Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Ryzsard Kapuściński bol významný poľský reportér, novinár a publicista, ktorý, vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu na pozícii zahraničného korešpondenta v mnohých krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, patrí medzi najprekladanejších poľských autorov a za čo obdržal viac ako 40 cien a vyznamenaní. Impérium je reportážou, svedectvom či cestopisom niekoľkonásobného a niekoľkoročného autorovho putovania touto krajinou a zaznamenávania videného, počutého a zažitého.
Ryzsard hneď v úvode oboznamuje čitateľa s významnou skutočnosťou:
"Táto kniha nie je ani históriou Ruska a bývalého ZSSR, ani históriou zrodu a pádu komunizmu v tomto štáte, ani príručným kompendiom poznatkov o Impériu. Je to osobná správa z ciest, ktoré som absolvoval po nesmiernych priestranstvách tejto krajiny (alebo skôr - tohto svetadielu), usilujúc sa dostať tam, kam mi dovolil čas, sily a možnosti." (R. Kapuściński - Impérium, 2016, Absynt, str. 10)
Čítate správne. Autor hneď na začiatku diela povedal, že v knihe nemáte čakať ucelený dej, vývoj postáv, pointu a vôbec záver ako taký. Takýto prístup mnohých prekvapí, nakoľko však ide o veľmi netradičný krok, zvedavosť ženie ďalej.
Ocitáte sa s autorom na prvej strane a zároveň v predvojnovom roku 1939 na hranici Sovietskeho zväzu. Postupom knihy (a času) precestujete s Ryzsardom celý tento svetadiel, ako sám hovorí. Cestujete lietadlom, vlakom, starou Ladou, Moskvičom, autobusom, ale aj pešo. V priebehu nasledujúcich rokov navštívite Moskvu, veľké mesta, ale aj zabudnuté dediny. Cestujete obrovským a nekonečným územím samotného Ruska, ale aj jeho jednotlivými "republikami", či už veľkým Kazachstanom, alebo maličkým Náhorným Karabachom. Nechýba baňa na Sibíri, Transsibírska magistrála, tajga, opustené priemyselné mestá a nie tak dávno opustené gulagy.
Stretávate sa s predstaviteľmi inteligencie, všakovakými sprievodcami, umelcami, Ryzsardovými priateľmi, ale aj s obyčajnými ľuďmi a ich životnými údelmi. Každého trápi niečo iné a všetkých trápi to isté. Absurdnosť niektorých príbehov, ktoré počúvate v priebehu plynúceho textu postupne smeruje k jedinému koncu. Vaše putovanie končí v bode, kedy s Ryzsardom odídete (už) z Ruska, ktoré však nikdy nebude úplne tým "novým Ruskom" (ako sa samo nazýva) rovnako, ako sa v tom slove nikdy nestratí pachuť Sovietskeho zväzu.
A keď píšem vy, myslím tým priamo vás. Ryzsardov štýl písania je niečo, s čím som sa ešte v žiadnej zo stoviek kníh, ktoré som dodnes prečítal, nestretol. Jeho opisy nie sú opismi v pravom zmysle slova, aké poznáme z iných diel, ale veľmi premysleným tancom metafor. A napriek tomu (alebo práve preto) si každú scénu, horizont či človeka viete predstaviť do posledného detailu. Do posledného lúča slnka, do poslednej nitky roztrhaného kabátu. Akoby ste tam skutočne priamo v danom riadku boli. Akoby ste sa pozerali očami niekoho iného. A videli.
Popri tejto skutočnosti sa v knihe stretávate s nespočetným množstvom ľudí a zážitkov, kedy si musíte často pripomínať, že tí ľudia skutočne takto žili a existovali a nebolo to ani sto rokov dozadu. Pre staršie ročníky budú mať tieto príbehy o to silnejší náboj, ale aj tí mladší budú postavení pred obrazy, s ktorými nie je jednoduché sa vysporiadať iba otočením stránky. V mnohých knihách čítame o fikcii. V Ryszardovej o skutočnosti.
Krátke zhrnutie:
Na 318 stranách menšieho formátu sa nachádzajú zážitky a stretnutia z autorovho putovania Sovietskym zväzom. Spoznávame túto drsnú krajinu od najťažších rokov, ktoré tento kolos formovali, až po jej premenu na nové Rusko. Tento stav vecí sledujeme autorovými očami, ktoré pozorujú jednotlivé udalosti a príbehy ľudí pohľadom Európana.
Moje hodnotenie: 4/5
Spôsob vykreslenia jednotlivých udalostí, putovaní a ľudských osudov je fenomenálny. Čítame o krajine, ktorá bola pre mnohých, ale aj pre svojich obyvateľov, strašiakom niekoľko storočí. A tento stav sa dodnes veľmi nezmenil. Pripomína nám samotným, kde a v akej dobe žijeme a že sme ľudskými bytosťami. Táto posledná veta by mohla slúžiť ako nevyslovený odkaz tejto knihy.
