Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Súmrak dňa je tichý, elegantný román o mužovi, ktorý si dal ciel byt najlepsim v svojej roli. Postava butlera Stevena je silna nie cez akciu, ale cez lojalitu, sebadisciplinu a stoicky profesionalizmus. Najkrajšie v knihe je prostredie Anglicka stare sidla, pokojne cesty a introspektivne zastavky, ktore upokojuju a zaroven nutia zamysliet sa nad vlastnym zivotom. Vztah s Miss Kenton zostava len medzi riadkami, co nie je slabina knihy, ale skor realisticky obraz zmeskaneho nacasovania citov. Zaverecny rozhovor s komornikom v dochodku je silny moment, ktory podciarkne ideu, ze zivot mozno pretecie rychlo, ak zijeme len podla role a nie vedome. Pre mna prijemna kniha, ktora ma vsak prekvapivo upokojila a nechala vo mne chut viac vnimat ticho, cas a vlastny kompas.
Knihu som čítal prvýkrát a pôsobila na mňa skôr pokojne než dramaticky. Je cítiť, že ide o starší text, ale práve to mu dodáva zvláštnu atmosféru odstupu. Oran a celé prostredie som si vedel dobre predstaviť teplo, prázdne ulice a pomalé plynutie času počas epidémie. Dej je skôr pozorovací, bez veľkých zvratov, a kniha sa viac sústredí na to, ako ľudia reagujú na izoláciu a dlhé čakanie než na samotný mor.
Najviac ma zaujal skôr vedľajší pohľad postava Cottarda, ktorý sa počas epidémie cítil slobodnejšie než v „normálnom“ živote. Pripomenulo mi to obdobie pandémie, keď mestá stíchli a svet sa na chvíľu spomalil. Záver pôsobí ticho a realisticky, bez veľkých odpovedí, skôr s myšlienkou, že všetko sa raz skončí a život ide ďalej.
Pre mňa to bola pokojná, premýšľavá kniha s príjemnou atmosférou, aj keď bez silného emocionálneho dopadu.
Knihu som si požičal bez veľkých očakávaní, vyzerala staro a zapadnuto, no hneď ma prekvapila svojou aktuálnosťou. Barnes píše o mladosti, kamarátstvach, prvých vzťahoch a o tom, ako si človek spätne pamätá vlastný život a často úplne inak, než sa stal. Zaujalo ma rozprávanie staršieho muža, ktorý zisťuje, že čas, spomienky a vina sa v nás miešajú zvláštnym spôsobom.
Najsilnejšie boli pre mňa úvahy o tom, kde všade sme boli v mladosti slepí, čo sme prehliadli alebo nepochopili, a ako sa človek spätne pýta, či žil život naplno, alebo len „preplával“. Záver je otvorený a skôr vyvoláva nepokoj než odpovede, ale práve tým má kniha silu. Je to veľmi tichá, ale úprimná reflexia o pamäti, rozhodnutiach a o tom, ako si vytvárame vlastnú verziu minulosti.
Podľa obálky a názvu som čakal niečo v štýle Agathy Christie starší ľudia, pokojné prostredie a záhadná vražda. Zo začiatku som sa však v knihe trochu strácal. Je tam priveľa postáv, niektoré majú dve mená a ťažko sa orientovať, kto je kto. Prostredie pôsobí trochu nejasne chvíľu som si nebol istý, či ide o domov dôchodcov alebo len komunitu seniorov.
Keď sa dej rozbehol, začalo to byť zaujímavejšie najmä scéna na cintoríne, kde vykopávajú hrob a Elizabeth sleduje celé dianie, mala silnú atmosféru. To bol pre mňa najlepší moment knihy.
Záver ma však sklamal vrahom sa stala postava z okraja deja a vysvetlenie mi prišlo dosť vykonštruované. Celkovo pôsobí rozuzlenie nepresvedčivo a morálne rozpačito.
Plusom je detektívna nálada a humor, ale pre mňa osobne to bola skôr priemerná kniha, ktorá mohla mať menej postav, a lepsiu motivaciu vrazdy.
