Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Už od detstva veľmi rada čítam
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Cilkina cesta je príbeh o mladom dievčati, ktoré prežilo koncentračný tábor a po jeho oslobodení ju poslali do gulagu za to, že v koncentračnom tábore (nedobrovoľne) spala s nacistom.
Cilka sa dostala do gulagu Vorkuta na Sibíri a neviem si ani len predstaviť, čo všetko tam zažívala.
Autorka upozorňuje, že príbeh je fikciou. Mala nejaké informácie od Laleho Sokolova (Tetovač z Auschwitzu), nejaké informácie získala z iných zdrojov, ale úplne presne jej príbeh rozpovedať nevedela, ale napriek tomu Cilkinu cestu zachytila, lebo si to zaslúžila.
Cilka bola naozaj obdivuhodná, čo všetko prežila, ako sa starala o ostatných, vždy myslela najskôr na iných, potom na seba (ako dôkaz: nechcela slobodu pre seba, ale pre kamarátku a jej dcéru). Som rada, že nakoniec aj ona spoznala a našla skutočnú lásku.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh rozpráva 20 ročná Cácora, no hovorí ho z hľadiska malého dievčaťa. Cácora vyrastala v dome blízko lesa. Žila s mamou (alkoholičkou), babkou a dedkom. Prostredie, v ktorom žila, bolo toxické. Nepoznala objatie, vľúdne slovo, pohladenie či smiech. Útočisko nachádzala v knihách a jediný, kto sa jej venoval a mal ju rád bol jej otec. Ako to s jej otcom skutočne bolo sa dozvedáme oveľa neskôr.
Celý príbeh na mňa pôsobil "temne".
Cácora nemala kamarátov, vždy sa snažila byť neviditeľná a nevyčnievať. Jedinou blízkou "osobou" jej bola imaginárna kamarátka Monika. V škole v meste sa zoznámila s Ester, s ktorou sa stali výborné priateľky. No Cácora raz povedala niečo, čo nemala a nastal sled rôznych nepríjemných udalostí a jedna lož mala ďalekosiahle následky.
Hlavnú hrdinku opustila mama, keď mala 9 rokov. Najskôr po nej aj pátrala, no potom to vzdala. Až keď sa osamostatnila, chcela ju vidieť. Vyhľadala ju, zistila, že jej mama má ešte 3 ročnú dcéru a meno otca nebolo známe. Až teraz sa dozvedáme, že história sa v ich rodine opakovala, že to zlé, čo sa stalo Cácore, to sa stalo aj jej mame. A keďže hrozilo, že to isté postihne aj Terezku (nevlastnú sestru hlavnej hrdinky), Cácora sa rozhodla konať.
Dej ma spočiatku veľmi nebavil, no postupne ma príbeh oslovil a bola som zvedavá, ako to celé skončí. Stále som čakala nejaký svetlý moment, kedy sa v niektorej postave pohne svedomie, ale čakala som márne. Iritovala ma postava mamy aj babky. Ja ako mama si neviem predstaviť, že by som nezasiahla, keby bolo akýmkoľvek spôsobom ubližované môjmu dieťaťu. Matka sa s traumou vysporadúvala pomocou alkoholu, striedanímu partnerov, no myslím, že aj kvôli tomu nedokázala ochrániť svoju dcéru.
Skutočne zaujímavá kniha… Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kto všetko vidí, čo uverejňujete na sociálnych sieťach? Aký dopad a čo všetko vlastne uverejňujete, keď zdieľate "storky"?
Hlavná hrdinka príbehu Melanie žije vo Francúzsku s manželom Brunom a ich deťmi Sammym (8) a Kimmy (6). Melanie založila na youtube profil Happy recré,kde uverejňuje videá svojich detí ako napr.rozbaľujú rôzne darčeky, jedia rôzne jedlá, navštevujú zábavné parky atď. Rodina zarába práve týmto spôsobom a žijú si nadštandardne. Melanie tiež denne uverejňuje veľa stories.
