Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Štvrtá časť série LUX so sebou prináša akciu a strany plné napätia. Na povrch sa dostanú tajomstvá a spoznávame Daedalus presne taký, aký v skutočnosti je.
Po 3. Časti som si musela dať pauzu od tejto série, pretože bolo toho na mňa privela. Bála som sa, že sa mi 4. Časť už nebude páčiť a 5.ku ani nedočítam. A teraz sa neviem dočkať, kedy konečne začnem čítať poslednú časť tejto úžasnej série.
Dlho som rozmýšľala, v čom je 4tá časť iná, ako ostatné. Prečo mi príde najlepšia so všetkých. A potom som na to prišla. Kvôli Daemonovi. Autorka do tejto časti zakomponovala (konečne) aj kapitoly z pohľadu Daemona, ktoré boli fakt špičkové. Pri Daemonovi som sa veľa nasmiala, lebo aj krby nechcel byť smiešny, je... je to proste Daemon. Musím sa priznať, že so začiatku som nevedela komu a čomu mám veriť. Vždy som si povedala, že Daemon nemohol klamať Katy, veď oni vôbec nevyzerajú na skazu sveta... potom som si povedala, že však možno nie sú zainteresovaní do diania spoločnosti Luxov... a to na konci, to čo sa dialo, panebože. Fakt dúfam, že Daedalus nemá pravdu a Daemon sa ku ním nepridá...
Táto časť bola pre mňa asi najlepšia so všektých. Autorka, ako keby nabrala druhý dych. Katy mi bolo ľúto, čo jej robili. Dee sa konečne vrátila taká aká bola v 1. Časti... spoznávame nové postavy a Archer och.. od začiatku som vedela, že je dobrý.
Žiaľ aj tu sa stretávame so smrťou a odchodom dosť veľa postáv. Jednej mi ale ľúto nebolo. Asi som mrcha, ale sám si za to môže.
Jedna vec, ešte nebola prezradená, a som fakt zvedavá načo je Lucovi LH-11.
Láska medzi Katy a Daemon sa prehlbuje a och.. ja ich milujem. Oni spolu sú taký rozkošný... To čo sa tu udialo, bože. Aj ja čitateľ budem mať z toho traumu, nie len Katy alebo Beth, ktoré si tým prešli...
Táto kniha je zmes humoru, smútku, fantasy, sci-fi, histórie, románu, erotiky... a mohla by som vymenovávať do ďalšieho dňa....Ani by som nepovedala, že to bola tvoja prvotina
Už na prvých stranách spoznávame Sašu aj jej priateľa, ktorý rozmýšľa nie práve s orgánom, na to určeným... A to jeho správanie na konci na tom, že je truľo..
Ale zato Sherry. O môj ty bože. Milovala som iskru medzi Saškou a ním. To ich doťahovanie sa bolo úžasné...
Páčilo sa mi, ako bola prepojená minulosť s prítomnosťou. Bolo pekne vidieť rozdiel medzi zmýšľaním ľudí vtedy a dnes. Nad niektorými vecami som sa zhrozila. Hrozné, čo sa v tom čase dialo, a čo všetko bolo v tom čase povolené.
Dej bol plynulý, stále sa niečo dialo, takže ma to nútilo čítať ďalej a ďalej, takže som knižku zhltla raz dva. Miestami som mala pocot, že postavy z minulosti boli kedysi realne, musela som si pripomenúť, že je to fikcia a existujú tak jedine v mojej hlave. (Škoda, takého Sherryho by som brala domov).
Najviac ma rozosmialo ako sa Scotch potešil, že Saša je vlastne žena chudák, čo si o sebe myslel...
Koniec ma neprekvapil.... Ale aj tak sa našlo pár vecí, ktoré ma prekvapili.
Pri pohľade na knižku obálka prezrádza, že knižka bude o tučniakoch, možno o zime, že sa to bude odohrávať na Antarktíde. Prvá otázka, ktorá ma napadla bola: Čo to bude mať spoločné s tučniakmi? A prečo práve tučniaky?
Osobne si myslím, že veľa ľudí od tejto knihy odrádzajú presne takéto myšlienky.
ALE.... táto knižka nie je o tučniakoch!
Táto knižka je o Miriam, ktorá si žije svoj život s čudným psom, chodí do práce, ku svojej babke,je slobodná a po večeroch si vypisuje s neznámym mužom. Táto knižka je o láske, o smútku, o kamarátstve, o bolesti.. o živote.
Túto knižku sa mi podarilo precítiť celú, od začiatku až po koniec.
