Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Začiatok knihy mi prišiel taký monotónny, aký je Maxov život. Nič sa tu nedialo, nevtiahlo ma to do deja, neprežívala som nič. Nudila som sa. Až tak, že som rozmýšľala, či ju dočítať. Veľa zbytočných opisov na začiatku ma však nakoniec neodradilo.
(Ďakujem Bohu, že mám "zlozvyk?" Dočítať knihy, ktoré ma nebavia).
Síce som sa pri knižke cítila ako na horskej dráhe. Viete, raz hop, potom kop. Ale celkovo sa mi knižka aj páčila. Čo mi vadilo a strašne iritovalo, boli tie momenty, keď sa hlavná hrdinka prihovárala nám čitateľom. Toto ja veľmi nemusím. Chcem čítať príbeh, kde mi nikto nepripomenie, že som len pozorovateľ. A po ďalšie, boli to slová, ktoré...no... vcírala? Nenápko? Vážne? Keď som čítala Azaelov pád, autorkin štýl písania sa mi neskutočne zapáčil, ale tu som mala pocit, ako keby to písala úplne iná osoba...
Ale dosť bolo negatívnych vecí. Keď sa Max stretla s Petrom a začali sa diať veci kniha ma do seba vtiahla a ja som sa cítila šťastná spolu s Max. Peter ju vytiahol so svojej komfortnej zóny, zažila veci, ktoré mi sem-tam prišli až moc nápadné a neuveriteľné, ale páčilo sa mi to! Lenže celý čas som Petra upodozrievala a neverila som mu. Pochopila som prečo, aj vy to pochopíte ak dáte knižke priestor.
No potom, čo to pochopila aj Max a v jej živote nastala obrovská zmena, pochopila som, že táto kniha, nie je také klišé. Že je o živote ako takom, nie o romantických sr*čkách, ktoré síce sú pekné, ale nereálne. Je to o živote, a ukazuje, že keď sa niečo v tvojom živote pos*rie tak sa na teba všetko začne valiť ako domino. Lebo tak to je. Nie nadarmo sa hovorí : Keď sa darí tak sa darí.
Panstvo Edenbrooke mi učaril. Zo začiatku sa mi do knihy začítavalo ťažšie, bolo na mňa príliš veľa opisov a musela som si dávať príliš veľký pozor a byť sústredená na to, čo čítam. Postupne si moje oči aj myseľ zvykli, a autorka ma zaniesla do 19.teho storočia.
Historické romance ja mám veľmi rada, aj keď sa možno niekomu zdajú nudné, že som všetky na "jedno kopyto" pre mňa majú každá jedna svoje čaro, svoje tajomstvo.
Marianna bola neviniatko, ktoré o živote nevie veľa. Radšej dojila kravy ako bola spoločenská. A zato sa mi páčila. Nezaujímali ju žiadne pravidlá, žiadné "dámy na úrovni". Žila si tak, ako sa jej zachcelo. Lenže chcelo dobre každému, okrem seba. Nebola sebecká a radšej trpela, ako keby mal trpieť niekto iný.
Keď spoznala Philipa mala som o ňom pochybnosti. Bol tajnostkár, ale vedela som, že získa jej srdce.
Ako v každej knihe aj tu som čakala na zvrat, ktorý nastane. No ten najhlavnejší som uhádla už hneď na začiatku. Ale zvyšné nie a autorke sa podarilo držať ma v napätí až do konca.
