Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kriminálne romány čítam rada, hlavne tie, ktoré sú inšpirované skutočnosťou. V tomto prípade ma zaujal prípad, podľa ktorého je pomenovaná kniha. Do popredia sa však viac dostáva téma mafie a šikany na pracovisku, čo však neznamená, že je to zle. Kniha sa číta ľahko aj preto, lebo jednotlivé kapitoly sú kratšie.
"...z Mesiaca nevidno žiaden život a väčšina z nás je v dejinách zeme správou s takou krátkou životnosťou, že si na nás po sto rokoch nikto nespomenie, všetky zmienky o nás sa vytratia. A predsa sa človeku občas tak strašne ťažko žije."
Príbeh o láske, ktorá prichádza aj odchádza nečakane, o úsmevoch, ktoré zatemňujú rozum, o minulosti, ktorá je dôležitá pre budúcnosť, o svetle a tme, živote a smrti. Príbeh o nedokonalom chaose-živote človeka. Táto kniha je tak smutná, pretože je pravdivá. Ale zároveň krásna. "Občas je tak ťažké žiť, že to vidno až z Mesiaca." no aj "Sú úsmevy, čo dokážu meniť svety. Aj tie, čo sa meniť nesmú."
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
" Pochopila som, že nežijem v dokonalom svete. Snažím sa ho iba tak vnímať.Veď každý okamih je dokonalý."
Autor románu Chuť snov prichádza s ďalším príbehom s názvom Nič ma nebolí. Nina je vydatá mladá žena, ona aj jej muž majú dobrú prácu. Zdá sa, že nič nechýba. Ale prečo cíti vo svojom vnútri prázdnotu?
Určite vám aspoň raz niekto povedal, že stačí niečo zmeniť, aby sa človek cítil šťastný. Ale je to také jednoduché? Bude narýchlo naplánovaná cesta útekom, alebo novým začiatkom?
Útla kniha s krásnou obálkou skrýva v sebe viacero posolstiev. Páči sa mi aj jej praktický formát.
Príbeh Niny môže / a nemusí /byť príbehom ktorejkoľvek ženy. Jej rozhodnutia, straty a omyly ju privedú k poznaniu, že človek by mal lásku venovať najprv sebe.
" Po maminom lamentovaní , čo teraz so mnou bude, a jej odchode som si povedala, že je čas urobiť si vo svojom živote poriadok. Začala som vyhadzovať nepotrebné veci. Vyhodila som viac ako polovicu šatníka, staré sušené kytice, ktoré som nazbierala od svojho manžela za všetky tie roky, aj zamilované smsky môjho milenca. Vyhodila som všetky zbytočnosti, ktoré som skladovala doma aj v hlave."
Raz každého z nás už nič nebude bolieť. Ale dovtedy by sme sa mali pokúsiť nájsť chuť žiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Naberiem dlaňou sneh. V drobných kryštálikoch sa láme svetlo a blyštia sa ako perličky. Odjakživa ma fascinuje štruktúra snehových vločiek, nádhera neopakovateľných tvarov. Príroda je dokonalá, pomyslím si a zliznem sneh ako zmrzlinu. Zhlboka vdýchnem ostrý vzduch;chvíľu ho podržím v pľúcach ako fajčiar a potom pomaly vydýchnem ústami."
Miesto bez mena. Iba víchor, hmla a mráz vedia celú pravdu. A jeden osamelý céder. Igor A. Ďatlov, Zinajda A. Kolmogorovova, Rustem V. Slobodin, Ľudmila A. Dubininova, Jurij N. Dorošenko, Alexander S. Kolevatov, Georgij A.Krivoniščenko, Nikolaj V. Thibeaux-Brignolles a Semjon A. Zolotarjov
V roku 1959 sa študenti a absolventi Uralského polytechnického inštitútu pripravujú na najväčšie dobrodružstvo- pokoriť horu Otorten a zapísať sa do dejín ako prví ľudia, ktorý vystúpili na tento nehostinný vrchol. Navyše expedícia si vybrala nebezpečný čas -v januári, keď teploty tam dosahujú -30 stupňov. Je 22.1. 1959/deň pred odchodom/príbeh sa začína...
