Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Možnosť čítať pre mňa bol vždy dar, čítanie je dodnes aj únikom z reality...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V dnešnej dobe nájsť v slovenčine súčasný román, ktorý sa bude odohrávať v Rusku a nebude primárne zameraný na odmietanie všetkého, čo je ruské - už to je malým zázrakom. A keď z neho ešte cítiť obdiv k ľuďom, ku kultúre či krajine ako takej - rusofóbom určite túto knihu neodporúčam. Všetkým ostatným však áno. Stokrát áno! Tento román určite patrí k tým, ktoré kamsi človeka dokážu posunúť - vedomostne, citovo aj vnútorne...
Samotný román je príbehom Slováka, ktorý žije ako väčšina ľudí - práca, peniaze, pôžitky, starostlivosť o majetok, no vnútorne sa v civilizácii 21. storočia stráca a cestu k sebe, svoje znovuzrodenie, nachádza práve v samote hôr pod Altajom.
Zaujímalo by ma, čo všetko zo života hlavnej postavy zažil na vlastnej koži sám autor, pretože príbeh pôsobí natoľko autenticky a dôveryhodne, akoby sa všetko reálne udialo tak ako to opisuje. Inak - viaceré postavy z románu sa dokážu stať čitateľovi blízkymi, takže nie je to román o jednej postave...
Kniha však čitateľa posúva aj vedomostne - x-krát som prerušil čítanie a zapínal internet v mobile a snažil sa zistiť viac informácií o miestach, ktoré spomína, o maliarovi, ktorého maľba má v románe svoj podstatný význam, ale aj o legendách, ktoré uvádza (doteraz som nepočul o altajskej princeznej), pričom som postupne zisťoval, že nič v románe nie je náhodou a len tak vymyslené bez prepojenia s faktmi (bolo by vhodné zakomponovať do knihy fotografie z Altaja, tvorby Rericha či faksimile článkov o altajskej princeznej).
Mimochodom - zvyknem si z diel vypisovať zaujímavé citáty, sú knihy, z ktorých si sotva vypíšem tri vety, no tento román ma nútil každú chvíľu si vziať do ruky pero a po zápise stráviť tú myšlienku či vnútorne ju aplikovať na realitu aj v mojom živote.
Román je vlastne ponúkanou cestou pre každého, kto sa nechce vo veľkom svete úplne vyprázdniť, pre každého, kto práve hľadá tú svoju cestu alebo sa cíti stratený a vnútorne sám.
Na záver - miesto deja ale aj tie legendy zamiešané do súčasnosti mi chvíľami pripomínali tvorbu Čingiza Ajtmatova, ale to nevnímam ako prekážku, práve naopak!
Zatiaľ najlepší román, ktorý som od J. Banáša čítal!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Človek zodpovedný za lety zrazu stojí pred vnútornou dilemou, či lety nezastaviť, keď počas jedného z nočných letov zmizne z radarov pilot a všetci tušia, aký má (bude mať) koniec uprostred búrky.
Zaujímavo sú vykreslené viaceré postavy, či už je to Riviére, pilot Fabian, jeho manželka Simona (šesť týždňov sú manželmi), ale aj inšpektor Robineau či dokonca navigátor a druhý pilot v závere - všetci sú samostatnými osobnosťami, nie sú to len mená! Fascinovalo ma, ako presvedčivo autor dokázal vykresliť každú jednu svoju postavičku. Autorský typ rozprávača umožňoval čitateľovi prežívať príbeh s každou jednou postavou a naplno tak mohol precítiť nielen rozporuplnosť konania Riviéra, ale aj vnútorný svet tých ostatných.
Úplne ma nadchol obraz, keď pilot Fabian vyletel vysoko nad oblaky a videl hviezdy aj mesiac v splne a mraky pod ním odrážali všetku "snehovú belosť, ktorú prijímali od mesiaca". Všetky emócie pilota skrátka mohol prežívať aj čitateľ. Aj preto sa v závere konanie Riviéra už nezdá prekvapujúcim.
PS: Dielko je plné silných a múdrych myšlienok ako napr. táto: "Život so sebou prináša utrpenie aj radosť, ale jediný za niečo stojí..."