Bolo to veľmi príjemné čítanie, som rada, že som si knižku prečítala a určite ju odporúčam aj vám, ak máte radi historické romány
Do knižky sa mi začítavalo veľmi ťažko. Zo začiatku mi prišla nudná. Opis obyčajného dňa populárnej stredoškoláčky. "Ráno vstanem, neraňajkujem, lebo ma kamoška čaká, ponáhľáme sa do školy, lebo je deň ruží, večer párty, dnes sa vyspím s najsexi chalanom zo školy." A keď som si pomyslela, že o tomto ja mám čítať 7 "dní" 474strán dookola... nechcelo sa mi do toho púšťať. A tu prichádza zase "vďaka Bohu, že dočítam knižky aj ktoré ma nebavia" - pretože tých 474 strán nebolo presne o tom istom. Hlavná línia celého dňa sa zachovala, ale keď si Sam uvedomila, čo sa deje, o čo sa univerzum usiľuje, menila jednotlivé rozhodnutia, myšlienky, situácie, ktoré sa vyvíjali podľa mňa veľmi pekne, postupne. Sam, ktorá nemala čas na rodinu a na malú sestru sa počas tých 7 dňoch vytratila, a páčila sa mi hlavne tá kapitola, keď sa rozhodla zostať doma s malou sestrou. Počas tých 7 rovnakých dňoch zistila tajomstvá, ktoré mali byť navždy pochované...
Pri knihe som sa nenudila, každý deň bol iný a zároveň rovnaký. Každý deň zistila niečo, čo jej dávalo nádej na záchranu. Lenže koho mala vlastne zachrániť? Samu seba? Alebo svoju dušu?
Sam zistila, že populárne priateľky a najsexi chalan zo školy nie sú všetko. Že si stačí dať dole okuliare a láska ju čaká niekde úplne inde a že aj najlepšia kamarátka môže mať tajomstvo, o ktorom ty nevieš.
Pre mňa to bola knižka na zamyslenie nad životom. Všetko sa pre niečo deje, každé jedno naše rozhodnutie je prepojené s udalosťami, ktoré sa stanú neskôr. Môžeš urobiť veci inak. Čo sa má stať, skôr či neskôr sa stane. Buď tak, alebo onak.
Do knihy som sa púšťala s istotou, že ma nesklame, pretože je to Colleen. Pretože je ako droga, kvalitná látka, ktorú keď raz ochutnáš, nikdy nebudeš mať dosť
Na Colleen mám rada, že píše originálne príbehy, ako keby boli z reálneho života. Dokázala som sa preniesť do LA a žiť každý 9. November s Benom a Fallon, dokázala som sa zamilovať do obidvoch postáv postupne, nenávidieť postupne, veriť a dúfať postupne, stranu za stranou, rok po roku. Colleen na naučí, že láska nie sú každodenné randenie, vysedávanie na telefóne, ale čakanie na toho druhého a veriť, že príde.
Dej je dynamický, a to, že sa opisuje iba práve 9. November každý jeden rok mi vôbec nevadilo. Nepotrebovala som vedieť, čo sa s nimi stalo za ten rok, pretože všetko dôležité si povedali. Žiadne omáčky o nič nerobení, žiadne nepotrebné informácie.
Niekomu to možno príde nudné a klišé. Veď za tých 24 hodín sa nedokážu ani poriadne spoznať. Lenže omyl. Colleen to spracovala na jedničku a hlavnú zápletku by som neodhalila ani za sto rokov. Bola som zvedavá ako sa ich vzťah vyvinie, či nastanú nejaké komplikácie. Vôbec som si nevedela predstaviť, ako sa s tým autorka popasuje, pretože povedzme si úprimne. Dvaja neznámy sa stretávajú iba 1 deň v roku, inak o sebe celý rok nevedia nič. Čo by tu mohla byť zápletka? Keď som sa ku nej konečne dostala, nevedela som knihu pustiť z ruky. Nechcelo sa mi veriť...
Spracovanie toho, čo sa naozaj stalo, a vysvetlenie skrz Benovho príbehu bolo asi najlepšie, čo autorka mohla spraviť. Užila som si to a hltala som stranu za stranou, škoda len, že sa príbeh skončil tak rýchlo.
Príbeh začína prológom, kde spoznávame Marínu a časť jej minulosti. Je napísaný záhadne, takže už hneď na začiatku vás núti domýšľať si, čo sa asi Maríne stalo, prečo ju dedinčania nenávidia a krivdia jej. Bolo mi jej strašne ľúto, pretože bolo očividné, že chudinka prežila nejakú traumu a nikto jej nepomohol.