Jedného dňa sa ale z ihriska pri dome stratí jej 6 ročná dcéra. Prebieha vyšetrovaniea práve tu si čitateľ môže uvedomiť, čo vlastne na sociálnej sieti uverejňuje a kto to všetko vlastne vidí, čo sa môže stať. Že medzi followermi môžu byť aj ľudia, ktorí vás neobdivujú, ale závidia vám či chcú ublížiť.
Kniha okrem príbehu zo súčasnosti prináša pohľad na svet budúcnosti. Ako sa svet môže zmeniť,viac digitalizovať, ako môže vyzerať život detí, ktoré boli od detstva na očiach.
Je to desivé!
Ja sama som na sociálnych sieťach, mám dve deti, ale fotky, kde by bola zachytená ich tvár či video s nimi som nezverejnila, ani nezverejním. Ak sa chcem podeliť o nejakú fotku či video, spravím to cez súkromnú správu a len rodine či najbližším kamarátom.
Vidím ako niektorí rodičia uverejňujú fotky či videá detí denne a uverejňujú aj veci, na ktoré to dieťa v neskoršom veku nebude hrdé. Myslím, že v súčasnosti ročné dieťa nebude o 20 rokov pyšné na to, že niekde na sieti "visí" fotka ako sedí na nočníku alebo ako je zašpinené od hlavy až po päty od nejakého jedla.
Kniha sa mi viac-menej páčila. Autorka v knihe opisuje prvé 2 roky života so svojimi dcérami - dvojičkami - Elou a Matildou, ale spomína pôrod a neľahké začiatky.
Opisuje situácie, ktoré pozná každá mama (aj keď má len 1 dieťa). Niekedy ale "tliacha" a píše zbytočnosti a akoby odbočuje od témy a umelo naťahuje "kapitolu".
Keď som čítala recenzie na túto knihu, našla som viac negatívnych ako pozitívnych. Kto chce čítať túto knihu a nebyť "znechutený", mal by mať v prvom rade zmysel pre humor, nadhľad, chápať iróniu a nebrať všetko príliš vážne. A najmä by mal byť asi rodič.
Kniha sa číta ale veľmi dobre, rýchlo, ľahko.
Policajná vyjednávačka chce ráno spáchať samovraždu, no prekazí jej to práca.
Príbeh bol zaujímavý, ale miestami s mi zdal zbytočne natiahnutý. Samozrejme, čakala som na ten pre Fitzeka typický zvrat, samozrejme, prišiel a bolo to viac ako zaujímavé.
Nie je to zlý príbeh, ale nie je to na plný počet.
Knihu som vzala do ruky bez toho, aby som si podrobnejšie pozrela o čom je...a to bola chyba... Vedela som, že to bude o mladých ľuďoch, to bolo všetko. Že ide o thriller som si všimla až neskôr. Thrillery mám rada, ale DOBRÉ thrillery.
Na môj vkus tu vystupovalo príliš veľa postáv, nepasovalo mi ani striedanie reality so spomienkami na minulosť a keďže išlo aj o oblasť IT a počítačových hier, tak to bola pre mňa tiež španielska dedina.
Hlavnou postavou bol Serž, ktorý sa vydal hľadať svojho "známeho", ktorý sa už niekoľko dní neprihlásil do online hry.
A tam sa začína celá "sranda".
Kniha bola spočiatku dosť nudná, dej sa potom rozbehol, ale dočítala som to len preto, aby som vedela, ako to skončí. Ale že by ma to extra bavilo, to sa nedá povedať.
Dobrá kniha. Ľahko sa čítala.
Zo slov cítiť, že Zlatan už nie je tým búrlivákom, akým bol. Samozrejme, sebavedomie mu zostalo, ale už rozpráva ako zrelý muž, skrotený, usadený. Vo veku 41 rokov ešte má čo ukázať, odovzdať. Môže byť vzorom pre spoluhráčov, ale aj pre mladých chlapcov.