Kniha, ktorú považujem za ten najlepší kúsok, ktorý sa mi v roku 2016 objavil v rukách.
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Cal je 34-ročný americký akademik, no prívlastok „chlapík“ (aj s potľapkaním po pleci) by mu sedel viac, pretože sa nielenže nebál pomenovať veľmi znepokojujúci jav v dnešnej spoločnosti, ale dať aj návod, ako „sa opraviť“. V knihe rozoberá problematiku ľudskej pozornosti a sústredenosti, rozbité dnešným štýlom života na kúsky, a vplyv tejto skutočnosti na pracovný výkon jednotlivca.
Nuda! poviete si. Plne rozumiem, to isté som si povedal aj ja. Dajte mi však 4 odseky na to, aby som vám vysvetlil, prečo je to, naopak, strhujúce čítanie. Najprv však malá anketa:
- chodia vám maily, ktoré menia vašu prácu na prerušovanú činnosť (podobne ako reklama v TV)?
- vyžaduje sa od vás, aby ste na tieto maily odpovedali ešte v ten deň, alebo dokonca do hodiny?
- máte telefón alebo linku, ktorú by ste sa nemali odvážiť nezdvihnúť, keď zazvoní?
- máte pocit, že nestíhate pridelenú robotu?
- ste v robote nebodaj aj po piatej, alebo dokonca robíte či rozmýšľate o práci ešte aj cez víkend?
Ak ste na viacero otázok odpovedali áno, ste nádejný adept na Deep Work.
Deep Work (alebo hlboká práca) je koncept pomenovaný Cal Newport-om. V jednoduchosti hovorí, že čím viac sa ponoríme do práce, tým viac toho urobíme. Logické. Avšak v dnešnom svete múdrych technológii a obrovskej plochy pokrytej internetovým signálom môže byť ponor do práce, ešte k tomu hlboký, značne problematický. Aj keby ste vedome rozhodli odteraz toho čo najviac urobiť, intenzitu prichádzajúcich mailov, notifikácií, otázok kolegov či šéfa a klopaní na dvere to nezastaví ani nespomalí.
Cal na to ale ide inak, ako by ste čakali. Prvá polovica knihy vám najprv objasní podstatu sústredenia a pozornosti, ich fungovania a neurónových spojov vo vašej hlave. Tiež vám povie, čo tieto spoje narúša a čo, naopak, posilňuje. Prvých osemdesiat strán napokon nepripomína faktografiu, ale príjemné počúvanie známeho, ktorý na niečo prišiel. Druhá polovica knihy ďalej nabáda a radí, ako postupne a pomaly zaviesť hlbokú prácu do vášho života.
Vynikajúce na tom je, že žiadna z daných rád nie je vágna alebo všeobecná, ale zatína priamo do živého. Cal totiž predpokladá, že ak uznáte jeho argumenty z prvej polovice knihy a rozhodnete sa pre efektívnejšie využitie vášho produktívneho času, nemusí už na vás „ísť opatrne“. Ďalšou skvelou vecou je, že kniha ponúka riešenie (a častokrát nielen jedno) na každý problém, ktorý človeka v súvislosti s problémom úplne sa ponoriť do práce napadne. Či už musíte dvíhať klientom alebo šéfovi okamžite telefón, odpovedať na maily v krátkom čase, byť „na príjme“ aj po pracovnej dobe, pracujete v open space, vo vašej blízkosti vyzváňajú iné telefóny a rozprávajú iní kolegovia, máte v okolí rušivé vizuálne aspekty, potrebujete byť neustále online… Zoznam ide ďalej. A na všetko existuje odpoveď. Ani ja som neveril.
A čo je hlavné, uvedený koncept sa dá použiť pre všetkých. Či už ste amatérsky spisovateľ a nemáte kedy písať alebo projektový manažér, ktorý rieši všetko za pochodu. Môžete si akokoľvek povedať, že toto by sa vo vašej práci nedalo použiť, Cal vás vyvedie z omylu. Alebo ak si myslíte, že by nedvíhanie telefónu či neodpovedanie na maily neakceptoval váš nadriadený, v knihe dokonca nájdete dve vety, po ktorých vám zamestnávateľ nepovie na váš nápad nie. Nemá význam tu uvádzať konkrétne príklady, nakoľko by boli vytrhnuté z celkového kontextu. A práve ten je dôležitý. V súčasnom svete, v ktorom schopnosť zanechať po sebe reálnu a dobre urobenú prácu nahrádza dôležitosť „byť neustále dostupný“ je práve hlboká práca tým, čo vám poskytne výhodu nad všetkými vo vašom okolí. Dokážete urobiť oveľa viac, ako vaši konkurenti/spolupracovníci a za kratší čas. A vzhľadom na súčasnosť to vyzerá tak, že práve táto vlastnosť bude v nadchádzajúcich rokoch predstavovať kľúčovú výhodu zamestnanca v modernej ekonomike.