Každa ďalšia kapitola nám odhaduje kúsok z jej minulosti a ja som napokon prišla na tú záhadu predtým, ako sa s ňou priznala, ale aj tak to bol pre mňa šok. Ako aj ostatné veci okolo jej svinskej rodiny. Spoznávame Marcela, arogantného, nesympatického nového kolegu. (Toto boli moje prvé dojmy k nemu). Muža z Mariinej minulosti. Správanie Marcela k Maríne mi prišlo až príliš prehnané. Marcel jej nedal ani štipku možnosti ukázať, že sa zmenila. A konal bezhlavo. Odsúdil ju hneď, ako ju uvidel. Bez toho, žeby sa nad sebou zamyslel. Nikto nevie, prečo sa v tom čase Marína chovala tak, ako sa chovala. Lenže všetci si myslia, že sú majstrami sveta.
My to zisťujeme pomaličky, každou jednou kapitolou.
Marcel časom zistí, že Marína vôbec nie je taká, akú si on predstavoval, resp. "Poznal" z minulosti. Za čo som inak veľmi vďačná, vykľul sa z neho správny chlap Postupne sa Maríne začne venovať viac, ako by chcela a táto náklonnosť u Marcela mi bola sprvu nesympatická, neverila som mu, pýtala som sa, prečo zrazu? Ale postupne sa mi dostával pod kožu a začala som mu veriť...lenže stále som sa pýtala, či robím dobre. A kde je pes zakopaný? Aká bude zápletka? Sklame ju Marcel? Bude ma to bolieť? Zosypem sa spolu s Marínou? ... za tieto otázky môžem byť vďačná asi osobám, ktoré "revali" nad touto knihou. Po dohovore s autorkou, že nie ja son tá vadná, ktorá neplače, som zistila, že tú zápletku som mohla vlastne aj odhadnúť. Ale nesklamala som sa, pretože celý dej mi prišiel reálny. Žiadne presladená romantika, žiadne ľúbim ťa až do konca svojho života. Fakt založený na realite, kde nenájdete ani jedno hluché miesto.
Ani neviem kde začať, totižto ťažko sa mi hľadajú slová pri knihe, ktorá sa začína scénkou pre 18+ a nie je to erotika...
Kto ma pozná, tak vie, aký mám názor na Stelu a že jej knihy čítam len v rámci môjho psychického týrania, lebo zvedavosť je silnejšia ako rozumná myseľ... Ale jedno musím uznať. V týchto dňoch bolo pre mňa lepšie čítať,ehm, príbeh(?), pri ktorom musíte vypnúť každú jednu mozgovú štruktúru,aby ste prestali rozmýsľať a nedávali príbehu logickosť. Zbytočne.. Inak celý ten príbeh mi prišiel ako hlavná myšlienka z 50 odtieňov len opačné pohlavie a kus premyslené. Nedobre premyslené. Nikdy sa tento myšlienkový pochod u autorky nemal stať..
Mia, 20 ročná kvetinárka , jej priateľ Leo udržbár. K postavám nemám čo podotknúť, lebo boli všetky na jedno kopyto. Neprešli žiadnou zmenou.K Leovi podotknem toľko,že od začiatku mi liezol na nervy a mala som ho chuť prefackať a prejsť tým ukradnutým tankom. Ale autorka z neho na koniec urobila niečo, čo som nečakala, a tak ho potrestala asi o 100x horšie jak ja v mojich predstavách.
Dominik, pracháč, jasné, do koho iného by sa (ne)zaľúbila 20 ročná kvetinárka?.
Romantická linka mi tu chýbala, resp. Bola opísaná pre mňa nedostatočne. Slabé. Strašne slabé. Neuveriteľné. Zato ero sceny autorke idú dosť uveriteľne, ako keby bola ich súčasťou, alebo aspoň mala akú takú skúsenosť.
Knižka ma nesklamala, pretože som od nej nič nečakala. Ani taký zvrat, aký na konci nastal ale aj tam som sa len pozerala jak opičky v ZOO, že čo to má sakra byť?.
Niekomu sa Steliná tvorba páči. Ja medzi nich nepatrím, nikdy ani patriť nebudem a dodnes a aj do konca môjho života budem presvedčená, že tieto jej príbehy by mali zostať v šuflíku, pretože mame oveľa, OVEĽA talentovanejsie autorky ktoré si zaslúžia publikáciu.