Keby som nevedela, vôbec by som nepovedala, že to napísala slovenská autorka, a tobôž nie, že je to jej prvotina. Knižka v sebe ukrýva neskutočne hlboké myšlienky, odkazy, jednotlivé situácie sú napísané tak perfektne, že uveríte, že sa to stane Vám. Pretože, toto sa mne stalo. Celý príbeh sa mi odohrával pred očami a aj teraz mám slzy na krajíčku. Ale nie len slzy. Pretože pri tejto knihe sa nasmejete, poplačete si, budete mať nervy, ale hlavne vás naučí, že každý z nás ma to svoje ALE... naučí Vás aká nepredvídateľná je láska, naučí Vás precítiť bolesť, pozviechať sa a bojovať ďalej.
Ja som Miriam a Mariovi strašne fandila. Tak som im priala, aby Miriam konečne lásku, ktorú hľadala, a aby Mário získal to po čom túžil - ju. Veď kto kvôli Vám preletí polku sveta, len aby Vás videl? Tie ich konverzácie som zbožňovala, zbožňovala som, ako sa doberali, ako písali príbeh, skrz ktorého sa lepšie spoznávali. (Teraz mi došlo, že Sašiná kamoška Mariovi nebola sympatická, kto čítal, pochopí)... Autorka má neskutočný štýl písania, ktorý mi neskutočne sadol. Dokázala šťastné chvíle opísať takým dojímavým spôsobom, že mi tiekli slzy ani som nevedela ako, prečo.
52 povestí, 52 týždňov, 52 listov... 1 rok...
V modrej chalúpke uprostred malebnej dedinky žije sympatická babička, ktorá miluje svoje vnúčatá. Strašne jej chýbajú, ale vie, že ich uvidí, až budúci rok. Vnúčatá ju totiž navštevujú každé leto.
Rada by vnúčatám zanechala vrúcny vzťah k Slovensku, a keďže sa im minule páčila rozprávka o slovenských hradoch, babička sa rozhodne, že každý týždeň im napíše list, poviedku o hradoch na Slovensku.
A presne takto vznikla aj knižka Z babičkinej truhlice. Z listov, z 52 povestí o slovenských hradoch....
Musím hneď na začiatok povedať, že obálka ako celá grafická stránka knižky ma dostala. Zamilovala som sa do knižky hneď ako sa mi dostala pod ruky. Tie obrázky boli fakt krásne spracované.
Povesti, príbehy sú písané každé na 1 stranu. Ďalším pozitívom je anglický preklad (ktorý som ja ale nečítala, zbytočne, neviem po anglicky). Poviedky sa mi veľmi páčili, boli napísané jednoducho, niesli so sebou ponaučenie. Knižka učarí nie len mladých a deti, ale rovnako aj dospelých.
Je to veľmi pekný projekt, dobre vymyslené a chválim autorku za takýto nápad. V knihe nájdete povesti zo všektých hradov Slovenska. Ja milujem dejiny, históriu takže mňa knižka veľmi bavila, čítala som so záujmom a teším sa, keď ich budem môcť čítať aj mojím deťom.
Mám pocit, že táto časť bola zatiaľ najslabšia. Málo zvratov, málokedy sa niečo stalo. Skôr tu išlo o teórie, strategie, prípravu na boj (ktorý trval tak cca 20minút a skončil sa tak, ako som predpokladala). Celý dej mi bol strašne predvídateľný nič ma neprekvapilo... (dobro možno nejaké maličkosti hej), ale aj tak som vedela, ako to nakoniec dopadne...Mala som pocit, že sa točíme okolo vlastnej osi dookola, len stále z iného uhla pohľadu...
Jedine čo sa mi tu páčilo bol vzťah Katy a Daemona, KONEČNE! A asi som šialená, ale závidim jej. Takýto chlapci existujú asi fakt len v knihách, a ja chcem svojho Daemona
Dee mi strašne liezla na nervy. Celú dobu sa hnevala na Katy neprávom, a v druhej polovici knižky si zmyslí, že dobre by bolo ísť spolu nakupovať?! Mohla sa aspoň ospravedlniť, alebo čo za svoje správanie, ale doteraz nechápem, čo ju viedlo k takejto zmene?!
Blakea som mala chuť zaškrtiť už ako sa znovu objavil, a to, čo urobil na konci knihy...no neprekvapilo ma to, čakala som od neho podpásovku, ale trošku menšiu. Až takto nie. Pre mňa je to obyčajný had, keby sa takýto človek nachádzal v mojom živote...nenachádzal by sa... ani nechápem ako mu mohli po tom všetkom veriť, Panebože..
Katy mi bola v tejto časti viac sympatická ako v predošlých častiach, je vidno, že prešla vývinom, zosilnela a zmenila zmýšľanie.
Koniec nabral iné obrátky a začalo sa konečne niečo diať. Čítala som so zatajeným dychom a hltala som stranu za stranou. Neprekvapilo ma to, ale aj tak ma ten koniec donutíl pozrieť sa na knihu trošku inak a zistila som, že to nebolo až také zlé, ako som si myslela...
