Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Toto bol jeden krásny a dojímavý príbeh o živote dvoch manželov, ktorí sa poznajú od detstva a tak sa milujú, že nedokážu žiť jeden bez druhého za žiadnych okolností. Celá kniha je vlastne spojením minulosti a prítomnosti. Spomienky na začiatky ich vzťahu a aj o prítomnosti, kde majú tri deti a každé z nich si už vybudovalo vlastný život. No majú jedno spoločné rozhodnutie, ktoré keď im oznámia, nevedia sa s ním vyrovnať. Niektoré kapitoly sú venované práve deťom, ako sa rozvíjali ich životy a ako vnímajú ich rozhodnutie.
Kniha sa mi veľmi páčila, aj keď v kapitulách minulosti ma postava Evelyn dosť vytáčala. Evelyn z minulosti mi proste nesadla, napriek tomu, že tá z prítomnosti bola úžasná. V minulosti jej vždy niečo chýbalo, stále sa jej všetkého zdalo málo, vždy chcela viac a s ničím nebola spokojná. Kým Joseph bol zlatíčko aj v minulosti, aj v prítomnosti. Takého muža by brala každá žena, práve preto mi možno nevyhovovalo správanie Evelyn.,
Ale kniha ako celok bola krásna, postupnosť rovnako, všetko sa pomaly rozvíjalo, takže môžem odporučiť.
Oddychovka. Asi takto by som nazvala túto knihu. Knihu o dvoch najlepších priateľoch, ktorí sa štyri roky nevideli a navzájom sa odcudzili. Znova ich rodiny čaká rodinný spoločný výlet a Norah sa nevie dočkať starého dobrého Skylara. No ten sa nepríde ani privítať. Doslova na ňu pozerá s opovrhnutím. Čo sa mu stalo? Urobila som niečo? To sa počas toho výletu snaží zistiť.
No časom zistí, že to možno nie je úplne stratené. Že stále majú niečo spoločné. Že priateľstvo sa dá zachrániť. A že to ani nemusí skončiť ako priateľstvo...
V knihe spoznávame mnohé miesta, ktoré tieto rodiny navštívia, mnoho príbehov, osudov. Každý si nesie niečo svoje. Kniha nie je len o Norah a Skylarovi, ale aj o ich mamách a súrodencoch. A dokonca sa objaví problém, ktorý začnú všetky deti riešiť. Výlet po štyroch rokoch nemôže byť len tak z ničoho nič a niečo za tým musí byť. Lenže čo?
Tam sa postupne odkrývajú rôzne tajomstvá, ktoré nikto nečakal, ale aj lásky, priateľstvá, radosti a starosti.
Čo mi tam chýbalo, bolo, že mi to prišlo rýchlo ukončené. Najprv pomaly, výlety a všetko možné a v tom najzaujímavejšom to rýchlo zabalila autorka do dvoch kapitol, čo mi prišlo ľúto, lebo niektoré veci som chcela vedieť, ako pokračovali. Napríklad vzťah Skylara so svojím otcom, prečo bol taký, aký bol...
Táto kniha je taká krásna oddychovka z krásnych školských čias. Problémy v škole, v láske, časy brigád a voľnočasových aktivít, no nie je len o tom krásnom. Je to kniha aj o problémoch s rodičmi či o závislostiach.
Liam je nešťastný. Nevie, čo urobiť, ako ho rodičia skutočne ľúbili. Jediné, čo vedia, je manipulovať ním. Pritom je to ukážkový syn. Nepije, nefajčí, dobre sa učí, venuje sa športu.
Maia je podobná Liamovi. Dobre sa učí, je vzorná študentka, brigáduje, miluje záhradkárčenie, no nedokáže si poradiť s otcom napriek tomu, že býva so starými rodičmi.
No napriek tomu je krásne spracovaná, postavy sa tam krásne rozvíjajú v osobnosti a skúšajú nové veci, koníčky. Naučia sa nesúdiť na základe prvého dojmu či koníčkov. Že futbalista neznamená hneď dutá hlava a tiché dievča neznamená čudáčka. Veľmi pekná kniha...