Prikryjem sa dekou, sŕkam teplý čaj a cestujem v čase, spolu s veselými mladými ľuďmi som vo vlaku, v horskej chate, stretávam zajatcov, či domorodých obyvateľov a počúvam legendy, ktoré kolujú o tomto tajomnom mieste.
Do hôr sa vybrali deviati, v knihe Eriky Jarkovskej sa ale viac zoznamujem s dvoma účastníkmi: Zinou a Rustemom. Očami týchto dvoch je vyrozprávaný celý príbeh. Kým Zina je rozčarovaná z rozchodu s Jurijom / tiež účastníkom výpravy/, Rustem sa zamýšľa nad tým, prečo do ich skupiny bol na poslednú chvíľu pridelený Semjon. Prvotné nadšenie vystriedajú hádky, zídu z plánovanej cesty a začína boj o holý život...
"Zvíťaziť alebo zomrieť," zachripí Rustem."Zvíťaziť. Inej cesty niet," povie Igor a pomôže Gorjovi na nohy. Spolu s Jurijom ho vezmeme do stredu a vykročíme za vidinou lesa, o ktorom Semjon tvrdil, že nemôže byť ďaleko...
Záhadné úmrtia týchto mladých skúsených turistov zamestnáva vedcov, aj obyčajných ľudí dodnes.Je viac ako 100 možných teórií ...V závere knihy sú zhrnuté fakty o úmrtí, možné teórie a knihy a filmy, ktoré autorku inšpirovali k napísaniu tohto príbehu.
Miesto už má meno. Ďatlovov priesmyk. Iba víchor, hmla a mráz vedia svoju pravdu. A jedna nimi nepokorená hora Otorten šepká svoje meno-nechoď tam...
Príjemný výlet do minulosti. Páčilo sa mi, že niektoré postavy a udalosti presahovali z jednej poviedky do druhej. Vznikol tak zaujímavý celok.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
" Bohovia chránia tých, čo kráčajú pravou cestou."
Jeden prsteň. Olivovník a zvláštny sen. Tajomstvá jedného rodu a dobrodružné putovanie s karavánou. A jeden neviditeľný ochranca.
Rozprávkový príbeh má 62 kratších kapitol. Malého čitateľa, či dospelého prevedie zvláštnymi krajinami /melónové či ružové mesto, dúhové údolie, mesačné jazero.../. Spolu s desaťročným chlapcom Karimom sa môžete stretnúť s bytosťami ako palmová víla, ohnivý mužíček, či s Ulurbakom...
Bahadurovo dedičstvo nie je iba príbehom Karima a karavány, s ktorou putuje do Damašku, ale každá kapitola je malým príbehom. Na svojej ceste odhaľuje Karim silu priateľstva a ako v každej rozprávke, hodnoty ako dobrosrdečnosť, odvaha, česť, úprimnosť, sú odmenené a pýcha, lakomstvo a zloba potrestané.
„A prečo má Duch púšte jedno oko modré a druhé tmavé?"
"Tak sa ti zjavil v Turpane, pravda?" odhadoval Yusuf. Karim prisvedčil. „Sám si sa už mohol za tie mesiace presvedčiť, aká dokáže byť púšť. V jednej chvíli vznešená, pokojná, s modrou oblohou na obzore, a o chvíľu hneď rozbúrená, pokrytá čiernymi mračnami. Ako dnes. Nič na svete nie je len pekné a dobré, no ani čisto zlé. Všetko musí byť v rovnováhe, aby svet fungoval tak, ako má. A preto má Duch púšte oči takej farby, akou púšť môže byť, keď je najlepšie i keď je najhoršie."
