Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Každý kto čítal akúkoľvek knihu od Backmana vie, že autor dokáže vytvoriť nezapomenuteľný príbeh a postavy. Ja som od neho čítal knihu Muž menom Ove a tá ma dojala a zosmutnela zároveň. Bola jednoducho famózna, výborná, skvelá a preto som si zadovážil trilógiu Medveďovce.
Do začiatku knihy som sa nedokázal poriadne začítať a aj napriek snahe ma vôbec neohúrila. Už som mal približne prvých 120 strán za sebou a ono sa v podstate nič nedialo a bolo by to prvý krát v živote, čo by som knihu odložil nedočítanú. Minimálne do prvého zápasu to bolo nezáživné. Následne čo bolo už viac ako 160 strán sa akoby kniha pre mňa zázrakom otočila a ja som sa od nej nevedel odtrhnúť. Konečne sa niečo dialo, konečne človek nečítal len akési útržky spomienok, pocitov, myšlienok ale už dej reálne naberal na akčnosti. Následne po prvom zápase sa vo mne niečo otvorilo a kniha ma osvietila. Vážne som sa nedokázal od nej odtrhnúť a konečne som chápal aj samotný začiatok.
Udalosti, ktoré sa po prvom zápase odohrali a autorov cit, pre takéto spracovávanie emočných príbehov, ma nenechali veru chladným. Človek si následne uvedomuje, koľko zlosti a nespravodlivosti vo svete existuje a verím tomu, že aj mnoho z tých, ktorí túto knihu čítalo, prípadne aj napísalo recenziu sa zachovávajú vo svojom živote rovnako a tu píšu povrchnosti. Len si spomeňte, kedy ste naposledy zo seba dostali krivdu, či v podobe nadávky alebo opovrhnutému kukuču na inú osobu a ani ste ju nepoznali? Keď ste kritizovali niekoho bez toho, aby ste si zistili čo je a nie je pravda? Pritom vôbec nevnímate, že tým, že si myslíte, že máte pravdu a všetko viete iba ubližujete niekomu inému? Len si predstavte, koľko z vás, čitateľov a recenzentov napísalo alebo povedalo pri súčasnej situácií na Slovensku za to môžu dôchodcovia, treba im zobrať právo voliť a že sú hlúpi? Pritom si vôbec neuvedomujete, že ste takto odsúdili všetkých starších ľudí bez toho, aby ste vedeli, kto koho volil a čo koho do ich voľby viedlo? Pričom si vôbec neuvedomujete, že keď toto napíšete verejne na sieť, môže to niekomu ublížiť? Lebo vy viete vždy pravdu, oni nevedia nič. A keď budete tvrdiť, že to nie je prípad ako v tejto knihe, tak sa prosím Vás zamyslite.
Tak isto ako v tejto knihe, kde nenávisť prerástla zdravý úsudok, je to aj v reálnom živote. Kde sa osoba nechá niesť davom a prispôsobí sa, až si začne skutočne nahovárať, že však to je pravda. Táto kniha má predovšetkým každému jednému z nás nastaviť zrkadlo a kto si to jednoducho neuvedomí, nemá dostatok sebareflexie a nemá právo ukazovať na toho či onoho. Ako na jednej strane, tak i na druhej strane.
Táto kniha ma v druhej polovici jednoducho ohúrila a bol som, ako len u málo ktorých kníh, nahnevaný, pobúrený a zároveň smutný, no rozhodnutý to dotiahnuť do konca s akousi nádejou na dobrý koniec. Samozrejme nie všetky konce sú dobré, ale môžu byť omnoho horšie. Pre mňa sa z knihy, ktorú som chcel po 120 stranách prestať čítať stala kniha, ktorú som nechcel prestať čítať. Skvelé spracovanie predovšetkým psychológie postáv, vyjadrovali asi všetky možné aspekty ľudského života. Teším sa na druhú a tretiu časť, len si pár chvíľ od pokračovania musím oddýchnúť.