Môj temný princ je pokračovaním kníh Môj temný Romeo (Romeo Costa a Dallas Towsendová) a Moja temná túžba (Zachary Sun a Farrow Ballantinová). Táto kniha sa zamerala na posledného z troch najlepších priateľov, Olivera von Bismarcka a jeho doslova detskú a prvú lásku Briar Rose.
Zbožňujem Olivera? Jednoznačne. Liezla mi Briar na nervy? Stopercentne. Ale kniha bola super, aj keď možno Zacharyho a Romeov príbeh ma zaujal viac. A práve od Olivera som čakala najlepší príbeh. Bol šarmantný, vtipný a to všetko, ale odrádzalo ma asi to Briarino trápne správanie. Samozrejme, nezastávam sa Olivera, mala na to plné právo, keďže zmizol zo dňa na deň z jej života bez akéhokoľvek vysvetlenia. No Oliver bol príliš stratený v pocitoch viny, že nevedel inak.
Veľmi sa mi páčilo, ako sa aj Oliverov brat Sebastian pomaly otváral novým možnostiam, že ku sebe niekoho pustil, no bolo mi ľúto, že nebol ochotný urobiť nič viac, že tak zatrpkol.
No Briar Rose ho predsa milovala od detstva, tak prečo ho nenávidí? Možno preto, že nenávisť sa prezlieka za lásku. A ona ho nedokáže prestať milovať. No po pätnástich rokoch sa znova stretávajú a Oliver nemieni zahodiť svoju šancu. Inú už mať nebude. A to, že Briar stratí po úraze pamäť a myslí si, že sú zasnúbení, mu môže dopomôcť k tomu, aby ho znova milovala. No strata pamäti nemusí byť večná a Briar si raz spomenie, no nie?...
Čo mali všetky tri knihy spoločné, boli vtipné dialógy, robenie si napriekov a skutočná láska, ktorá nemá hranice a sila priateľstva, ktorá vydrží veky...
Zachary Sun slnko v mene, tma v duši. Stratený, chladný s ťažkou traumou, ktorá sa s ním vlečie celý život. Má rád prácu, no je jedna vec, ktorú nenávidí ľudský dotyk a ľudská pokožka. Trauma na ňom zanechala stopy. Okrem toho má rád iba svoju mamu, tetu a svojich najlepších priateľov Romea Costu (z časti Môj temný Romeo) a Olivera von Bismarcka. No jeho mama ho tlačí do svadby a všemožne mu hľadá nevestu napriek tomu, že vie, že to s jeho traumou nie je možné. (Jeho mama mi príde až príliš egoistická, stará sa len o seba a o to, že chce vnúčence a keďže Zach je jej jediný syn, nemá inú možnosť).
Farrow Ballantinová má so Zachom predsa len niečo spoločné. Je osamelá, taká Popoluška. Otec jej zomrel a jej nevlastná matka a sestry si z nej urobili slúžku. Chcú ju obrať o všetko, čo jej otec po smrti zanechal. Farrow je presvedčená, že jej nevlastná matka Vera sfalšovala závet a chce spravodlivosť. No nemá peniaze na právnikov. Dokonca Vera predala aj jeho prívesok, ktorý mal ostať jej. A predala ho samotnému Zacharymu. Takže mu ho chce ukradnúť.
Keď ju Zac prichytí, začnú hrať hru Go, kde ho nikdy nikto neporazil. No Farrow mu je v pätách. Keď od neho Farrow utečie, Zachary ju vyhľadá a dá jej podmienku. Bude pre neho pracovať ako upratovačka a on jej na oplátku pomôže. (napriek tomu, že vie, že ho chcela okradnúť). Zaplatí jej tých najlepších právnikov a súkromného detektíva, aby jej pomohli vyhrať súdny proces nad Verou.
No Zachovi sa pri Farrow stane niečo zvláštne, čo sa mu od jeho traumy nestalo. Pri jej dotyku nemá chuť zvracať ani vydrhnúť si celú ruku. To sa mu ešte nestalo a preto ju poprosí, aby mu pomohla vyliečiť jeho dušu a traumu. Tá bude neúnavne skúšať jeho hranice, kam až bude ochotný zájsť. No Zach (ako jediný 33 ročný panic v meste) začína okrem čistej duše zažívať aj svoju prvú čistú lásku. Ale to sa jeho mame nepáči, pretože nie je bohatá...