Z príbehu sálajú exotické vône a poznanie. Vladimíra Kmečová detailne a zaujímavo predstavuje inú kultúru /svadba, turbanový rituál/, ich zvyky a zručnosti / napr. ako sa chodí po púšti/.
Text dopĺňajú krásne farebné či čiernobiele ilustrácie Radoslavy Hrabovskej.
Dávno, pradávno, keď ešte neboli počítače, mobily ani televízia, sa rozprávali príbehy. Z krajov, kde ľudia žili, aj príbehy z krajín, ktoré nikdy nevideli.
Jeden taký si môžete spolu s deťmi prečítať.
P.S. Očko si musí každý obľúbiť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
K niektorým knihám sa dostávam úplnou náhodou. Do čitateľskej výzvy som potrebovala knihu afrického autora a práve tento inšpiratívny debut nigérijskej autorky mali v knižnici. "Otec sa so mnou o tom, ako miloval moju matku, rozprával len niekoľkokrát a vždy to ukončil slovami: Yejide, láska je skúška." Moderne zmýšľajúca, úprimná Yejide sa na univerzite zoznámi s Akinom. On vie, že ona neverí v rituály a mágiu, neuznáva mnohoženstvo a chce mať aj svoj vlastný príjem. Ona si myslí, že Akina dobre pozná... Jedného dňa sa pred dverami ich domu objavia príbuzní, ktorí nie sú spokojní s bezdetným manželstvom svojho syna a privedú mu druhú ženu. Yejide a Akin vedia, že ak chcú zostať spolu, musia za každú cenu splodiť dieťa. Na pozadí búrlivých politických udalostí / vojenská diktatúra/ sa odohráva zápas medzi tradíciou a moderným vnímaním vzťahu muža a ženy. Ak sa však prekročia určité hranice, utrpeniu sa už nebude dať zabrániť a veci, ktoré sa stanú, musia zostať nevypovedané... Aj napriek rôznym škálam emócií/ vášeň, nenávisť, zlosť, smútok/, ktoré z príbehu sálajú , kniha sa číta ľahko, zaujme od prvej strany a nepôsobí depresívne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Zbieram čas. Fascinuje ma jeho neúprosnosť. Chcel by som byť ako on. Objektívny a tak trochu večný."
Kniha Igora Šabeka, vyštudovaného historika, ktorý sa zameriava na dejiny minojskej civilizácie z doby bronzovej na Kréte a vo východnom Stredomorí, dýcha aj už spomínanou históriou. A nielen to. Po dočítaní príbehu som sa zamyslela a veru nič podobné som zatiaľ nečítala. Očakávala som niečo iné, niečo, čo už poznám. Namiesto toho som dostala príbeh plný prekvapení a nezvyčajných postáv z neobvyklého prostredia.
Kniha je rozdelená do troch častí- Čajkiho dedičstvo, Nikovo dedičstvo, Poseho dedičstvo.Nechýbajú ani vysvetlivky.Na začiatku a konci príbehu sa nám prihovára Zberateľ. A v jeho spise nájdeme celý príbeh.
Hlavnou postavou je mladý Niko, ktorého opustili rodičia a jeho stará mama, ktorá sa ho ujala, zomrela. Tak sa dostáva na ulicu, vyštudovaný, no bez práce, naivný, zmätený v pocitoch. Ako víla vstupuje do jeho života stará pani, ktorá mu ponúkne bývanie, výmenou za starostlivosť o ňu. Zdá sa, že všetko je na dobrej ceste, Niko si nachádza prácu a po smrti starkej, má prvý vlastný domov. Svoj "hríbik" a vernú Dinu. A Milicu.
"Počul o tých vraždách, v poslednom čase sa o inom nehovorilo a rozoberali to aj u nich v podniku. Ľudí vzrušovali záhadné prípady.Každá mŕtvola vraj vyzerala, akoby ju hodili do klietky so šelmami."