Knihu som si zobral úplnou náhodou zaujal ma tmavý obal a názov. Začiatok bol trochu mätúci, chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, kto rozpráva a kde sa nachádzam, no potom sa príbeh rozbehol. Ide o rozprávanie psychiatra, ktorý lieči dievča po znásilnení experimentálnou terapiou na potlačenie spomienok.
Bolo fascinujúce sledovať to z jeho uhla pohľadu hlavne pre niekoho, kto má skúsenosť s terapiou. Dej sa postupne pritvrdzuje, atmosféra hustne a miestami pôsobí až nepríjemne realisticky. Kniha je psychologicky zaujímavá, miestami ťaživá, ale rozhodne nie obyčajná.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začiatok ma zaujal hrdinka sa prebúdza bez pamäti a spolu s ňou objavujeme jej svet aj tajomstvá minulosti. Nápad s denníkom bol silný a sľubný, no postupne sa príbeh začal opakovať a miestami pôsobil monotónne, s veľa „omáčkou“ bez výrazného posunu deja. Napätie ma držalo najmä preto, aby som sa dostal k rozuzleniu. To síce prišlo, ale bolo pomerne predvídateľné už skôr som tušil, že manžel bude útočníkom. Záver je uzavretý happyendom, no celkovo pôsobí skôr ako ľahší, „ženský“ psychologický román než ako silný thriller. Po majstrovsky napísanom Vtedy v lese od Tany French toto vyznieva skôr ako priemernejšia kniha.
Silná psychologická detektívka s hutnou atmosférou a realistickými postavami. Zaujalo ma, ako sa vyšetrovanie prelína s traumou hlavného hrdinu z detstva. Záver príbehu je napínavý a dobre vystavaný, aj keď jedna stará záhada ostáva nevyriešená čo môže pôsobiť trochu frustrujúco, no dodáva knihe svojské tajomno. Celkovo premyslený, kvalitne napísaný román, ktorý sa odlišuje od bežných thrillerov práve psychologickou hĺbkou a nejednoznačnosťou.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po prečítaní Sanatória som siahol aj po Ostrove, ale musím priznať, že tento príbeh vo mne zanechal skôr zmiešané pocity. Začiatok bol sľubný príchod na izolovaný ostrov, napätie a zaujímavá atmosféra uzavretého prostredia ma vtiahli. No potom sa dej začal lámať.
Opakujúce sa vzorce z predchádzajúcej knihy manžel architekt, rodinné väzby na mieste činu, priateľky s tajomstvami pôsobili skôr neprirodzene a miestami až vynútene. Niektoré situácie mi nedávali logiku, napríklad reakcie postáv po vraždách alebo zvláštne stopy, ktoré k prípadu nepasovali. Atmosféra sa po úvode vytratila a napätie sa už nedokázalo vrátiť.
Záver síce priniesol rozuzlenie, no premena vraha na akéhosi „naháňajúceho maniaka“ a nejasné motívy prvých vrážd ma nepresvedčili. Celkovo ide o priemerný thriller, ktorý možno zaujme nenáročného čitateľa, no pre tých, ktorí si viac všímajú logiku a detail, môže byť sklamaním.
Táto kniha pôsobí ako prechodná časť série, ktorá síce uzatvára konflikt s Marcom Inarosom, ale miestami stráca na dynamike. Čitateľ tu nájde veľa politických dialógov a niektoré rozhodnutia postáv môžu pôsobiť trochu náhle či nepresvedčivo. Akcia tu síce je, no je roztrúsená medzi dlhšie pasáže rozhovorov, čo môže niektorých fanúšikov trochu unaviť. Celkovo ju možno vnímať ako slabšiu časť série, ale stále je to dôležitý mostík k ďalším dielom.
Kniha má peknú obálku a zaujímavú atmosféru vyšetrovania v Londýne. Začiatok s mŕtvym dievčaťom ma síce veľmi neoslovil, ale vyšetrovanie bolo napínavé a dobre spracované. Najviac ma bavili postavy a ich osobné príbehy, hlavne situácia vyšetrovateľky Eriky. Záverečné rozuzlenie bolo trochu nečakané, hoci indície boli prítomné. Celkovo to bolo fajn, dobrá krimi na oddych, no chýbala mi väčšia dávka tajomna a hlbšia zápletka, aby kniha presiahla bežný priemer.
