Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Cesta je drsný postapokalyptický román o otcovi a synovi, ktorí putujú zničeným svetom a snažia sa prežiť. Kniha sa číta rýchlo a svižne, no emocionálne je veľmi náročná. McCarthy ide priamo na hranu hlad, zima, choroba, strach a strata nádeje sú prítomné na každej strane.
Príbeh sa sústreďuje najmä na samotné prežitie a vzťah otca a dieťaťa. Filozofické či existenciálne otázky nie sú rozvíjané priamo, skôr zostávajú v pozadí ako tichý dôsledok extrémnych podmienok. Pre niekoho to bude silné a otrasné čítanie, pre iného až príliš surové.
Cesta je kniha, ktorá ukazuje svet zbavený všetkých istôt. Neponúka útechu ani jasnú pointu, skôr necháva čitateľa stáť uprostred prázdnej krajiny a rozhodnúť sa, čo si z nej odnesie.
Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania je tichý, melancholický príbeh o mužovi, ktorý sa snaží pochopiť vlastný život, priateľstvá a roky, ktoré mu ušli medzi prstami. Murakami vytvára nádhernú atmosféru osamelosti a každodenných rituálov varenie, plávanie, túlanie sa mestom a práve táto obyčajnosť je niekedy silnejšia než všetky záhady v knihe.
Dej otvára veľa otázok, ale úmyselne ich neuzatvára. Nie je to detektívka ani príbeh s jasnou pointou. Je to vnútorná cesta človeka, ktorý nikdy celkom nezapadol a hľadá miesto, kam patrí. Niektoré scény sú krásne filmové, iné zostávajú zámerne nejasné. Murakami skôr buduje náladu než odpovede.
Kniha bude najviac rezonovať s tými, ktorí poznajú ticho samoty, rutinu všedných dní a túžbu pochopiť svoj vlastný život. Neponúkne veľkú myšlienku, ale zanechá jemný, dlhý dozvuk.
Román Arthur & George ma príjemne prekvapil tým, že som vôbec netušil, kam ma zavedie. Barnes veľmi presvedčivo vykresľuje dve odlišné postavy a ich svety Arthura Conana Doyla a Georgea Edaljiho zasadené do bohatej, kultúrnej, no zároveň hlboko nespravodlivej britskej spoločnosti. Najsilnejšia je atmosféra doby: presuny, hotely, nové sídla, večerné izby a pocit dobrodružstva, ktorý sa mieša s tichým nepokojom. Príbeh Georgea odhaľuje desivé zlyhanie policajného a súdneho systému, ktoré pôsobí znepokojivo aj dnes. Záver je otvorený a bez veľkej katarzie, no práve tým zostáva realistický a pravdivý. Literárne veľmi kvalitný román, ktorý skôr núti premýšľať než ponúka jednoduché odpovede.
Súmrak dňa je tichý, elegantný román o mužovi, ktorý si dal ciel byt najlepsim v svojej roli. Postava butlera Stevena je silna nie cez akciu, ale cez lojalitu, sebadisciplinu a stoicky profesionalizmus. Najkrajšie v knihe je prostredie Anglicka stare sidla, pokojne cesty a introspektivne zastavky, ktore upokojuju a zaroven nutia zamysliet sa nad vlastnym zivotom. Vztah s Miss Kenton zostava len medzi riadkami, co nie je slabina knihy, ale skor realisticky obraz zmeskaneho nacasovania citov. Zaverecny rozhovor s komornikom v dochodku je silny moment, ktory podciarkne ideu, ze zivot mozno pretecie rychlo, ak zijeme len podla role a nie vedome. Pre mna prijemna kniha, ktora ma vsak prekvapivo upokojila a nechala vo mne chut viac vnimat ticho, cas a vlastny kompas.
Knihu som čítal prvýkrát a pôsobila na mňa skôr pokojne než dramaticky. Je cítiť, že ide o starší text, ale práve to mu dodáva zvláštnu atmosféru odstupu. Oran a celé prostredie som si vedel dobre predstaviť teplo, prázdne ulice a pomalé plynutie času počas epidémie. Dej je skôr pozorovací, bez veľkých zvratov, a kniha sa viac sústredí na to, ako ľudia reagujú na izoláciu a dlhé čakanie než na samotný mor.