Nádherná kniha, ktorá krásne opisovala pomalé Zacharyho uzdravovanie a sebarozvoj, ako sa pomaly vyvíjal, menil a ako Farrow veľmi potreboval. V každej knihe sa vždy ako prvá zaľúbi žena a tu mi to prišlo krásne, že to bolo podľa mňa naopak. Čo sa mi v tej knihe nepáčilo, bolo, že tam bolo až priveľa negatívnych osôb, ktoré mi tam prekážali. Jeho mama Constance, Eileen, Natalie, Vera, Tabitha, Andras, Regina. No všetko to vyvážila krásna harmónia v priateľstve od Dallas, Ari, Frankie, už spomínaného Romea a Olivera. Preto sa veľmi teším na ďalší príbeh o Oliverovi.
Romeo Costa - arogantný, vždy dostane, čo chce, uzavretý, neverí nikomu, len sebe a bažiaci po pomste. Pomsta je momentálne jeho jediný cieľ - moment, kedy ho potešia správou o smrti jeho otca, ktorý je jedným z ďalších, ktorí ho zradili. Zrada sa neopúšťa a pomsta musí byť. Preto mu nikdy nechce dopriať dediča, po ktorom túži.
Dallas - drzá, otvorená, no citlivá. Má jediný cieľ - byť matkou. Miluje jedlo (tá polovicu príbehu asi prejedla) a knihy.
Takíto dvaja ľudia by nevydržali v jednej miestnosti ani päť minút. Sú ako oheň a ľad. A zrazu majú byť manželmi. Romeo urobil niečo, čo je v meste, kde Dallas vyrastala, neslýchané - zneuctil ju. Dallas bola sľúbená Madisonovi, Romeovmu najväčšiemu nepriateľovi. Preto Romeo zabezpečil, že Dallas bude jeho manželka aj proti jej vôli.
Zrazu sú manželia, ktorí sa nenávidia a musia spolu fungovať. Ako inak, obaja sú presvedčení, že sa nikdy do toho druhého nezaľúbia. Začnú si robiť naprieky (aj keď to Dallas miestami riadne prehnala a prekročila hranice). No aj keď sa veľmi snažili, niekedy aj chladné sdrce dokáže nájsť v sebe trhliny...
Eliška je žena žijúca v domove dôchodcov, ktorá si vytvorila veľmi blízky vzťah s jej ošetrujúcou lekárkou Hankou a celá kniha je vlastne o tom, ako Hanke rozpráva svoj životný príbeh.
Príbeh, ktorý mi prišiel viac bolestivý ako radostný. Kde a ako prežila Eliška vojnu, ako prišla o všetkých svojich najbližších od čias vojny až po prítomnosť. O manželstve, o priateľstve, o deťoch, o rodine, o vojne, o jej vášni k maľovaniu.
Je ťažké k tej knihe hovoriť viac, pretože niečo také si človek musí prečítať. Mne sa veľmi páčilo, že vlastne sa tam stretala minulosť s prítomnosťou. Jedna pasáž o minulosti a hneď na to v prítomnosti. Ako si zvykala na domov dôchodcov, na nových ľudí, na straty, na to, že je každý deň v priamom kontakte so smrťou, no stále s krásnymi spomienkami na život, aký žila, aj keď často nebol taký, aký by ho chcela.
Táto kniha mi veľmi krásne ukázala, aké je dôležité odložiť hnev, veriť v krajšie časy, v silu odpustenia, že ľudia v našich životoch sú veľmi dôležití, pretože nikdy nevieme, do kedy budú s nami kráčať spoločnou cestou, o láske, že nikdy by sme nemali brať všetko ako samozrejmosť. Táto kniha bola mojou prvou od pani Keleovej, ale už viem, že nie poslednou...
Evita a jej knihy mi štýlom písania veľmi sadli, keďže to nie je prvá kniha, ktorú od nej čítam. Veľmi ľahko sa čítali a táto nie je výnimkou. Nemala potrebu napísať jeden príbeh na 400 strán, keď sa to zmestí aj do 288 malých strán.
