Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovník kníh, čierneho čaju a klasickej hudby
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Macbeth je písaný oveľa viac veršovaným jazykom ako napríklad Hamlet, čím mi dielo dávalo väčší nádych poetickosti. Zároveň mal veľmi príjemnú temnú atmosféru. Samotný dej ubiehal rýchlo, postavy mali svoje ciele a motivácie. Od Shakespeara som čítala už aj lepšie diela, napriek tomu nesklamalo a bolo to pre mňa príjemné čítanie na jedno posedenie.
Povstanie ničoty je posledným dielom série Tieň kostí a nesklamal ma. Už v prvé strany boli pre mňa ako stretnutie so starými kamarátmi a celý dej sa niesol v takom duchu. Opätovné stretnutia postáv, doberanie sa a podobné momenty, kedy som mala chuť len sa usmievať nad tou atmosférou. Zároveň dej bol nabitý akciou a nemálo zvratmi. Priznávam že samotný koniec som čakala viac epický, dramatický. Ale musím pripustiť, že aj napriek tomu ako to skončilo, po chvíľke zmätenia som bola spokojná so samotným koncom. Epilóg bol pre mňa úžasným zakončením celého príbehu.
Kirké je dielom, ktoré mi prišlo pomalé ale aj napriek tomu očarujúce. Užívala som si pohľad na antické grécko z pohľadu niekoho pre koho boli desaťročia mávnutím motýlích krídel. Kirké bola súčasťou mnoha historických udalostí. Páčil sa mi vývoj jej charakteru, ako spoznala skutočné hodnoty v živote, svoju vlastnú silu a túžby. Kirké bola pre mňa bohyňou s ľudskou tvárou, ktorá ako jedna z mála, pochopila zmysel smrteľnosti.
Kniha sa zo začiatku rozbieha pomalšie, kedy by si mohol človek povedať čo na tom ľudia vidia. Napriek tomu je príbeh veľmi pekne vybudovaný. Od určitého bodu to naberá spád a pri konci sa človek už nevie odtrhnúť hltajúc pomaly každé slovo. Postavy mali svoju hĺbku a chyby, túžby a motivácie, čím ma autorka príjemne prekvapila a nevznikla z toho plochá YA romanca. Kniha nádherné opisuje antické Grécko, chlapčenskú pochabú mladosť a rovnako strasti dospelosti a vojny. Dočítanie tejto knihy nechalo vo mne hrozne veľa pocitov. Zhrnula by som to tým, že ide o skvelý retelling Illiady, ktorý sa až tak nezameriava na vojnu a historické udalosti, ako skôr na cítenie a prežívanie postáv.
Asi som len očakávala niečo iné. Musím sa priznať miestami ma kniha uspávala, a aj keď mala dobré nápady, jednoducho ma nevedela až tak vtiahnuť do deja. Mala temnú atmosféru a určite by som túto knihu nezaradila medzi YA. Nechoďte do toho s očakávaním univerzitnej atmosféry sedenia nad knihami, lebo to tam jednoducho nie je. Je to akcia nie slowburn. Musím však povedať, že Alex bola naozaj jedna z naozaj dobrých ženských hlavných hrdiniek. Nebola úplne klišé a jej sarkazmus mi neprišiel trápny. Takže keby som to mala uzavrieť, knihy nie je zlá ale je pri nej až príliš veľký hype. Od Leigh radšej Vraniu šestku.
Kniha bola podľa mňa skvelá, hlavne pre ľudí ktorý majú radšej prepracovaný pomaly gradujúci dej a vyvíjajúcu sa psychológiu postáv. Do pozadia si pustiť klavírnu hudbu a užívať si atmosféru celej knihy. Autorka má nádherný štýl písania. Malo to temný nádych, s pasážami ktoré sa inak ako precítiť nedali. Postavy neboli jasne ani dobré ani zlé, skvelý vývoj ich samých ako osobností. Dej skrýva oveľa viac tajomstiev ako sa na prvý pohľad môže zdať. Určité časti diela ma držali v napätí so stiahnutým žalúdkom a inde som sa len snažila spracovať čo sa to vlastne deje?
Kniha celkovo nie je zlá. Dej sa hýbe celkom rýchlo a ku koncu sa to veľmi pekne vyvíja. Nádych africkej kultúry a mytológie je veľmi podarený.
Avšak potom prichádza štylistická stránka a prevedenie. Štýl písania autorky je suchý- nesadol mi. Niektoré prirovnania sa vôbec nehodia a občas sú tam aj úplne zbytočne/silene. Deju chýba tempo, je to také sekané. Občas som bola stratená kedy sa niekam dostali, aká je časť dňa a veci spojené s atmosférou. Postavy mi prídu stereotypné. Zároveň boli každou kapitolou iné. A potom je tu Naila veľké zlatino a patrí jej moja láska.
Na jej prvú knihu to má skvelé nápady, cítim z toho atmosféru Afriky a povinnosti. Prevedenie mi však nesadlo.
Neuveriteľne sa mi páčilo prostredie celého toho sídla a atmosféra. Veci v deji a informácie nám dané do seba veľmi pekne zapadali. Avšak autor sa už pri konci rozbehol a vec ktorú dal za to celé, bola podľa môjho názoru už moc. Viac jednoduchosti do toho a bolo by to skvelé.
Rovnako ako séria Akta Iluminae tak aj Aurora povstáva sa stala jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Štylisticky to je ako vytiahnuté z učebnice pre spisovateľov. Takto dobre napísané som už dlho nič nečítal. Zároveň som si veľmi užívala dej. Všetky zvraty. Prostredie malo svoju históriu/hĺbku, nie len že celý vesmír začal až keď začal tento príbeh. Vývoj charakterov rovnako pekne prepracovaný. Boli tam strety názorov rôzne povahy. Páčila sa mi plnosť deja a aj goofy momenty ktorých mohlo byť kľudne aj viac. Knihu som prečítala za víkend, a keby som mohla, čo práve robím, dala by som to všetkým ako povinné čítanie. Historické pramene, alebo teda Budúce pramene. Takže neváhajte a prečítajte si ju.