Robinson 21. storočia. Celý román môže zaujať práve tak ako v puberte zážitky stroskotanca na ľudoprázdnom ostrove. Tiež robí všetko preto, aby prežil a aby sa vrátil do civilizácie. No práve kdesi tam paralely končia. Kým pri Robinsonovi si človek povie - hej, dobrý nápad, to by som dokázal, keby som sa tam ocitol, pri Marťanovi som si viackrát povedal: tu by som neprežil ani 5 solov. S mojimi vedomosťami fyziky, chémie a biológie, s ktorými som sa naposledy stretol pred sto rokmi na strednej škole (to bola hyperbola), fakt nie.
Človek môže akokoľvek snívať, že raz sa dostane na Mars, po prečítaní tejto knihy si uvedomí holý fakt - pre každého, kto perfektne neovláda fyziku, chémiu a biológiu, by to tam bolo skrátka: smrteľné. A hoci román poskytuje čitateľovi napätie, ak nie je zbehlý v týchto troch oblastiach, asi si viackrát (podobne ako ja) povie: tak tomuto vôbec nerozumiem. Hovorím o nápadoch, ktoré Mark Watney nadšene opisuje a detailne približuje a ja som jeho nadšenie nemohol zdieľať, lebo som sa v nich strácal...
Koho by nezaujímalo, čo by bolo, keby? Kto by nechcel vedieť, ako by sa mohol vyvíjať jeho život, keby v určitom okamihu jeden svoj krok zmenil, keby v danej chvíli svojho života konal inak. Bolo by to naozaj lepšie, alebo si všetko len idealizuje s odstupom času. Fungoval by mu iný vzťah inak ako ten dnešný? A čo ak by to bolo horšie? Čo ak by ste takú možnosť zmeniť jednu jedinú zásadnú vec vo svojom živote dostali? Využili by ste ju? Čo ak by ste tým prišli o niečo ešte vzácnejšie, čo dnes blízko seba máte? Asi o tom je román, ktorý prečítate na jeden dúšok a po jeho dočítaní ho máte chuť čítať ešte raz. Viete, že už by ste všetko v kontexte záveru vnímali pri druhom čítaní opäť inak a to, čomu ste pri čítaní prvom držali palce, zrazu by podstatným nebolo. Román ostane kdesi v duši a ak si opäť raz poviete: čo by bolo, keby... - už si určite odteraz vždy spomeniete aj na možnosti (tam ich je viac) z románu G. Mussa. (A budete vo svojom aktuálnom živote spokojnejší :)
Musso ma zaujal už svojou knižkou Budeš tam?! A zo zvedavosti som si kúpil aj tento román. V súčasnosti je málo kníh, ktoré pri pracovnej vyťaženosti dokážem vziať a nepoložiť hoci je už vonku polnoc a mne sa chce od únavy spať. No kniha nepustí. Toto je taká kniha! Sprvu síce máte pocit, že ide o detektívny román (a tie dnes nemusím), ale už po chvíli postavám Alici a Gabrielovi veríte a keď román dočítate, určite ostanete na chvíľu sedieť s otvorenými ústami, pretože takýto záver ste určite nepredpokladali.
Odporúčam!!!
Knihu síce dostal môj syn ešte pred dvoma rokmi, ale keď som hľadal niečo oddychové a nové, tak mi pohľad padol práve na túto trojknihu v knihovníčke. Všetky tri príbehy som síce za pár večerov zhltol, no každý z nich je napísaný úplne inak. Záhada zjazvenej tváre za prečítanie ani nestála, nudné, rozvláčne, nevýrazné, dokonca Alfred nie Hitchcock ale Hitchfield, ble. Záhada jaskynného muža už bola napínavejšia, konečne dej mal spád, dokonca aj jeden z troch detektívov (Jupiter) je takmer taký istý, ako si ho pamätám z detstva, ostatné postavičky tam iba skrátka boli. Záver však nepustíte z rúk, kým nedočítate. Ale tretí príbeh - Záhada morskej panny, to bola knižka! Táto jediná sa dá porovnávať s tými najlepšími prípadmi, ktoré napísal ešte Robert Arthur (a ktoré som v detstve prečítal aj viackrát - od strašidelného zámku až vreštiace hodiny). Postavy všetkých troch pátračov skutočne žijú, zápletka je napínavá až po jej rozuzlenie a nechýba ani tradičná návšteva s vysvetleniami na záver (i keď už nebola u Hitchcocka). A dokonca u Boba sa tu objavila nová pútavá vlastnosť - humor (keď odfotil Jupitera v šachte, v ktorej sa zasekol) a humorom sa aj celý tretí príbeh končí. Tento sa mi naozaj páčil. Len mi chýbali obrázky (ani sa nečudujem, že deti nebaví čítať tak ako kedysi nás - v takmer štyristostranovej knihe je iba jediný obrázok!)