Krátke zhrnutie:
Kniha má 211 strán, rozdelených na dve časti: 1) prečo je hlboká práca dôležitá a 2) ako ju postupne zaviesť do svojho života. Každý záver je podložený niekoľkými príkladmi z reálneho sveta a/alebo vedeckými štúdiami. Ponúka konkrétne odpovede na konkrétne otázky „ako sa to dá urobiť“ a neguje každý argument „ako sa to nedá“. Ponúka 4 modely hlbokej práce, z ktorých je minimálne jeden uplatniteľný pre každého človeka bez ohľadu na jeho pracovný rozvrh, povahu, osobnosť, typ zamestnania, kancelárske, bytové či vzťahové pomery v rodine alebo na pracovisku.
Moje hodnotenie: 5/5
Osobná skúsenosť:
Koncept deep work aplikujem v mojom živote (ako v práci, tak pri mojom tvorivom písaní), už dva mesiace. V „štádiu“ hlbokej práce dokážem vyprodukovať o 50 až 100% viac obsahu za rovnaký čas, ako kedykoľvek predtým. A to sa ešte považujem za začiatočníka, ktorý sa stále učí dodržiavať všetky pravidlá uvedené v knihe.
Nemám rád detektívky. Nečítam ich. Majú vždy jasný koniec a to nemám rád. Ale raz som dostal k sviatku audioknihu. Audioknihu som dovtedy ešte nikdy nepočúval (a práve od toho momentu začal počúvať pravidelne). Tak, že prečo nie. A urobil som dobre.
Nasledujúca recenzia je písaná bez "spoilerov" (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Stieg Larsson bol švédsky spisovateľ a žurnalista, ktorého najslávnejšia trilógia bola vydaná po jeho smrti (diela písal sám po večeroch pre vlastné potešenie a neplánoval ich vydať). Príbeh sa vyvíja okolo švédskeho investigatívneho žurnalistu a extrémne asociálnej mladej ženy zbavenej svojprávnosti, ktorých nečakané vyšetrovanie spojí dohromady (tých, ktorí to čítali, vyzývam zhrnúť prostredie troch kníh do jedinej vety v komentároch).
Dej začína postupne, ale má svieže tempo. "Krivka napätia" prvej knihy síce vzdialene kopíruje bežné detektívne príbehy, ale na pozadí je cítiť, že autor pri písaní myslel na dlhú (skutočne dlhú) líniu príbehu. Trilógia sa teda skladá z diel:
- Muži, ktorí nenávidia ženy (dvakrát sfilmované),
- Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a
- Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (u nás známe aj ako "Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda").
Každý diel je do plnej miery samostatným celkom. Nemusíte sa teda obávať, že musíte prečítať všetky knihy, aby ste dosiahli plnohodnotný zážitok. V každej časti spoznáte postavy a zápletku, nasledované gradáciou a dramatickým rozuzlením. Ďalšia kniha pokračuje ďalej, no má vlastný ťažiskový príbeh. Trilógia však dohromady utvára veľkú životnú kapitolu dvoch hlavných postáv.
Príbeh sa odohráva vo Švédsku a prevažne v Štokholme, kde sám autor žil. Zoznamujeme sa s Mikaelom Blomkvistom a Lisbeth Salander(ovou). Mikael dostane lukratívnu ponuku na spísanie rodinnej kroniky prominentného priemyselníka, v ktorej postupne objavuje isté nezrovnalosti. Pôvodne nudná práca sa tak postupne mení... Tu naschvál nepoviem viac, nakoľko sa to bez minimálneho odhalenia príbehu nedá. Ale obraz ste si utvorili.
Krátke zhrnutie:
Knihy majú 424, 472 a 510 strán a spĺňajú všetky predpoklady pre označenie "severská krimi". S postavami sa nielen dobre stotožňuje, ale viete si k nim nadviazať emociálne puto (či už pozitívne, alebo negatívne). Každý diel predstavuje samostatný príbeh a jeho kvalita narastá s každým ďalším dielom.
Moje hodnotenie:
prvý diel: 3,5/5; druhý diel: 4/5; tretí diel: 4,5/5;
Ak máte radi kriminálky, pokojne si ku každému hodnoteniu pripočítajte 1 bod. Ja detektívky priamo nevyhľadávam (čo je dôsledkom môjho hodnotenia), ale plne priznávam, že príbehy ma bez prerušenia bavili a stále ťahali ďalej.
Nemám rád detektívky. Nečítam ich. Majú vždy jasný koniec a to nemám rád. Ale raz som dostal k sviatku audioknihu. Audioknihu som dovtedy ešte nikdy nepočúval (a práve od toho momentu začal počúvať pravidelne). Tak, že prečo nie. A urobil som dobre.