V mladosti jeho rodina nemala peniaze, kradol (bicykel,oblečenie, jedlo), ale tvrdou prácou a disciplínou sa dostal tam, kde je.
Jediné, čo mi na knihe prekážalo, to boli chyby v preklade
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto knihu som prečítala až na tretíkrát (prvé dva razy som knihu po pár stranách odložila, keďže ma text veľmi nezaujal).
Zaujímavé to začína byť až sa Nina dostane do Paríža. A od tohto momentu som knihu nevedela odložiť.
Je to taká typická romantická oddychovka, kde čitateľ už na začiatku vie, ako to skončí.
Príbeh je z prostredia parížskej cukrárne, kde sa koná 7 týždňový cukrársky kurz. Kurz vedie Sebastián - majiteľ niekoľkých reštaurácií, výborný kuchár a pomáha mu Nina, s ktorou sa pozná už dlhé roky, no už dlho sa nevideli a zdá sa, že sa nemajú príliš v láske. Nina je sestrou Sebastianovho najlepšieho kamaráta.
No ako sa hovorí:"co se škádlívá, to se rádo mívá" a tak si aj Nina a Sebastian k sebe našli cestu a vyjasnili si všetko, čo sa v minulosti stalo.
Celý príbeh pôsobil milo a ak ste fanúšikom rôznych dobrôt, tak si môžete rozšíriť obzory aj v tejto oblasti, keďže je tam spomenutých niekoľko zákuskov, ktoré som si musela vygoogliť, aby som vedela, ako vyzerajú.
Príbeh zo školského prostredia bol (rovnako ako v prvej časti) zaujímavý, vtipný a opäť som sa v mysli vrátila do svojich nielen študentských čias, ale mala som pred sebou aj študentov, ktorých som doteraz učila.
V knihe sa stretávame s postavami, ktoré sú nám dobre známe z knihy Zvonením sa všetko začína, ale aj s novými postavami - žiakmi z 1.B.
Triednym učiteľom 1.B je Daniel Riečan, ktorý mi až v 2.časti Školskej odysey začal byť sympatický.
Študenti jeho triedy sa stretávajú s typickými stredoškolskými problémami, ale riešia aj rôzne situácie, s ktorými sa stretávajú mimo školy.
Príbeh sa čítal dobre, bol pútavý a občas som mala problém knihu pustiť z rúk.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čo sa musí človeku prihodiť, aby odmietal lásku? Aby sa už nikdy nechcel do nikoho zamilovať? Túto otázku si kládla Tate. Tate sa presťahovala k bratovi Corbinovi. Chce si spraviť školu, popritom pracovať. Hneď pri príchode spozná sympatického Milesa, ktorý je však úplne opitý.
Miles a Corbin sú kamaráti a susedia. Obaja sú pilotmi. Tate a Milesa to k sebe ťahá, no Miles nemá záujem o vzťah. S Tate sa dohodnú, že budú len „priatelia s výhodami“. Určia si pravidlá.Miles má len 2 pravidlá: nepýtať sa na minulosť a nečakať budúcnosť. Tate má len jedno pravidlo: aby jej Miles nedával falošné nádeje.
Samozrejme, Tate sa do Milesa zamiluje a má pocit, že Miles k nej cíti niečo viac.
Časom sa dozvedáme, čo sa Milesovi stalo a prečo je taký, aký je.
Príbeh je písaný tak,že sa strieda prítomnosť s minulosťou.
Kniha sa mi čítala dobre, aj keď úvod bol pre mňa nezáživný. Tate a Miles mi boli od začiatku sympatickí a pri čítaní som zažila opäť množstvo emócií – radosť, smútok, hnev. Pri niektorých pasážach som mala dokonca husiu kožu.
Toto je druhá kniha od Colleen Hoover, ktorú som prečítala a radí sa medzi moje obľúbené autorky.