Druhá časť série Lux bola od začiatku do konca napínavá, no ten koniec, tých posledných asi 100 strán som hltala jednu za druhou...Do príbehu vstupujú nové postavy. Blake a Will. Obidvaja mi boli strašne nesympatický. Blakea som mala chuť nakopať do riti za jeho správanie. Bol strašne dotieravý a čudujem sa, že si to Katy nevšimla skôr. Strašne ma štvala tým, že uprednostnila jeho pred Daemonom, len za to, že neverila jeho citom, ale verila v to ich debilné puto... Katy mi príde ako postava s nepochopiteľným zmýšľaním. Od začiatku bolo cítiť,že patria k sebe, ona sa snaží tváriť, akože nič, a potom ju osvieti, z čista jasna, ako keby vynašla múdrosť sveta? Len preto, lebo je mimozemšťan a ona by chcela normálny život? Kokos, kebyže o mňa má zaújem sexy chalan, s nadprirodzenými schopnosťami a ešte za mnou dolieza a nevzdava sa... čo ma po normálnosti?! Nalepím sa naňho jak kliešť a nevzdám sa ho nikdy v živote... Autorka z nej urobila postavu - smoliarku, ktorá nechce ublížiť nikomu, pritom je samá kopa nešťastia a ublíži aj muche na stene
Celé to zachraňuje Daemon... kebyže on nie je, knihu rúcam kadeľahšie získal si ma tým, že sa už nehraje na tvrdého nedostupného narcisa, ale prizná si svoje city a ide si za svojim cieľom. Aj keď úprimne nechápem čo na nej vidí, ale musím povedať, že hlúpo som sa usmievala pri scénach, keď sa doberali.
Ako som spomínala, najlepšie boli asi posledných 100 strán, kedy sa konečne dialo niečo akčné. Aj keď koniec bol predvídateľný, stali sa aj veci, ktoré som ale vôbec nečakala.
Veľké plus by som dala aj kapitolám z Daemonovho pohľadu LENŽE. Lenže tými kapitolami sa nedozvedáme nič iné, žiadne hlbšie Daemonové myšlienky..
Obvykle nikdy nečítam anotácie, nechávam sa knižkami prekvapiť a musím uznať, že po prečítaní prológa som bola až moc prekvapená. Knižka vyzerala sľubne, tešila som sa, ako sa to celé rozvinie, ako autorka popasuje s takou ťažkou témou. No čo ma čakalo, bolo len sklamanie za sklamaním...
Začnem asi obálkou. Ak sa na ňu pozriete, sľubuje dej plný erotiky, intríg, pomsty... hmm... musím povedať, že som mala vysoké očakávanie (asi), ale tej erotiky som dostala minimum...
Mala som pocit, že autorka chce dať do knihy asi všetky informácie sveta až sama sa strácala v deji.
Áno, knižka by mohla mať potenciál, keby bola napísaná inak. Keby hlavné postavy boli viac prešpekulovanejšie, vypracovanejšie.
Richard Mora mi nebol vôbec sympatický. Namyslený milionár, ktorý sa hrá na tvrďása s kamennou tvárou a srdcom... nič pre mňa. A to, že s prepáčením šúka každú, len nie tú, ktorú by mal bol vrchol... a nechutné... a ten jeho poker.. no dobre.. tie pasáže sa mi páčili, pretože..prečo nie? Ale bolo ich veľmi málo a o to menej vysvetlene, že prečo?!
A Laura? Maximálne hlúpa hus, ktorá naletí hneď prvému dobre vyzerajúcemu pracháčovi... po tej jej minulosti sa aj čudujem, že to došlo až do takého štádia. Autorka z nej úspešne vytvorila tú najslabšiu povahu, akú som kedy v knihe stretla....
Ani tá pomsta mi neprišla akási wau dobre vymyslená. Chýbali mi informácie, interakcie medzi jednotlivými postavami...
A ten koniec? Mala som pocit, že autorka sa z toho nevie vysomáriť, tak urobila hneď prvú najjeduchšiu vec ktorá ju napadla. A to, čo sa stalo po TOM, no koment.
Konečne prišlo niečo nové. Nové čo sa mi páči a nechcem aby sa skončilo. Hlavné postavy ma dostali hneď od prvej stránky. Daemon ma dostal hneď od prvej stránky. Áno, bol arogantný, namyslený a jeho nálada sa menila častejšie ako moje ponožky, ale ja mám rada presne takýto typ postavy a koniec koncov, chránil seba a svoju rodinu. No musím povedať, že v mojich predstavácb vyzerá oveľa, oveľa krajšie, ako ten týpek na obálke...Dej bol celkom dobre vymyslený, stále sa niečo dialo a nenudila som sa. Liezlo mi na nervy, ako sa tí dvaja doťahujú a ani jeden si neprizná svoje city, ale zase na druhej strane, všetko má svoj čas. Bolo zlaté ako do nej Daemon šťuchal perom..