Nasledujúca recenzia je písaná bez "spoilerov" (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Stieg Larsson bol švédsky spisovateľ a žurnalista, ktorého najslávnejšia trilógia bola vydaná po jeho smrti (diela písal sám po večeroch pre vlastné potešenie a neplánoval ich vydať). Príbeh sa vyvíja okolo švédskeho investigatívneho žurnalistu a extrémne asociálnej mladej ženy zbavenej svojprávnosti, ktorých nečakané vyšetrovanie spojí dohromady (tých, ktorí to čítali, vyzývam zhrnúť prostredie troch kníh do jedinej vety v komentároch).
Dej začína postupne, ale má svieže tempo. "Krivka napätia" prvej knihy síce vzdialene kopíruje bežné detektívne príbehy, ale na pozadí je cítiť, že autor pri písaní myslel na dlhú (skutočne dlhú) líniu príbehu. Trilógia sa teda skladá z diel:
- Muži, ktorí nenávidia ženy (dvakrát sfilmované),
- Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a
- Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (u nás známe aj ako "Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda").
Každý diel je do plnej miery samostatným celkom. Nemusíte sa teda obávať, že musíte prečítať všetky knihy, aby ste dosiahli plnohodnotný zážitok. V každej časti spoznáte postavy a zápletku, nasledované gradáciou a dramatickým rozuzlením. Ďalšia kniha pokračuje ďalej, no má vlastný ťažiskový príbeh. Trilógia však dohromady utvára veľkú životnú kapitolu dvoch hlavných postáv.
Príbeh sa odohráva vo Švédsku a prevažne v Štokholme, kde sám autor žil. Zoznamujeme sa s Mikaelom Blomkvistom a Lisbeth Salander(ovou). Mikael dostane lukratívnu ponuku na spísanie rodinnej kroniky prominentného priemyselníka, v ktorej postupne objavuje isté nezrovnalosti. Pôvodne nudná práca sa tak postupne mení... Tu naschvál nepoviem viac, nakoľko sa to bez minimálneho odhalenia príbehu nedá. Ale obraz ste si utvorili.
Krátke zhrnutie:
Knihy majú 424, 472 a 510 strán a spĺňajú všetky predpoklady pre označenie "severská krimi". S postavami sa nielen dobre stotožňuje, ale viete si k nim nadviazať emociálne puto (či už pozitívne, alebo negatívne). Každý diel predstavuje samostatný príbeh a jeho kvalita narastá s každým ďalším dielom.
Moje hodnotenie:
prvý diel: 3,5/5; druhý diel: 4/5; tretí diel: 4,5/5;
Ak máte radi kriminálky, pokojne si ku každému hodnoteniu pripočítajte 1 bod. Ja detektívky priamo nevyhľadávam (čo je dôsledkom môjho hodnotenia), ale plne priznávam, že príbehy ma bez prerušenia bavili a stále ťahali ďalej.
Nemám rád detektívky. Nečítam ich. Majú vždy jasný koniec a to nemám rád. Ale raz som dostal k sviatku audioknihu. Audioknihu som dovtedy ešte nikdy nepočúval (a práve od toho momentu začal počúvať pravidelne). Tak, že prečo nie. A urobil som dobre.
Nasledujúca recenzia je písaná bez "spoilerov" (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Stieg Larsson bol švédsky spisovateľ a žurnalista, ktorého najslávnejšia trilógia bola vydaná po jeho smrti (diela písal sám po večeroch pre vlastné potešenie a neplánoval ich vydať). Príbeh sa vyvíja okolo švédskeho investigatívneho žurnalistu a extrémne asociálnej mladej ženy zbavenej svojprávnosti, ktorých nečakané vyšetrovanie spojí dohromady (tých, ktorí to čítali, vyzývam zhrnúť prostredie troch kníh do jedinej vety v komentároch).
Dej začína postupne, ale má svieže tempo. "Krivka napätia" prvej knihy síce vzdialene kopíruje bežné detektívne príbehy, ale na pozadí je cítiť, že autor pri písaní myslel na dlhú (skutočne dlhú) líniu príbehu. Trilógia sa teda skladá z diel:
- Muži, ktorí nenávidia ženy (dvakrát sfilmované),
- Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a
- Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (u nás známe aj ako "Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda").
Každý diel je do plnej miery samostatným celkom. Nemusíte sa teda obávať, že musíte prečítať všetky knihy, aby ste dosiahli plnohodnotný zážitok. V každej časti spoznáte postavy a zápletku, nasledované gradáciou a dramatickým rozuzlením. Ďalšia kniha pokračuje ďalej, no má vlastný ťažiskový príbeh. Trilógia však dohromady utvára veľkú životnú kapitolu dvoch hlavných postáv.