Matrjošku od Filipa Farkaša som si kúpil z dôvodu, že ma táto téma zaujíma a samozrejme bola pomerne lacná a potreboval som zaokrúhliť cenu. Autora nepoznám, je to pravdepodobne jeho prvotina, no v tejto knihe sa ukázalo, že vie, ako písať.
V podstate post-apokalyptický príbeh podobný Neffovej Tme alebo Elsbergovému Blackoutu, len s omnoho nižším počtom ľudí, omnoho nižším počtom dialógov a omnoho nižším počtom strán. Mňa osobne kniha síce neuchvátila a nechytila za srdce, no realistické poňatie apokalypsy, samoty, beznádeje bolo cítiť na každej strane. Už keď sa hlavnej postave niečo podarí, tak život ho vráti späť do krutej reality. Miestami sa dej vliekol, jednotlivé opisy alebo činnosti bolo monotónne, no ako náhle sa niečo dialo, tak sa strany čítali samé. Koniec ostal otvorenou časťou, no plnou nádeje pre tých, ktorí prežili a ktorí chcú žiť opäť normálnym životom.
Ak by autor knihu rozšíril, pridal viac postáv, dialógov a v podstate dokončil to, čo začal, kniha by si zaslúžila možno aj plný počet bodov. Ja ju však hodnotím priemerne, nakoľko aj napriek samotnej krutej scéne, mi tieto postavy a príbeh neprirástli príliš k srdcu.
Po Doktorovi Spánkovi som si zobral ďalšiu Kingovku a to konkrétne druhú časť Billa Hodgesa s názvom Stratení nájdení. Kým v prvej knihe bol Bill Hodges akýmsi základom, druhá kniha ho odsunula mierne na bok, rovnako ako jeho starých známych Holly a Jeromeho.
Musím sa na začiatok tejto recenzie v podstate priznať, že všetky knihy od Stephena Kinga, ktoré sa akokoľvek aspoň okrajovo dotýkajú spisovateľského ducha (Misery, Žiarenie, To), kde aspoň jedna postava nie vždy hlavná je spisovateľ alebo potenciálny spisovateľ či milovník kníh, vo mne vyvoláva tie najpríjemnejšie pocity. Vždy ma takáto postava nabudí na takú tú literárnu vlnu, kedy mám chuť dostať na papier všetky moje myšlienky a nápady. Práve King a jeho knihy ma ako jediné donútia niečo vytvoriť. Vyvolajú vo mne literárneho ducha a ja tvorím, aj keď len pre seba a určite amatérsky, ale jednoducho tvorím a cítim sa, že možno niekedy v budúcnosti aj niečo, čo ohúri nie len mňa, ale možno aj ďalšieho človeka, vytvorím a zverejním.
Späť však ku knihe bola opäť vynikajúca. Jednotlivé postavy boli bravúrne a dopodrobna predstavené a rozpísané. Hlavný záporák bol veru riadny kvietok, no určite každý milovník literatúry, ktorý má obľúbeného spisovateľa či básnika sa do neho miestami vedel v žiť a chápal ho. Možno nie v tých drastických činnostiach ktoré páchal, ale minimálne k láske k literárnej postave Jimmyho Golda. Tak isto si človek zvykol a obľúbil aj rodinu Peta Saubersa. Jednoducho opäť skvelo napísaná kniha, pri ktorej ma tak trochu mrzí taký jednoduchší a urýchlený záverečný boj medzi dobrom a zlom, aj keď v tomto prípade asi fanatizmus Morrisa Bellamyho ku Jimmymu bol enormný a čitateľ dokáže pochopiť, že ak bol počas celej knihy ochotný pre 4-5 časť ochotný spraviť všetko, tak aj ten koniec dával v podstate reálny zmysel.
Stratení nájdení je skvelou knihou a skvelým pokračovaním. Aj vďaka tejto knihe som začal pozerať seriál na Netflixe len škoda, že túto knihu žiaľ zo seriálu vynechali. Myslím si, že miestami by mala omnoho väčší potenciál, ako prvá kniha.