Katy mi prišla ako v pohode postava, nenechala sa vyviesť z miery, pre mňa až príliš dobre vstrebala novú situáciu. Ale čo čakať od vášnivej knihomolky? Ja by som bola tiež rada za niečo nadprirodzené v mojom okolí...no kto z vás nie?!
Koniec bol pekne vymyslený a som rada za tie kapitoly aj z druhého pohľadu, ale bola by som zvedavá na viacero kapitól z pohľadu Daemona.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak, začnime od začiatku. Už na prvých stranách sa dozvedáme, že Massimo nie len po....bal Lauru ale aj o...bal. Takže hneď na začiatku som vedela, že túto knihu nezachráni už ani Massimo. Ale teraz fakt. Mikročip v RUKE = antikoncepcia? Ktorá hlúpa hus tomu uverí? (Jedine Laura). A po tom, čo sa Laura dozvie, že bola nechcenne s vedomím Massima nabúchaná, ona len mávne rukou? Chorá to žena.
Mám pocot, že Laura za tých 350 strán si za**bala viac, jak moja babka za celý život. A hodiť svoje nymfomatické chúťky na tehotenstvo, nebolo práve na mieste, keďže v 1. Časti ak viem, tehotná nebola. Či to vtedy hodila na alkohol? Už si celkom nespomínam, ani nechcem.
No, ale tie opisy ich spoločného.... klátenia mi prišli už miestami fakt nemiestné. Neviem, či to prehnala samotná autorka, alebo prekladateľ, ale v polke knihy som si musela skontrolovať, či prekladal ten istý človek, čo 1. Časť.
Ách, skoro som zabudla na dôležitú vec. Jedna vec je, že ona uverí tej implantácií mikročipu,čo má byť vraj antikoncepcia. Ale ďalšia, že vie, že má Massimo dvojča a ona sa správa jak hysterická pi.. keď vidí "Massima" s Annou. Ľudia toto mi nedávalo zmysel a búchala som si hlavu o knihu. A ďalšia vec. V 1. Knihe nevedela újsť ani za milión a teraz zrazu okabáti ochranku a ona si ujde do Poľska a zbaví sa implantátu, a Massimo nevie kde je. Akože haló. Do Poľska jej to netrvalo deň autom, či? Prečo si nepozrel kde je?! ale byť na jeho mieste nechám tú bláznivú ženskú utekať kadeľahšie. A ten incident s maďarom? Bože Lipinska z nej spravila takú lacnú handru, ktorá zvlhne už len keď sa jej nejaký "sexy" chlap pozdraví (tu už narážem aj na ten únos=dovolenku). Dobre ďalej sa už asi nič zaujímavé nestalo, takže sa môžem konečne vyjadriť k tomu únosu, kde som dostala Head shot presne medzi oči a skoro ma vystrelilo na vesmír.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čo k tomu dodať?
Kniha bola tak ospevovaná, nastal veľký instagramový boom počas predpredaja, a aj po, chytilo ma to, bola som zvedavá, či je fakt taká dobrá, ako sa o nej hovorí.
Nebola.
Nie pre mňa. (Ak pre vás hej tak sa verejne ospravedlňujem, ale 50 odtieňov bolo oveľa lepšie..)
To, že autorka z hlavnej hrdinky spravila ešte väčšiu alkoholičku jak som ja (vraj)beriem...(aj keď sa mi mozog zastavoval miestami, koľko toho zvládne vypiť ... aj to že dievča trpí štokholským syndrómom si domyslíme už na začiatku. Ale teraz vážne. Zamilovať sa do niekoho, otehotnieť a vydať sa za necelé 3 mesiace?... a uveriť, že "čip" v ruke je nejaká forma antikoncepcie?! Wtf?!
Hlavná hrdinka je veľmi nesympatická žena a doteraz nepochopím, kedy, ako a prečo sa zamilovala do Massima. Dobre. Je charizmatický a isto má niečo do seba, a v posteli je dobrý, ak jej toto stačí tak klobúk dole. (Aj tak si myslím, že je zlatokopka) Ja by som zdupkala hneď na začiatku, jak mala možnosť...už len kvôli tej zbrani.
Niektoré situácie mi fakt nedávali logiku, dej sa veľmi rýchlo menil, bez odsekov, čo som sa až vracať musela a znova čítať aby som pochopila "co tím chtěl básník říci", niekedy neúspešne, ale budiš.
Ero scény aspoň mali niečo do seba, za čo autorke gratulujem. Dôležitú vec aspoň nepokazila..