Príbeh sa odohráva vo Švédsku a prevažne v Štokholme, kde sám autor žil. Zoznamujeme sa s Mikaelom Blomkvistom a Lisbeth Salander(ovou). Mikael dostane lukratívnu ponuku na spísanie rodinnej kroniky prominentného priemyselníka, v ktorej postupne objavuje isté nezrovnalosti. Pôvodne nudná práca sa tak postupne mení... Tu naschvál nepoviem viac, nakoľko sa to bez minimálneho odhalenia príbehu nedá. Ale obraz ste si utvorili.
Krátke zhrnutie:
Knihy majú 424, 472 a 510 strán a spĺňajú všetky predpoklady pre označenie "severská krimi". S postavami sa nielen dobre stotožňuje, ale viete si k nim nadviazať emociálne puto (či už pozitívne, alebo negatívne). Každý diel predstavuje samostatný príbeh a jeho kvalita narastá s každým ďalším dielom.
Moje hodnotenie:
prvý diel: 3,5/5; druhý diel: 4/5; tretí diel: 4,5/5;
Ak máte radi kriminálky, pokojne si ku každému hodnoteniu pripočítajte 1 bod. Ja detektívky priamo nevyhľadávam (čo je dôsledkom môjho hodnotenia), ale plne priznávam, že príbehy ma bez prerušenia bavili a stále ťahali ďalej.
Nemám rád detektívky. Nečítam ich. Majú vždy jasný koniec a to nemám rád. Ale raz som dostal k sviatku audioknihu. Audioknihu som dovtedy ešte nikdy nepočúval (a práve od toho momentu začal počúvať pravidelne). Tak, že prečo nie. A urobil som dobre.
Nasledujúca recenzia je písaná bez "spoilerov" (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách:
Stieg Larsson bol švédsky spisovateľ a žurnalista, ktorého najslávnejšia trilógia bola vydaná po jeho smrti (diela písal sám po večeroch pre vlastné potešenie a neplánoval ich vydať). Príbeh sa vyvíja okolo švédskeho investigatívneho žurnalistu a extrémne asociálnej mladej ženy zbavenej svojprávnosti, ktorých nečakané vyšetrovanie spojí dohromady (tých, ktorí to čítali, vyzývam zhrnúť prostredie troch kníh do jedinej vety v komentároch).
Dej začína postupne, ale má svieže tempo. "Krivka napätia" prvej knihy síce vzdialene kopíruje bežné detektívne príbehy, ale na pozadí je cítiť, že autor pri písaní myslel na dlhú (skutočne dlhú) líniu príbehu. Trilógia sa teda skladá z diel:
- Muži, ktorí nenávidia ženy (dvakrát sfilmované),
- Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a
- Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (u nás známe aj ako "Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda").
Každý diel je do plnej miery samostatným celkom. Nemusíte sa teda obávať, že musíte prečítať všetky knihy, aby ste dosiahli plnohodnotný zážitok. V každej časti spoznáte postavy a zápletku, nasledované gradáciou a dramatickým rozuzlením. Ďalšia kniha pokračuje ďalej, no má vlastný ťažiskový príbeh. Trilógia však dohromady utvára veľkú životnú kapitolu dvoch hlavných postáv.
Príbeh sa odohráva vo Švédsku a prevažne v Štokholme, kde sám autor žil. Zoznamujeme sa s Mikaelom Blomkvistom a Lisbeth Salander(ovou). Mikael dostane lukratívnu ponuku na spísanie rodinnej kroniky prominentného priemyselníka, v ktorej postupne objavuje isté nezrovnalosti. Pôvodne nudná práca sa tak postupne mení... Tu naschvál nepoviem viac, nakoľko sa to bez minimálneho odhalenia príbehu nedá. Ale obraz ste si utvorili.
Krátke zhrnutie:
Knihy majú 424, 472 a 510 strán a spĺňajú všetky predpoklady pre označenie "severská krimi". S postavami sa nielen dobre stotožňuje, ale viete si k nim nadviazať emociálne puto (či už pozitívne, alebo negatívne). Každý diel predstavuje samostatný príbeh a jeho kvalita narastá s každým ďalším dielom.
Moje hodnotenie:
prvý diel: 3,5/5; druhý diel: 4/5; tretí diel: 4,5/5;
Ak máte radi kriminálky, pokojne si ku každému hodnoteniu pripočítajte 1 bod. Ja detektívky priamo nevyhľadávam (čo je dôsledkom môjho hodnotenia), ale plne priznávam, že príbehy ma bez prerušenia bavili a stále ťahali ďalej.
Autor a prostredie v dvoch vetách: Austin Kleon je 33 ročný americký autor zameriavajúci sa na kreativitu a jej znovuobjavenie v dnešnom svete a že tomu rozumie dokazujú tri jeho diela ocenené titulom New York Times bestseller. Snaží vysvetliť, že prakticky nič nové sa už nedá vymyslieť a teda kradnúť nie je také zlé, pokiaľ sa to robí s rozumom.