Stephena Kinga mám rád. Nie ! Vlastne nie ! Ja ho zbožňujem. Nie pre tú nálepku, ktorú mu niekto kedysi vymyslel kráľ hororu. Ak by sa ma niekto spýtal pri jeho knihách, či sa bojím, poviem NIE. Ide predovšetkým o jedinečný štýl písania, jedinečný štýl opisu postáv, jedinečný štýl vykresľovania prostredia a jedinečný zmysel pre všetky tie detaily, ktoré kniha má a potrebuje. Prečítal som od neho niekoľko desiatok poviedok v niekoľkých zbierkach a čo sa týka kníh Doktor Spánok sa radí k číslu jedenásť.
Doktor spánok je voľne nadväzujúci na román Žiarenie, ktoré som prečítal o Vianočných sviatkoch 2023. V podstate o dva roky neskôr som dočítal aj druhý román s už dospelým Dannym Torranceom. V prvom rade bolo vidieť priepastný rozdiel v dobe, kedy boli jednotlivé knihy písané. Kým kniha Žiarenie pôsobila temne, tak pri knihe Doktor spánok to skôr pôsobilo nostalgicky, no s akýmsi povzbudivým tónom do života. Mne osobne sa Žiarenie respektíve jeho staršie knihy páčia v tom, že v nich neprevláda tá technologická prevaha, ale skôr ten melancholický, pochmúrny tón tej doby. Aj keď, musím uznať, že Doktor spánok, napísaný v podstate o viac ako 35 rokov neskôr, má taktiež ten nádych minulosti a čerpá z doby, kedy bolo napísané Žiarenie. No písaný bol v roku 2012-2013 a doba je iná, technologicky vyspelejšia, preľudnenejšia, no rozumom zaostalejšia. Napriek tomu ma Doktor spánok chytil za moje literárne srdce a nedokázal som si predstaviť lepšiu knihu, ktorú by som si počas sviatkov dokázal čítať.
Ako to už v niektorých románoch od Kinga býva, hlavná postava má istý neduh alkohol. Viem, že Kingove knihy majú väčšinou dlhý úvod a máme sa vcítiť do príbehu a postáv, no pri tejto som približne 180 strán čítal iba alkoholické eskapády a alkoholom opojené myšlienky hlavnej postavy. Samozrejme, okrem niekoľkých odbočiek pri ďalších postavách Abra, Rose, no veru v prvej 200tovke strán som nebol fanúšikom Dannyho Torranca. Potom sa to však našťastie rozbehlo a aj napriek tomu, že ide o rozsiahlu knihu a King sa dokáže rozpísať tak, ako nikto, nebolo strany kedy som sa nudil. Práve naopak, spomienky na knihu Žiarenie, hotel Overlook, Jacka Torranca, Hallorana vo mne vyvolal pocit nostalgie a pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, aká skvelá, ba úžasná bola, je a bude kniha Žiarenie.
Okrem začiatku ma tak trochu mrzí aj koniec. Filmovú adaptáciu som vzhliadol už veľmi dávno a nepamätal som si z nej nič a preto som tŕpol, aký koniec bude mať kniha. Žiaľ, koniec ma sklamal. Na jednu stranu nemám rád roztiahnuté súboje na XX strán, kde sa nič nedeje a pár chvatov, trikov, kúziel dokážu opísať na 50 strán, ale tu mi roztiahnutejší, respektíve napínavejší koniec chýbal. Povedal by som, že celý dej bol v podstate skvelo premyslený (nehľadajte zvraty, tie tu nie sú), no ten koniec mi prišiel príliš jednoduchý, ako také zakončenie pre deti, ktoré nad koncom nemusia vôbec premýšľať. Jednoducho prišli dobrí a ihneď zneškodnili zlých. Akoby si Pišta povedal som unavený, skončime to.
