Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovník rocku, spoluzakladateľ hudobnej stránky ROCKOVICA.com ... Po dlhom čase návrat ku knihám ...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Po nedávnom prečítaní skvelého diela Temná ozvena – debutovej knihy z rozsiahlej série od amerického autora Michaela Connellyho, v ktorej predstavuje svojho hrdinu, detektíva Hieronymusa Boscha, som si v knižnici zapožičal „dvojku“.
„Jediné, čoho sa naozaj bojím, sú ľudia bez svedomia.“
Harry sa nemieni len tak jednoducho zmieriť s údajnou samovraždou policajta v Meste anjelov. Prípad sa zamotáva, mŕtvol pribúda a vyšetrovanie nášho hrdinu zavedie aj mimo USA. Prečo? A čo je vlastne „čierny ľad“? Viac prezrádzať nebudem.
„Zistil som, kto som.“
Kniha ma bavila rovnako ako jej predchodkyňa. Zaujímavý príbeh – maximálna spokojnosť a už sa teším na „trojku“ – Betónová blondína.
Mám za sebou prvú knihu slovenského autora, povolaním detektíva, píšuceho pod pseudonymom.
Obsah diela vznikol na základe podobného prípadu, ktorý sa skutočne stal. Autor vytvoril sympatickú vyšetrovaciu dvojicu - seba samého a sexi kolegyňu Viki. Hoci ide o smutný príbeh, plný krutých detailov vyčíňania sadistického vraha – nech mi je odpustené – ja som sa bavil. Nie, nie som žiadny úchyl, ale štýl Romana Horňáka ma jednoducho zasiahol priamo na solar. Proste, sadol mi jeho humor, hlášky a všetko okolo.
Výborné a už teraz sa teším na druhú knihu v poradí, ktorou je Vymývač. Ale čo, nech nežeriem – dám za päť, veď to vlastne bolo super!
Opäť som raz načrel do našich luhov a hájov a rozhodol sa zoznámiť s tvorbou Petra Gašparíka, ktorý, okrem iného, píše krimi príbehy – jeho séria Prípady Kornela Karoviča má zatiaľ štyri diely…
„Každý človek na svete má v minulosti veci, ktorých sa bojí. A oveľa viac ako svedomia sa bojí toho, že sa ich dozvedia ostatní.“
Osud sa so mnou pohral tak, že sa mi nepošťastilo spoznať Kornela cez jeho prvý prípad (Šelmy a hyeny), ktorý autor vydal pod pseudonymom Peter Tigrov, ale po skúsenosti s dvojkou to musím bezpodmienečne napraviť. Kornel nie je Rambo a ani superhrdina, žiadny Columbo – je to „obyčajný“ fotograf z jedného bulvárneho plátku so svojimi osobnými problémami, pričom sa nechtiac ocitne pri smrti mladého muža na Zlatých pieskoch.
„Stať sa súčasťou príbehu, ktorý sa začína vraždou, znamená vyzdvihnúť si lístok na predstavenie s otvoreným koncom a bez jasného scenáru.“
Nikdy som v tejto bratislavskej oblasti nebol, takže žiadna nostalgia, ale pre mňa je kratučká kniha (iba 126 strán) Smrť na Zlatých milým prekvapením. Veľmi sympatický štýl, ktorý mne osobne sadol od prvých riadkov. Priznám sa, že po prečítaní 1. kapitoly som sa k nej okamžite vrátil a dal si repete. Ak ma pamäť neklame, tak toto sa mi ešte nestalo.
„Vieš, čo je to CSc.? ... Niečo ako dnešné PhD.? ... Veru tak. Volá sa to kandidát vied. A mimochodom, bez skúšky z marxizmu-leninizmu to neurobil nik. ... Tak, ako dnes nikto neurobí štátnicu bez totálnej viery v liberálnu demokraciu.“
Výborné! Verím, že sa mi pošťastí dostať k prvému prípadu. Ak nie, tak trojka – Smrť v Štiavnici – to v blízkej budúcnosti istí.
Druhý román, dobrodružný triler slovenského autora píšuceho pod pseudonymom. Zatiaľ vydal 4 knihy. Prakticky celý príbeh sa odohráva vo vzduchu, takže na svoje by si mohli prísť milovníci letectva. Po debute, Mafiánskom kuriérovi, v ktorom sa hlavní predstavitelia – Arthur a Saša – dali dokopy, som bol pozitívne naladený na ďalšiu dávku zaujímavého dobrodružstva, ale to zostalo niekde na začiatku dlhej cesty medzi Patagóniou a Severnou Amerikou.
„Žijú časy, ktoré obaja pokladajú za divné. Časy besniaceho kultu peňazí, názorovej neslobody, neslobody modelu života, elektronického špicľovania, kontroly, nemožnosti voľby.“
Opäť by sa malo jednať o skutočný príbeh. Cez internet v Argentíne zakúpené malé súkromné lietadlo; jeho poskladanie a spojazdnenie zaberie určitý čas, aj samotnej knihy. A keď už sa naša dvojica odhodlala vzlietnuť na cestu domov, presnejšie do Kalifornie, kde teraz obaja žili, priplietla sa im do štartu záhadná Elvira a nič už nebolo tak, ako si pôvodne naplánovali. Bez ďalšieho naťahovania a prezrádzania deja dodám, že som čakal viac a dovolím si tvrdiť, že Wyethov debut bol oveľa lepší.
„Keď je somárovi dobre, ide tancovať na ľad.“
Dobrodružná oddychovka. Tentokrát to zhodnotím za tri, ale s odretými ušami, preto si tretia Rolandova kniha – Prekliate zlato – na svoju šancu bude musieť počkať.