Knihu som čítal po jej zakúpení v Bratislave cestou na východ (autobusom a po prestúpení vo Zvolene aj vo vlaku) a chvíľami si ma ľudia museli riadne prezerať, lebo som sa uchechtával naozaj od srdca, knižka ma bavila, úplne ma zbavovala akýchkoľvek myšlienok na vlastné starosti a kratučké kapitoly boli takými fejtónovo-glosátorským perom písanými postrehmi autora, ktoré vyvolávali potuteľný úsmev ešte aj pri pohľade na rýchlo sa mihajúcu krajinu za oknami dopravných prostriedkov (pretože občas ste po dočítaní kapitoly skrátka potrebovali nechať doznieť veselý virvar myšlienok a možno aj zistiť, že v tom humore je ukrytá pravda asi tak ako v Gavlovičovej Valaskej škole :)
Nie všetky knihy o Troch pátračoch sú rovnako skvelé, no časť o miznúcom poklade napísal samotný stvoriteľ Troch pátračov - Robert Arthur, takže v tomto románe môžu deti nájsť tých pôvodných troch pátračov, aj s A. Hitchcockom a vynikajúci príbeh príbeh plný napätia o zmiznutom opasku z múzea, o pláne vykradnúť banku a o tom, že trpaslíci a permoníci sú naozaj len v rozprávkach. Ako dieťa som sa na tomto románe tak dobre bavil, že som si ho prečítal viackrát, hoci som už vedel ako sa skončí. Ale ten štýl a autorov humor sú také výnimočné, že sa ich pokračovateľom písania Troch pátračov skrátka nepodarilo zopakovať. Škoda, že kniha nevychádza aj v pôvodnej, ilustrovanej verzii. Tá by decká pri čítaní udržala určite viac ako suchý text bez jediného obrázku...
Dnes som si práve túto knihu prezeral v kníhkupectve, lebo v detstve patrila medzi moje najobľúbenejšie (príbeh plný napätia, dobrodružstva, aj náznak ľúbostného motívu - ako násťročný som tú knižku mohol, ale keď som si ju v kníhkupectve prelistoval - ostal som zarazený v celej knihe je jedna jediná ilustrácia - na začiatku. Takže nie sú STOPY z čias socializmu to isté, čo STOPY dnes. Aj preto dnes deti možno čítajú menej - žiadny obrázok, množstvo textu - dnes by to ani mňa v ich veku nelákalo... Kniha skvelá, ale odporúčam ju nájsť si radšej v antikvariáte vo vydaní z nejakých 80. rokov.
Môjho syna nikdy žiadna kniha nezaujala, až kým som mu počas jednej pracovnej cesty nekúpil práve túto. Keďže hru Minecraft má aj v počítači (a mne sa od tej hry dvíha žalúdok), pochopiteľne mi kniha padla do oka. Môj syn knihu doslova schmatol a odvtedy už nie raz sedel a podrobne študoval túto knihu, aby ju počas vymedzeného času práce na počítači mohol čo najlepšie využiť. Strihal si do nej papierové záložky a nadšene rozprával, čo všetko sa mu vďaka tejto knihe v jeho obľúbenej hre môže vytvoriť. Ak máte dieťa, ktoré tiež preferuje počítač pred čítaním a radi by ste ho aspoň nejako k tomu čítaniu prilákali, určite túto knihu odporúčam! Na môjho syna to zabralo (nie žeby teraz začal čítať aj iné knihy, ale túto má odvtedy vždy poruke).