Nič to však nemení na tom, že kniha je skutočne dobrá. Čím viac čítam Kingove knihy, tým viac ma bavia. Dokáže vytvoriť skvelú atmosféru nie len príbehu, ale i samotných lokalít, v ktorých sa príbeh odohráva, nehovoriac o skvelo napísaných postavách, ktoré si jednoducho zamilujete, alebo znenávidíte. Každá jedna postava - či už hlavná, vedľajšia alebo iba taká, ktorá sa v knihe mihne v jednej vete čitateľa zaujme a jednoducho o nej vie a vníma ju.
Preto knihu Doktor spánok hodnotím plným počtom, aj napriek uťahanému úvodu a rýchlemu klišé koncu si všetko ostatné zaslúži maximum.
Jo Nesbo a jeho séria Harry Hole je pre mňa srdcová záležitosť a postupom času sa z nej stal akýsi Vianočný zvyk. Knihy s inšpektorom Harrym Holeom čítam predovšetkým už šiesty rok iba počas Vianočných sviatkov a pri písaní tejto recenzie je dátum 29.12, isto už doplo každému, že tento zvyk som realizoval znovu.
Kniha Smäd sa radí na číslo 11. Už jedenásta kniha, jedenásty úžasný prípad s charizmatickým inšpektorom Harrym Holeom s ktorým sa ponoríme hlbšie do kriminálnych zločinov v Osle. Kniha, ktorá je opäť svojimi stranami radená k tým hrubším, no o to viac pútavejšia a opäť plná prekvapujúcich zvratov. Po predchádzajúcej knihe, kde gro tímu a príbehu už nebol tak úplne postavený na Harrym, som dúfal, že tento krát to bude inak. Že sa nám opäť ukáže na väčšiny stránok ten, kvôli ktorému tieto knihy čítame. Jo Nesbo asi vyslyšal moje modlitby, pretože stránok s Harrym je požehnane. Samotný príbeh čo si budeme hovoriť, je bravúrny, rovnako, ako postavy, atmosféra Osla ale aj jednotlivé zvraty, ktoré dotvárajú zmysel tohto žánru. Hodnotím samozrejme plným počtom hviezd.
Po prečítaní tejto knihy ma objíma pocit nostalgie a premýšľam nad tým, že ma čakajú už iba 2 knihy.
Tretí diel série a ja opäť nemám slov. Úžasný príbeh, úžasné postavy, úžasná atmosféra a úžasný záver. Inak povedané pútavý dej plný zvratov so skvele pasujúcimi postavami v dobe, ktorá nám je tak cudzia, no zároveň tak blízka a so záverom, ktorý by bol hodný filmového spracovania. Pre mňa osobne zatiaľ asi najlepšia kniha z prvej trojice aj keď som asi hodnotil vždy len najvyšším počtom hviezdičiek.
Nemám slov, knihu, respektíve celú sériu treba (lebo sa oplatí) prečítať.
Tretia kniha série Legie so zaujímavým názvom Šprti a frajeři nás zaviedla do ďalšej časti vesmíru na vrakovisko, plné lodí dvoch rás Šprtov a Frajerov. Samozrejme skutočné názvy týchto dvoch rás zistíte v knihe, no toto pomenovanie sa mi veľmi páči. Príbeh letel a letel a letel, slová mi utekali pred očami a opäť to bolo jedno rýchle, akčné, vtipné, krvilačné dobrodružstvo našich verných spoločníkov. Tí, sa od minulej knihy rozrástli o ďalšie postavy a hneď v tejto knihe som si ich obľúbil.
Ná záver tejto krátkej recenzie len toľkoto - Mrdači, Bouchači knihu čítať začati !
Keďže som sa vďaka Nesbovým knihám zamiloval do severského krimi, hľadal som ďalších autorov, ktorí by ma mohli v tomto žánri nesklamať ale potešiť. John Lier Horst patril k top 3 autorov, ktorých som si vyhliadol a zadovážil si teda jeho prvú knihu s názvom Kľúčový svedok so zaujímavým a sympatickým inšpektorom Williamom Wistingom.