Austinova kniha sa snaží vysvetliť, že prakticky nič nové sa už nedá vymyslieť a teda kradnúť nie je také zlé, pokiaľ sa to robí s rozumom. Okrem toho, že "sofistikovane nabáda k požičiavaniu si už vymysleného", taktiež radí, ako znova nakopnúť kreativitu vo svete plnom rozptýlení a rušivých elementov. Čo je však zábavné, Austin sa neopiera o výskumy či štatistiky, ale hovorí (a to doslova) ako to robí/robil on (Austin je nielen spisovateľ, ale aj kreslič). Výsledkom je teda akási zábavné rozprávanie či súbor myšlienok kde-tu doplnený cielene vybranými citátmi podporujúcimi jeho tvrdenia a postupy. Je to osviežujúca vlnka v záplave všemožných dostupných motivačných kníh (ak tiež nemáte radi takéto knihy, čítajte tu). Chvíľami máte pocit, že sedíte s autorom oproti sebe alebo si píšete cez chat a svoje rady vám dáva len tak.
Krátke zhrnutie: Kniha má 160 strán "formátu leporela". Prečítate ju teda za hodinku až dve. Číta sa príjemne, nakoľko kapitoly nie sú (nestihnú byť) veľké. Zoberiete si z každej to, čo uznáte za inšpirujúce a idete ďalej.
Moje hodnotenie: 3,5/5
Ak nie ste kreatívne založený, dajte knihe trojku. Ak sa živíte či bavíte písaním, maľovaním, kreslením, fotografovaním či skladaním hudby, pokojne si pol bodu pridajte. Z knihy si však každý zoberie to svoje. Trošku mrzí cena knihy, kde za veľa peňazí nedostanete až tak veľa muziky.
Metro 2033. Kto z vás toto dielo pozná, môže preskočiť recenziu a rovno si kúpiť Budúcnosť. Kto nie, čítajte ďalej. Dmitry je momentálne žiarivá hviezda ruskej sci-fi literatúry, kam ho katapultovalo práve publikovanie Metra. Najprv ho poskytol zadarmo na svojom webe, potom ho pretavil do tlačenej podoby a po celom svete sa začali predávť milióny. Medzi druhým a tretím dielom si dal pauzu a napísal Budúcnosť.
Autor a prostredie v dvoch vetách: Dmitry Glukhovsky je ruský 37 ročný sci-fi autor, ktorý sa preslávil najmä dielom Metro 2033 a jeho voľnými pokračovaniami (Metro 2034 a Metro 2035). Predstavuje nám možnú alternatívu fungovania spoločnosti v 24. storočí.
Budúcnosť sa odohráva... prekvapivo v budúcnosti. Ľudstvo v 21. storočí vedeckou cestou prekonalo všetky neduhy ľudského tela a nakoniec aj samotnú smrteľnosť. Jednotlivé štáty postupne stratili na význame a postupne sa utvorilo sedem politickým megacelkov, ktoré viac-menej reprezentovali jednotlivé kontinenty. Nastala populačná explózia, ktorú po čase zastavilo až prísna regulácia.
Ocitáme sa tristo rokov po týchto udalostiach. Nachádzame sa v Európe, ktorá má vyše 120 miliárd obyvateľov a ako najvyspelejší politický celok sveta garantuje každému človeku právo na nesmrteľnosť, zatiaľ čo iné štáty pristupujú k získaniu tejto výhody odlišne. Plodenie detí je síce povolené, ale... Za svoje dieťa musí jeden z rodičov zaplatiť životom. Populačná krivka musí byť udržiavaná v stagnácii. Všetkého je ledva dostatok. Priestoru, vody, jedla. Mnohí rodičia volia neregistrované pôrody a život dieťaťa v tajnosti. Vzhľadom na okolnosti ide ale o jeden z najväčších prehreškov voči zákonu. A na dodržiavanie tohto zákona dohliadajú extrémne vycvičené komandá.
Hrdinom knihy je Jan, radový člen jedného takého komanda. Svoju prácu vykonáva rutinne, bez mihnutia oka. Neobmäkčia ho morálne otázky, nariekajúce matky či deti navždy odoberané rodičom. Má rád svoju prácu, svojich kolegov a neznáša všetkých, ktorí si neuvedomujú vážnosť situácie a vedome porušujú zákon. Jedného dňa dostane Jan špeciálnu úlohu, ktorá má preveriť jeho schopnosti na prípadné povýšenie. S novou úlohou ale prichádza nutnosť robiť rozhodnutia, ktoré už nie sú tak jednoduché, keď ich má človek priamo vykonať. Na druhej strane však stoja všetky tie materiálne výhody, o ktoré celý život Jan usiluje. Ako sa vyvinie (nielen) Janova budúcnosť?