Martina má strach. Nenávidí búrky či rôzne prírodné katastrofy. Veď kto ich má rád? No u nej sú to až panické záchvaty a fóbie. Nevychádza vtedy von a jediné, čo ju dokáže upokojiť, je hudba. Nie tie popové songy či moderné piesne, ale vážna hudba a predovšetkým husle. Miluje ich počúvať, miluje na nich hrať. Hraje v orchestri, napriek tomu sa cíti nedocenená. Mohla hrať v známom symfonickom orchestri, no jej prvý sex s neznámym mužom jej zmaril plány. Ostala tehotná a jej sen bol v nedohľadne...
Raz pri svojom panickom záchvate jej identická dvojička zachráni život tak, že ho doslova natlačí k cudziemu mužovi do auta. Ich stretnutie ani zďaleka nebolo posledné, ako sa neskôr ukázalo...
Martin je podľa mňa snom každej ženy. Milujúci, oddaný, nápomocný a hlavne úprimný. Nikdy jej neklamal. Lenže ona nevie, či dokáže fungovať vo vzťahu, keď na prvom mieste sú vždy husle.
Začína sa boj v nej. V jej srdci. Husle alebo láska? Dá sa to skombinovať tak, aby boli spokojné obe strany?
Miestami mi prišla, že dôležité je len to, čo chce ona. Bola miestami egoistická, aj keď chápem, že sny sa majú plniť. Druhý, kto mi liezol na nervy a pritom zo začiatku mi bol sympatický, bol jej otec. No neskôr sa ukázal ako neskutočne trápny.
Ale kniha bola úžasná. Veľké plus bolo, že sa strašne veľa písalo o vážnej hudbe, o umelcoch, huslistoch a vášni k orchestru. Takže určite odporúčam.
Krásna obálka, krásna oriezka. Tam by som asi skončila. Pretože kniha nebola až tak pre mňa krásna, bola možno pekná, no ničím pre mňa nezapamätateľná. Prečítala som ju, trošku s ťažkosťami, ale tam to skončilo. Viac si na ňu nespomeniem. A to je veľká škoda, veľmi ma to mrzí.
Traja priatelia, z toho dvaja súrodenci a jedna cidzinka, ktorú prijali medzi seba a vytvorili takú rodinu. Viac ma zaujal príbeh samotných súrodencov Danila a Filipy, Otília mi proste nesadla. Bola milá, ochotná, no prišla mi ako rozkazovačná slečinka. Vidí správcu vily, ktorú má predať a od prvého momentu nerobí nič, iba mu rozkazuje. Pritom ten správca bol milý, šarmantný, preto neviem, čo na nej videl. Ona ma akosi odrádzala od celého príbehu, pretože časti o Danilovi a Filipe som čítala s radosťou a zvedavosťou a keď som prišla ku kapitole o Otílii, hneď mi to išlo pomalšie.
Preto akosi k tej knihe neviem nič povedať, iba toľko, že Filipa a Danilo mi prišli veľmi milý, deti ako Catarina a Paulo boli rozkošní. Len ma mrzí, že ma to neoslovilo tak, ako som čakala, pretože mi celkovo nesadol ani štýl písania...
Pri tejto knihe mi hneď ako prvé napadlo: veď to nie sú jej typy obálok. Nie je na nej chlap, oblečený ani polonahý. To je zvláštne. Pri anotácii som zistila, že iná nie je len obálka, ale aj žáner. Pri Vi sme zrejme všetci zvyknutí, že píše iba romanticko erotické romány a zrazu Bum! Psychologický triler. To nie je nič pre mňa.
Až kým som sa nezačítala do deja...
Začiatok bol taký nemastný-neslaný. Povedala som si: psychiatrička a pritom ona zrejme potrebuje psychiatra. Veď nemá všetkých päť pokope. No dej sa začal čím ďalej, tým viac zamotávať. Zrazu nebola jediná, ktorá potrebovala odbornú psychiatrickú pomoc.
Po čase som nevedela, kto sleduje koho, kto je úprimný, kto falošný, kto má skryté úmysly, kto sa chce pomstiť komu. Tak veľmi to bolo zamotané.
Napriek tomu, že krimi alebo trilery nie sú vôbec moja šálka kávy, toto som žrala. Veľmi ma kniha chytila, všetko bolo do detailu premyslené, no napriek tomu musím povedať, že záver mi prišiel taký akýsi nedokončený, chcela som viac odpovedí na svoje vlastné otázky a tie neprišli.
No Vi napriek zmene žánru nesklamala...