Myslela som si, že príbeh bude skôr o tých hovoroch a komunikáciach cez telefón a nie, že sa tak rýchlo stretnú.
V deji sme skákali v súčasnosti a do minulosti, kde sme sa dozvedeli, čo sa stalo medzi Teou a záhadným mužom pred mesiacom. Tie pasáže "pred mesiacom" sa mi páčili viacej, keďže práve tam prebiehala tá ich komunikácia cez mobil.
Postavy som nevedela kde zaradiť, o Tei sme vedeli akurát, že má nezvyčajné tetovanie, ale inak jej osobnosť sme veľmi nespoznali. A vlastne ani Timovú. Akurát sme zistili, že nie je taký, ako si Tea myslela. Čo bolo podľa mňa dobré, no aj tak som ho celý čas podozrievala.
Dej mi prišiel rýchly, povedala by som, že patril medzi tých jednoduchších, kde sa neočakáva žiadny veľký zvrat, ktorý vás zaskočí a nebudete vedieť ani dýchať, ale čítalo sa to veľmi dobre, by som povedala, že je to taká jednohubka, na vypnutie, na oddych. Miestami som cítila, že knižka nebola v pláne, a keby na nej autorka pracovala dlhšie, určite by to dopadlo lepšie. Niektoré veci mi prišli absurdné, iné boli opísané dosť rýchlo.
Nemôžem zase povedať, že sa mi knižka nepáčila. Skôr z nej mám zmiešané pocity.
Padla mi do ruky práve vhod, dokázala som sa pri nej vypnúť a nemyslieť na nič iné, len čítať a užívať si slnko na Tenerife. Opisy miesta boli úchvatné, až som dostala chuť ísť na dovolenku. A určite dám šancu aj ostatným knihám, ktoré boli v pláne, určite budú prepracovanejšie.
Knižka je inšpirovaná Jane Austenovou, ktorú hlavná hrdinka obdivuje, vie o jej živote úplne všetko(?). Nazdáva sa, že je jej súdené ostať samej do konca svojho života, presne ako Jane. Musím povedať, že ja som od J.A. ešte nič nečítala ale veľmi dlho pokukujem nad jej knihami.
Dej bol plynulý, miestami romantický, inokedy vtipný. Páčil sa mi štýl písania, rýchlo som sa nachytala a čítanie išlo od ruky. Nie je to obyčajná romantika. V knižke nájdeme aj štipku detektívky a fantasy. A takéto prekvapenia ja mám veľmi rada. Nadprirodzeno a presne tento štýl, ktorý autorka do knihy previedla, sú moja šálka kávy.
Alex je spisovateľka a skrz nej spoznávame aj vedľajší príbeh Cecílie a Ruperta. Musim povedať, že zo začiatku mi to nedávalo zmysel. Prečo musím čítať aj o tom, čo Alex píše. Samotný jej príbeh mi nedával zmysel. Ale potom. Potom sa začali diať veci a všetko do seba zapadlo až nakoniec . Nakoniec som nevedela spustiť knihu z ruky a čítala ju do polnoci, kým som ju komplet neprečítala.
Andreas... no Andreas bol... presne ako každý hlavný hrdina. Zo začiatku neznesiteľný bastard, a keď ho postupne spoznávame tak si uvedomíme, že sa nám ten bastard dostal pod kožu. Láska na veky vekov a ešte ďalej.
Po tých recenziách čo som čítala som si kládla otázku, či sakra čítam tú istú knihu. Veď Alex sa nenechala dobiť nikým a ničím. Ale na konci. Och áno. Na konci som pochopila, že som sakra čítala tú istú knižku. Úplne som bola unesená, učarená koncom.
Knižka Tak trochu môj ma chytila najprv obálkou. Veľmi som sa na ňu tešila, a po prečítaní anotácie ešte viac. Vtedy mi ešte nedošlo, že je písaná o existujúcej skupine, keďže som dotyčných nikdy nepočúvala ani som ich veľmi neregistrovala. Ale nevadilo mi to.