Krátke zhrnutie: Kniha má 518 strán a rovnako ako pri iných dielach takéhoto rozsahu, rozbehnutie deja trvá o niečo dlhšie. Čitateľ musí nasať prostredie deja a nálady v ňom, aby pochopil životné rozhodnutia mnohých postáv, ktoré by v našom svete nedávali zmysel. Akonáhle však prejdete pomyselným "bodom zlomu", ktorý má každá takáto kniha, nebudete ju vedieť odložiť až do posledného slova.
Dlho som rozmýšľal nad výslednou známkou, ale v poslednom roku som prečítal množstvo fantastických kníh, ktoré svojou kvalitou prekonali Budúcnosť a udeliť im tak rovnakú známku (4) by bolo v mojich očiach nefér.
Autor a prostredie v dvoch vetách: Oliver Burkeman je britský, 41-ročný autor a publicista The Guardian zaoberajúci sa psychológiou, držiteľ ocenenia Mladý žurnalista roka od Zahraničnej novinárskej asociácie. Skúma nepriaznivé účinky "pozitívneho myslenia" a odporúča "negatívnu cestu" k ľudskému šťastiu.
Keď vám niekto dá za úlohu najbližšiu minútu nemyslieť na bieleho medveďa, čo budete robiť? Samozrejme myslieť na bieleho medveďa. Na tejto hre, ktorou trápil Fyodor Dostojevskij svojho brata, je postavená takmer celá kniha. Ako môže byť človek šťastný, keď v podvedomí musí porovnávať svoj život so šťastnou predstavou, ktorú nikdy nedosiahne (už len preto, že si ju časom meníme stále k lepšiemu). V tomto procese sa človek zacyklí a šťastie napokon nedosiahne rovnako, ako my nedokážeme nemyslieť na bieleho medveďa.
Oliver rozpracoval túto hypotézu samozrejme podrobnejšie a naznačuje, že pozitívne myslenie nemôže fungovať už len preto, že je... pozitívne (nemôžete jednoducho silou vôle potlačiť negatívne udalosti a myšlienky, rovnako ako bieleho medveďa). Zameranie na pozitivizmus je z vedeckého hľadiska v protiklade s prirodzenými podvedomými aj vedomými procesmi v našej hlave. Aj štúdie ukazujú, že tento koncept jednoducho nemôže fungovať. Šťastný život vidíme ako istú formu prokrastinácie, ktorá je už-už tu za rohom, ale nikdy ju v skutočne nechytíme. Budem šťastní, keď budem bývať sám. Keď budem mať auto. Ešte trochu väčší byt. Lepšie auto. Viac peňazí, ženu, dieťa, druhé auto, chatu... Dozvedáme sa, že byť za každých okolností šťastný je novodobý trend a medzi najznámejšími filozofickými učeniami histórie nikdy nič také neexistovalo. Naopak, stoicizmus aj Budhove učenie vyzdvihujú práve neurčitosť, smútok a nešťastie ako bežné súčasti života, MEDZI ktorými sa nachádza šťastie v prítomnej dobe. Prichádza na to, že novodobý koncept pozitivizmu nemôže fungovať a na konci dňa z nás robí ešte nešťastnejších jedincov, akými sme boli na začiatku. Ćiže presne opak toho, o čo sa snaží.
Zopár myšlienok z knihy (môj voľný preklad, nakoľko kniha je u nás dostupná zatiaľ iba v angličtine):
- Porovnávanie sa z inými alebo prikladanie hodnoty samému sebe vytvára predpoklad, že môžete byť nielen dobrí ale (a to väčšinou) zlí či horší. Pridajte k tomu vlastné sebavedomie a máte recept na mizériu. Tak, ako nemá zmysel porovnávať jablko s hruškou, nedajú sa porovnávať ani dvaja ľudia, nakoľko ide o dve úplne odlišné "veci".
- Čím viac sa vyhýbame utrpeniu, tým viac trpíme, pretože pri hľadaní pokoja nás rozčuľujú stále menšie a bezvýznamnejšie veci (idete do lesa kvôli tichu a hoci tam je zvukov menej a aj tie sú tichšie, stále to nie je ticho). Je to niečo ako budovanie hradných múrov proti nepriateľovi. Problémom ale je, že nepriateľa si v hlave vytvoríme ešte predtým, než ich postavíme. Nehovoriac o tom, že kde sú múry, tam už je na čo zaútočiť. Alebo múrmi sme obránili hrad, ale čo obráni naše múry? Riešenie jedného problému nám vytvorilo dva ďalšie.
- Úspešní ľudia vám hovoria, že existujú len oni a vy, ktorí môžete byť ako oni. V skutočnosti je však drvivá väčšina tých, ktorí (hoci za podobných podmienok ako tí úspešní) neuspeli. Akurát oni o tom nepíšu knihy (kto by čítal o neúspechu, všakže), takže neúspech a možnosť zlyhať akoby vôbec neexistovali.
