románov.
V neposlednom rade má táto kniha v sebe mnoho citu.
Nuž a čo sa týka prevedenia a spracovania, nekonečne obdivujem prekladateľku, skladám jej hold, dala knihe život, takže organicky funguje a plynie aj v slovenčine. A vydavateľstvo Inaque chválim za edíciu Cygne, je dôstojná a krásna.
Pop-kultúra ed idz best. Dychberúco poprepájaný Western odohrávajúci sa v Petriho miske slovenskej inteligencie - na internátoch v Mlynskej doline. Atmosféra, ku ktorej chcem byť blízko, bližšie, najbližšie. Opojná mladosť ako umelecký prostriedok a priateľstvo ako esencia. Ako môže byť bolestivá realita takáto chytľavá a zábavná? Ochutnajte verbálne majstrovstvo Matúša Mahúta v knihe Kvapky. (PS: Keď sa dopracujete k významu názvu, budete mať pocit, že ste to celý čas vlastne vedeli, ale formulácia vás prekvapí a poteší - tak ako sa to deje počas celej knihy.)
