Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Instagram: signals.from.elsewhere
Takže Palo Ščerba, Palo Ščerba je človek, ktorý vyhral proteín. Gratulujem, uži si ho. Dúfam, že ti bude dobre chutiť. A ľudia nezúfajte, ďalší týždeň bude ďalšia súťaž o ďalší proteín. Držím vám palce ďalším. Bolo vás okolo tridsať.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Mangu som kupoval rok dozadu aj s fyzickými kópiami Tomie a Uzumaki ktoré som prečítal už niekoľko rokov dávnejšie na internete ako pirát a aby som mal čisté svedomie tak som autora takýmto spôsobom podporil. Tomie a Uzumaki považujem za Itov peak aj keď dej pri oboch nie je až tak komplexný a ku koncu dňa ide hlavne o vizuálne umenie Itovho body horroru. Ryby som si tým pádom zakúpil ako mangu ktorú som pred tým ešte nečítal a mal som od nej očakávania ako pri predošlých dvoch dielach. Nuž, mangu som prečítal na jedno posedenie, vizuálom som sa kochal, pri Itovi to inak ani nejde. Podmienka body horroru ako je to pri Itovi bežné bola splnená a to je všetko. Uzumaki má aspoň nejaké vyvrcholenie pri ktorom som si povedal: Okay toto beriem, môže byť. A bol som spokojný. Tu sa ale žiadneho vyvrcholenia nedočkáte, keď som sa dostal na poslednú stránku príbehu a uvedomil si že TOTO je koniec tak som mal pocit že príbeh je ukončený v polovici skutočného príbehu a treba len kúpiť druhú časť. Pokračovanie nie je a koniec mangy je reálnym oficiálnym koncom príbehu. Ak mám pravdu povedať, viac ma nadchla krátka poviedka o dierach v hore ktorá bola súčasťou mangy ako bonusový príbeh. Za iných podmienok by som dal hodnotenie 2,5/5 ale taká možnosť tu nie je a dávam teda 3 hviezdičky.
Keďže Kapitula skončila tak ako skončila a Frank Herbert zomrel, pokračovanie v podobe lovcov duny bolo priam nutné. Kniha naďalej pokračuje s hlavnými postavami starého impéria a odpovedá na veľa otázok z kacírov duny a kapituly. Kapitulu pokladám za najpomalšiu a najmenej záživnú časť z celej série ale po prečítaní lovcov to všetko dáva zmysel a nasvedčuje tomu že to mala byť proste predohra k niečomu väčšiemu čo už Frank nestihol zrealizovať. Lovci duny a ešte do slovenčiny nepreložené Piesočné červy duny, sú knihy o ktorých som z viacero strán počul že by som sa im ako fanúšik duny mal vyvarovať. Dôvod? Už to nie je Frank Herbert. Aj napriek tomu že sa už nejedná o pôvodného autora ale o jeho syna, Lovci duny sú úžasným pokračovaním a nie je tam vec ktorú by som vytkol. Napätie, intrigy a znova veľa nových otázok ale aj konečne odpovede na tie predošlé sú práve tým čo tvoria túto knihu ďalším skvelým dielom zo séria Duna. Pokračovanie od Briana Herberta môžem naozaj len odporúčať aj ľuďom ktorý sú voči nemu skeptický.
Rozuzlenie. Vyvrcholenie. Koniec. Keď sa človek pozrie na predchádzajúce diely a uvedomí si niektoré detaily tak zrazu všetko dáva zmysel. Veľký zvrat ohľadom skutočnej identity vraha som absolútne nečakal, na prvý pohľad to vyzerá tak že to autora napadlo v poslednej sekunde ale keď sa človek pozrie na detaily tak tomu všetko naznačovalo. Ulrikina dejová linka bola napínavá a držala ma v strehu. Sofia tu už bola zbytočná ale autor ju nemohol len tak zmazať z deja a ako tak sa tam spomínala. Absolútne finále mi prišlo až moc rýchle, proste sa to stalo a tu máte koniec príbehu, všetko Vám bolo vysvetlené, dovidenia. Aj napriek tejto prvotnej myšlienke som bol s koncom spokojný. Určite túto trilógiu pokladám za zážitok a niečo nové, nuž nie je to niečo k čomu by som mal chuť sa vrátiť a prečítať znova.
Druhé pokračovanie Victoriinej slabosti, priamo nadväzuje tam kde sa skončilo Havranie dievča. Kniha sa stále drží rovnakej témy ako v prvej časti. Opakované, detailné opisy sexuálneho zneužívania ktoré slúžia už len na to aby šokovali a už neprinášajú novú informačnú hodnotu sú zbytočné a mohli zostať v prvej časti. Opakujúce sa Janettine myšlienky o tom ako je neschopnou policajtkou a jej kolegovia si ju dostatočne nevážia len preto že je ŽENA a nie je za tým nič iné je už celkom otravné a klišé. Aj napriek týmto dvom zbytočnostiam som stále ochotný dať knihe plné hodnotenie kvôli kvalite samotného príbehu, napätiu a atmosfére. Rovnako ako prvá časť tak aj druhá časť sa čítala plynulo a dej som hltal. Túto hru tieňov brutálnym spôsobom zamiešal nový hráč ktorý celý dej ešte viac okorenil. Dej je stále pútavý a už v tom momente mám rozčítanú aj poslednú časť.
Veľmi dlho som sa odhodlával k tomu aby som si prečítal túto knihu. Hlavným dôvodom prečo som sa vôbec diela chytil boli niektoré zmiešané a priam negatívne recenzie. Po prečítaní knihy popravde väčšine negatívnych recenzií nerozumiem. Kniha má určite pomalšie tempo ale to nie je niečo čo by mne vadilo. Príbeh sa odohráva s pohľadu troch (dvoch?) postáv. Autor si neberie servítku pred ústa a nemá problém s opisom brutálnych a nechutných vecí a činov. Kniha nie je pre každého. Kniha je silno atmosférická a človek ktorý sa do príbehu proste neponorí tak ho nemá ako oceniť. Ak vás bavili seriály ako Mindhunter (2017) alebo True Detective (2014) tak knihu určite oceníte.