- Moderná doba zmenila hocijaké ľudské pochybenie z výtlku na ceste, ktorý s nami zatrasie a na ďalšej ceste si na ďalší dáme väčší pozor, na bezodnú jamu, na ktorú keď natrafíme, (pre spoločnosť) zomrieme.
Krátke zhrnutie: Kniha má 212 strán a napriek tomu, že je v angličtine, text je písaný veľmi zrozumiteľne, bez použitia extrémneho množstva cudzích termínov či ťažkých slov. Keďže autor mnohé z opisovaných techník sám pri písaní knihy vyskúšal, text má skôr príbehový charakter podávaný z prvej osoby. Nakoniec možno prídete na to, že k dosiahnutiu šťastia vám najviac pomôže akceptovať fakt, že aj nešťastie je súčasť života. Toto samotné uvedomenie je už značný krok k šťastnejšiemu životu.
V súvislosti s utečeneckou krízou a mnohými článkami z pier ľudí, ktorí sa majú potrebu k nej vyjadriť, som (v tých serióznejších) viackrát narazil na zmienku o Martinovi Pollackovi a jeho knihe Americký Cisár (Masový útek z Haliče). Postupom času sa mi osvedčuje tento spôsob "odkazov" na knihu. Ak aj vy sledujete nejakú tému a aspoň 3x nezávisle narazíte na odkaz na akýsi článok, knihu či autora, neváhajte.
Nasledujúca recenzia je písaná bez "spoilerov" (informácii, ktoré prezradzujú kľúčovú udalosť deja alebo isté predom nečakané formálne postupy či zvraty v príbehu).
Autor a prostredie v dvoch vetách: Martin Pollack je 72-ročný historik, publicista, prekladateľ a spisovateľ, narodený v Hornom Rakúsku s vyštudovanou slavistikou a východoeurópskymi štúdiami. Halič je historická oblasť/región, ktorá bola po 2. svetovej vojne rozdelená medzi juhovýchodné Poľsko a západnú Ukrajinu.
Spojitosť s utečencami bola odrazu jasná. Tak som sa pustil do čítania. Počas neho sa v texte objavovali slovné spojenia a paralely, ktoré až bolestne kopírujú dnešné udalosti a nadpisy v médiách. Ľudia predávajúci celý svoj majetok za desatinové hodnoty, nechávajúc doma ženy a deti. Stovky Poliakov, Slovákov, Maďarov, Ukrajincov (a iných), tlačiaci sa v medzipalubí lodí, ktoré na prepravu ľudí nie sú stavané. Mnohé deti a "cestujúci" dvoj- až trojtýždňovú cestu nezvládnu a počas cesty umierajú. Prevádzači a "agenti", ktorí zaručujú osobnú starostlivosť až do vysnívanej zeme, predávajúci dopredu lístky na každý vlak a loď, ktoré sa neskôr ukážu ako vizitky alebo kusy papiera. Negramotní alebo cudzieho jazyka neznalí utečenci to nevedia rozoznať. A agent dávno zmizol z dohľadu. Ľudí pred cestou vyzliekajú "lekári" a počas prehliadky ich "asistenti" berú vysťahovalcom zo šatstva všetky peniaze, za ktoré im potom predávajú lístky (znova). Niekomu za 60, inému za 85, nešťastnejším za 135 guldenov. Nechajú im 2-3 mince, veď viac aj tak nepotrebujú, všetko je už zaplatené. Takto by sa dalo pokračovať...
Napokon vysťahovalci prichádzajú do Ameriky, kde ich buď rovno otáčajú naspäť alebo ak majú to šťastie a prejdú kontrolou, za bránou ich čakajú "amerikánsky" agenti a sprostredkujú im rovnako výhodné služby ako na starom kontinente.
Mnohé z toho, čo dnes vidíme, sa dialo minulý rok a deje sa aj dnes na európskych brehoch. Dialo sa to už nespočetnekrát v minulosti. Ale keď sledujete osudy ľudí, medzi ktorými mohli byť pokojne naši starí či prastarí rodičia, ten pohľad na nenávisť a zloba na "cudzie" sa akosi mení. Kniha však nie je agitačná, nevyzdvihuje tú či onú stranu, podáva len historické svedectvá a je len na čitateľovi, aký si utvorí názor.
Krátke zhrnutie: Kniha má 228 strán malého formátu, dej je podávaný príbehovou formou "hlasom" sympatického rozprávača. Počas čítania nájdete mnohé paralely so súčasnými udalosťami vo svete, tentoraz však z pohľadu ľudí z nášho regiónu, ktorí boli voľakedy utečencami a utekali pred zlými ekonomickými podmienkami.
