Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Slabé. Čakala som omnoho viac. Dej je predvídateľný takmer od začiatku, v závere pokus o napätie inak nič. Ak ideme porovnávať s Greys anatomy, tak skôr s poslednými sériami, kde sa nič zaujímavé z hľadiska medicíny nedeje, ale riešia sa len vzťahy. Celý dej najlepšie zhrnie citát z kultového filmu: "Se vezmete, se nevemete, se vezmete....". Myslím, že takýchto romantických príbehov je kopec, len tentokrát sú ambiciózna hlavná hrdinka a jej nedosiahnuteľný pán dokonalý oblečení v lekárskych plášťoch.
Od knihy som nemala veľké očakávania, keďže skôr ako som po nej siahla, som si prečítala recenzie. Musím súhlasiť, že autor "neobjavil Ameriku", ale keď sa na publikáciu pozriem ako na súhrn už známych poznatkov, musím konštatovať, že kniha mala aj svetlé chvíľky a výber modelových situácii bol pre mňa zaujímavý. čo je však naozaj obrovským sklamaním, tak to sú opakujúce sa informácie. Zhrnutie na konci každej kapitoly by sa žiadalo, keby mala kapitola 20 strán, nie 5. Taktiež po prvej časti knihy (2. rok života) nasledovalo zhrnutie zhrnutia. Možno bol autorov zámer, aby spravil knihu prehľadnejšiu, ale v praxi to pôsobí skôr ako umelé naháňanie počtu strán.
Bolo to ako na horskej dráhe- v tomto prípade ale nie v tom pozitívnom zmysle slova. Prvá polovica knihy bola trochu trápenie- dej sa síce vyvíjal dynamicky, ale nelogickosť konania hlavnej hrdinky ma miestami iritovala (autorka sa to síce snažila zaobaliť ako bystander efekt, ale za mňa to nevyšlo). Približne v polovici knihy prichádza veľký zvrat, kedy si vravím: "Okej Freida je späť!", ale záver bol podľa mňa priemerný a predvídateľný.
Kniha je čítavá, dej plynie rýchlo, dá sa doslova zhltnúť na jedno posedenie, ale čakala som viac.
Od autorky som čítala už zopár kníh a naozaj je majsterkou svojho remesla. Prekvapivé zvraty si pre čitateľa šetrí až do poslednej strany. Celkovo kniha na mňa zo začiatku pôsobila ako román z americkej strednej školy, ale postupne sa začali objavovať odvrátené strany hlavných postáv a príbeh naberal na intenzite. Páčilo sa mi, že nosnou psycho zápletkou je child grooming, mohli sme sledovať ako predátor naozaj sofistikovane spracoval svoju obeť tzv. princípom variacej sa žaby. Avšak prekvapivý zvrat v tomto prípade bol natoľko nepravdepodobný, že namiesto wau efektu mi obočie vystrelilo hore a povedala som si: "To akože fakt?"
To že Fitzek nás drží v napätí až do poslednej strany je niečo, čo jeho čitateľov už neprekvapí. Taktiež to, že aj keď podozrievam každú postavu v knihe som na míle vzdialená od motívu aj skutočného páchateľa. Ale v tomto prípade sa mi žiada povedať len: Niekedy je menej viac.
Ústredný motív, ktorým je stretávka zo školy, ktorá sa zvrhne na krvavý escape room- dokonalosť (i keď miestami to začínalo pripomínať Nezvratný osud). V určitom katarzickom momente všetko do seba zapadlo, ja som si povedala: Wau, toto som nečakala....a potom prišlo ďalších 30 strán, kedy som si už len hovorila: Načo?
Kniha jednoznačne nie je sklamaním, číta sa tak povediac sama a obálka priam volá po kúpe. Ale hoci od Fitzeka čakám vždy veľa, v tomto prípade to na mňa bolo priveľa.
Sólovky u mňa fungujú úplne rovnako ako knižky, v ktorých sú všetci traja protagonisti a preto vravím konečne Bohdan Jaroš! Ale je to vlastne ten Jaroš, ktorého poznáme z predchádzajúcich kníh? Bol takýto vždy, alebo ho zmenilo čertovo vajce?
Za mňa zápletka nebola dychberúca ako v predchádzajúcich knihách, vrah sa dal odhaliť pomerne skoro (hoci o motíve som nemala ani tušenie). Ale "nový" Jaroš je niečo, prečo sa oplatí v tejto historickej ságe pokračovať. Minimálne preto, lebo stále nemám jasno v tom, čo táto zmena prinesie.
Sebastian Fitzek je šialene dobrý v tom, čo robí. Šialená hra ako jedna z jeho prvých knižiek je toho dôkazom. Napätie sa stupňuje každou ďalšou stranou a ja sa niekedy pýtam koľko otázok "Prečo?" ešte vydržím. Nepotrebuje opisy plné krvi na to, aby čitateľa vnútorne rozorval- využíva k tomu morálne dilemy- Kto je vlastne záporák? A kto obeť? A dá sa to vlastne povedať?
Napriek tomu, že knižku som v podstate "zhltla", autor mi nedal vydýchnuť do poslednej strany a aj samotný námet u mňa fungoval výborne, môj dopamínom prestimulovaný mozog si už pýta niečo viac. Určite však neoľutujete, ak pri najbližšej chvíli, keď budete mať chuť nechať sa pohltiť napínavým príbehom, siahnete po tejto knihe.