Keď sa Niko rozhodne napísať reportáž o ľuďoch bez domova, dostáva nečakanú ponuku, ktorej neodolá. No netuší, že jeho "zvláštne dedičstvo" prinesie milovaným smrť.
Príbeh o hľadaní zmyslu života napriek surovej realite." Splním Čajkiho úlohu. S radosťou. Je to odporné, ale ja sa len prispôsobujem. Celý svet je hnusný, prečo by som ja mal byť výnimka?"
Prívesok s včelou zavedie Nika do hôr a tam konečne nachádza aj pokoj. Kto mal na svedomí vraždy? A ako si poradil s prenasledovateľmi? Je spravedlnosť čiernobiela? Nájde to, čo hľadá?
Dobrodružná cesta jedného napohľad naivného mladíka. "Dopísané v čase Zimného slnovratu na prelome vekov o dvanástej hodine a jedenástej minúte v Chalúpke pod gaštanom."
Zberateľ by privítal kriminálne prípady spred troch tisícročí. Aj ja.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
" Keby som vedel, čo s románom bude, možno by som Pomaľované vtáča nikdy nenapísal. Nečakal som, že román začne žiť vlastným životom, že namiesto toho, aby stelesnil moje literárne ambície, bude ohrozovať môj život a život mojich blízkych. /Jerzy Kosinski 1976/
Príbeh sedemročného chlapca, ktorého rodičia v snahe zachrániť ho, poslali s neznámym človekom na vidiek nie je jednoduché čítanie. Chlapec sa ocitá v neznámom prostredí, vyčnieva výzorom, nerozumie jazyku a polobláznivá žena, ktorá sa mala o neho starať ,zomrela. Vydáva na púť cez vojnou zmietanú krajinu, putuje od jednej dediny do druhej , snaží sa prežiť všetky útrapy / bitky, ťažkú prácu, ponižovanie, hlad a chlad/ a zároveň je svedkom rôznych úchyliek a hrubostí ľudí.
Jerzy Kosinski bol výborný rozprávač. Prežil ťažké detstvo a hoci celkovo kniha pôsobí kruto pre verné opisy surovosti a násilia, nesie v sebe posolstvo: človek by sa mal snažiť prežiť za každú cenu. Škoda, že toto posolstvo chlapca zostalo iba na stránkach autorovej knihy. Pre neustále obhajovanie knihy a útoky nielen na jeho osobu, ale aj na každého, kto s ním prišiel do kontaktu, spáchal samovraždu.
" Bolo celkom jedno, či je človek nemý, ľudia si navzájom nerozumejú tak či tak. Hádali sa, zamilúvali, navzájom sa objímali alebo valcovali, ale poznali len samých seba. Vlastné emócie, pamäť a zmysly nás od ostatných oddeľujú ako tŕstie medzi prúdom rieky a bahnistým brehom. Pozeráme sa na seba ako vysoké vrchy okolo nás, ale oddeľujú nás údolia. Sme privysokí, aby sme sa nevideli, ale prinízky, aby sme sa dotkli neba."
Mexická spisovateľka, bývalá učiteľka kreatívneho písania a scenáristka napísala skutočne nádherný príbeh s prvkami magického realizmu.
Aj napriek tomu, že sa román odohráva na pozadí historických udalostí ako mexická revolúcia, epidémia španielskej chrípky, či prenasledovanie katolíkov, po dočítaní knihy som mala na jazyku jediné slovo: čarovné. Tento príbeh nie je len o chlapcovi, ktorý sa narodil s rázštepom podnebia / dieťa diabla/ a jeho včelách, ale aj o súdržnosti rodiny, láske a obetovaní žien matiek ,o nádeji, že dobro môže byť odmenené, ale aj o tom , že dobrý úmysel sa môže obrátiť proti nám. Táto kniha ma doslova vytrhla z reality a jej posolstvo budem mať ešte dlho v pamäti.