Príbeh sám som netušil, čo od neho môžem ako od prvotiny očakávať, ale uznávam, že až na pár vecí, som sa do neho ponoril a doslova hltal. Inšpektor, rovnako ako aj ďalšie postavy boli charizmatické a zaujímavé. Dej sa príliš nerozťahoval po mnohých lokalitách, väčšina sa odohrávala na mieste činu a na policajnej stanici. Atmosféra bola taktiež skvelo spracovaná.
Avšak ak porovnám Nesbove knihy s touto, tak niektoré zvraty boli príliš jednoduché a neskočil som na ne. Pre mňa však celkom dobrý odrazový mostík k ďalšej knihe z tejto série.
Karel Kryl osoba, osobnosť a jednoducho vzor vzdoru v dobe, kedy sme neboli demokratickým štátom a nemali samostatnú Slovenskú republiku. Ihneď po tom, na neho všetci zabudli až do jeho smrti. V súčasnej dobe je to také, že si ho sociálne strany nevážia a liberálne strany prisvojujú a maľujú k obrazu svojmu. Môj názor je, žeby ostal zhrozený z každého jedného politika a z každého jedného smerovania, ktoré jednotlivé politické strany hlásia. Predovšetkým by bol však zhrozený, ako sa spoločnosť obyčajní ľudia na Slovensku rozdelili a ako sa nenávidia medzi sebou. Len skrz politické názory.
Pre mňa osobne to bol, je a bude Človek s veľkým Č, ktorý išiel sám za seba a nikomu si nenechal, ako sa hovorí srať do svojho názoru a smerovania. Vystupoval vždy distingvovane, slušne, uhladene, jeho piesne mali zvláštne čaro, ktoré dnešní kvázi odporcovia (či už jednej, druhej, tretej strany) nemajú z ďaleka a ani sa k nemu nepriblížia. Skôr vidím vulgárnych hulvátov bez štipky chochmesu a rešpektu.
Čo sa však týka knihy nebola ani tak o samotnom Karlovi, ako o jeho bratovi Janovi, ktorý v knihe nie len spomínal na to, aký Karel bol, ako spolu vyrastali nevyrastali, ale aj o tom, aké pocity mal samotný Jan k svojmu bratovi a vlastne k tomu, akým životom žil. Tak isto opisoval, ako udalosti a niektoré Karlove činy ovplyvňovali život rodiny Krylových..
Je to zaujímavá kniha, útla, ale zaujímavá a v podstate pre mňa slúži ako doplnok informácií nie len o Karlovom živote, ale aj o živote jeho brata, sestry a rodičov.
Knihy, ktoré Mark Epocha napísal boli vždy zaujímavé, humorné a zároveň plné brutality. Inak tomu samozrejme nebolo ani v knihe Bestie. Príbeh sa zaoberá beštiou, ako inak v ľudskom tele, ktorý je založený na reálnom základe.
V prvom rade ma mrzí, že sa musia Slovenskí autori prekladať do češtiny veľmi mi to kazí ten pôžitok z čítania, aj napriek tomu že pochádzam z Ostravy. V druhom rade ma mrzí, že Mark už knihy nepíše, pretože som si obľúbil jeho štýl písania.
To čo ma však teší je, že som mal možnosť si takmer všetky jeho vydané knihy prečítať a Beštia patrí k tým, ktoré môžem odporučiť. Predovšetkým za autenticitu, ktorá z postáv priam sršala a ktorá nás vždy hodila do reality a nie do nafúknutého sveta imaginárnych postáv ktoré konajú vždy len dobré veci. Čo sa týka príbehu Mark vždy písal jednoduché, ako sa hovorí vyvražďovačky bez toho, aby čitateľ premýšľal nad pointou a strácal sa v knihe. Niekomu to môže vadiť, niekomu (ako mne) to vadiť nemusí a pokladá tieto knihy za surovú oddychovku. Čítal som ju počas dušičiek a svoj účel splnila.