Začiatok bol síce na mňa až príliš rýchly, akosi sme vhupli do vzťahu dvoch neznámych, ktorý sa stretli prvýkrát. Trošku mi to vadilo, nemám rada také rýchle lovestory, ale tu to potom akosi sedelo. Vzhľadom na hlavnú zápletku, určite.
Príbeh ďalej stupňoval a nevedela som knižku zložiť z ruky. Hlavnú zápletku som nečakala, prekvapilo ma to a od tej chvíle som bola pohltená knihou ešte vaic. Niektoré veci boli predvýdateľné, lenže autorka nás celý čas zavádzala a ťahala za nos. Uverila som jej, že to možno bude inak ako na začiatku...takže áno...v deji boli aj momenty ktoré ma ale veľmi prekvapili.
Autorka má jednoduchý štýl písania, kniha sa čítala sama, hltala som stranu za stranou až mi žiadna nezostala.
Nie raz som mala slzy na krajíčku, vžila som sa do deja a bolo mi Becky strašne ľúto. Neviem si ani predstaviť ako by som sa zachovala ja na jej mieste, ale určite by som taká silná nezostala. Má môj obdiv. Hayden mi miestami liezol na nervy, nechápala som jeho správanie, možno by som privítala viac kapitól z jeho pohľadu, aby sme pochopili čo prežíval on, čo mu prebiehalo v hlave, strašne by ma to zaujímalo. Najviac som si asi obľúbila Neal-a a teším sa na druhú knižku už teraz.
Je to príbeh, pri ktorom si chcete oddýchnúť, vypnúť, utiecť z reality. Nič náročné, ale krásné, bolestivé, romantické.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po tom, čo na Zem prišli Luxovia, sa ku nim pridáva aj slávna trojka. Dee, Dawson a Daemon. Panebože ja som si myslela, že ma porazí. Sánka mi spadla, keď som toto čítala, ako mohol dofrasa Daemon nechať Katy a odísť s Luxami? Okej, patril k nim, ale WTF? Podielať sa na skaze sveta? On? Bol aký bol, ale panebože! V skutočnosti bol taký ťuťmák. Záležalo mu na rodine, na Katy, mal tendenciu ich ochrániť aj pred štekajúcim psom. A on si len tak odíde?... našťastie sa rýchlo všetko vysvetlilo a mne spadol balvan so srdca. Vydýchla som si. Ale nie na dlho. No.. autorka v tejto časti im fakt nedala vydýchnúť. Stále sa niečo dialo. Už keď som si myslela, že konečne si oddýchnu, užijú si pár dní "voľna" prišlo bum... zase taký zvrat, že mi vybilo poistky. Chudáci ja som sa čudovala ako to všetko zvládajú... a ku tomu majú chuť na romantiku. Celú knihu som zhltla za 2 dni, a keby som nemala iné povinnosti tak ju zožeriem na jedno posedenie. Kniha celá napätia vás bude nútiť čítať ďalej a ďalej... Spolupráca Luxov s Arumami? Ani vo sme by ma to nenapadlo. A to že Dee bude taká mrcha. Asi som zlá, ale fakt som si priala aby zomrela. Aspoň by mali o problem menej.. ale našťastie sa všetko na dobré obrátilo...celý čas som bola napätá, sedela som na ihlách, chcela som vedieť čím skôr, ako sa to skončí. A nesklamal ma ani koniec. Ešte aj pri konci nás autorka držala v napätí a ja som si fakt myslela, že mi vybuchne mozog ... také šoky mi robila, ze som mala chuť sa na ňu vykričať, nech sa spamätá... našťastie sa spamätala aj bez môjho kriku..
Chcem viac Daemona, viac Katy. Ešte aj Archera som si obľúbila neskutočne, s Daemonom boli neskutočná dvojkaa ako z ničoho nič reagoval na ich myšlienky ma dostávalo, neskutočne ma vedel rozosmiať...
Posledné 2 časti boli asi fakt najlepšie, a celú sériu zachránili a som na 100% istá, že to bolo kvôli Daemonovým kapitolám. Keby tak autorka písala celú sériu mala by vyhraté a ja skôr prečítané