Najviac ma zaujal skôr vedľajší pohľad postava Cottarda, ktorý sa počas epidémie cítil slobodnejšie než v „normálnom“ živote. Pripomenulo mi to obdobie pandémie, keď mestá stíchli a svet sa na chvíľu spomalil. Záver pôsobí ticho a realisticky, bez veľkých odpovedí, skôr s myšlienkou, že všetko sa raz skončí a život ide ďalej.
Pre mňa to bola pokojná, premýšľavá kniha s príjemnou atmosférou, aj keď bez silného emocionálneho dopadu.
Knihu som si požičal bez veľkých očakávaní, vyzerala staro a zapadnuto, no hneď ma prekvapila svojou aktuálnosťou. Barnes píše o mladosti, kamarátstvach, prvých vzťahoch a o tom, ako si človek spätne pamätá vlastný život a často úplne inak, než sa stal. Zaujalo ma rozprávanie staršieho muža, ktorý zisťuje, že čas, spomienky a vina sa v nás miešajú zvláštnym spôsobom.
Najsilnejšie boli pre mňa úvahy o tom, kde všade sme boli v mladosti slepí, čo sme prehliadli alebo nepochopili, a ako sa človek spätne pýta, či žil život naplno, alebo len „preplával“. Záver je otvorený a skôr vyvoláva nepokoj než odpovede, ale práve tým má kniha silu. Je to veľmi tichá, ale úprimná reflexia o pamäti, rozhodnutiach a o tom, ako si vytvárame vlastnú verziu minulosti.
Podľa obálky a názvu som čakal niečo v štýle Agathy Christie starší ľudia, pokojné prostredie a záhadná vražda. Zo začiatku som sa však v knihe trochu strácal. Je tam priveľa postáv, niektoré majú dve mená a ťažko sa orientovať, kto je kto. Prostredie pôsobí trochu nejasne chvíľu som si nebol istý, či ide o domov dôchodcov alebo len komunitu seniorov.
Keď sa dej rozbehol, začalo to byť zaujímavejšie najmä scéna na cintoríne, kde vykopávajú hrob a Elizabeth sleduje celé dianie, mala silnú atmosféru. To bol pre mňa najlepší moment knihy.
Záver ma však sklamal vrahom sa stala postava z okraja deja a vysvetlenie mi prišlo dosť vykonštruované. Celkovo pôsobí rozuzlenie nepresvedčivo a morálne rozpačito.
Plusom je detektívna nálada a humor, ale pre mňa osobne to bola skôr priemerná kniha, ktorá mohla mať menej postav, a lepsiu motivaciu vrazdy.
Knihu som si zobral úplnou náhodou zaujal ma tmavý obal a názov. Začiatok bol trochu mätúci, chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, kto rozpráva a kde sa nachádzam, no potom sa príbeh rozbehol. Ide o rozprávanie psychiatra, ktorý lieči dievča po znásilnení experimentálnou terapiou na potlačenie spomienok.
Bolo fascinujúce sledovať to z jeho uhla pohľadu hlavne pre niekoho, kto má skúsenosť s terapiou. Dej sa postupne pritvrdzuje, atmosféra hustne a miestami pôsobí až nepríjemne realisticky. Kniha je psychologicky zaujímavá, miestami ťaživá, ale rozhodne nie obyčajná.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začiatok ma zaujal hrdinka sa prebúdza bez pamäti a spolu s ňou objavujeme jej svet aj tajomstvá minulosti. Nápad s denníkom bol silný a sľubný, no postupne sa príbeh začal opakovať a miestami pôsobil monotónne, s veľa „omáčkou“ bez výrazného posunu deja. Napätie ma držalo najmä preto, aby som sa dostal k rozuzleniu. To síce prišlo, ale bolo pomerne predvídateľné už skôr som tušil, že manžel bude útočníkom. Záver je uzavretý happyendom, no celkovo pôsobí skôr ako ľahší, „ženský“ psychologický román než ako silný thriller. Po majstrovsky napísanom Vtedy v lese od Tany French toto vyznieva skôr ako priemernejšia kniha.
Silná psychologická detektívka s hutnou atmosférou a realistickými postavami. Zaujalo ma, ako sa vyšetrovanie prelína s traumou hlavného hrdinu z detstva. Záver príbehu je napínavý a dobre vystavaný, aj keď jedna stará záhada ostáva nevyriešená čo môže pôsobiť trochu frustrujúco, no dodáva knihe svojské tajomno. Celkovo premyslený, kvalitne napísaný román, ktorý sa odlišuje od bežných thrillerov práve psychologickou hĺbkou a nejednoznačnosťou.
