Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Po dlhšej etape čítania knižiek od Dana Simmonsa, z ktorých väčšina je zo žánru sci-fi, som siahol po niečom menej alternatívnom. Knižka je síce zaraďovaná do žánru "alternatívnej reality", či dokonca sci-fi a (právom) vyhrala viacero sci-fi ocenení (mimo iné Nebula, Locus, Hugo), no je treba povedať, že toho alternatívneho tam zas až tak veľa nie je.
Dej sa odohráva vo svete, v ktorom udalosti po 2. svetovej vojne naberú mierne odlišný spád. Izrael je ako štát tesne po vzniku rozprášený a veľa Židov skončí na Aljaške, kde sa však musia pripraviť na to, že americká vláda ich večne tolerovať nebude. A práve v takomto židovskom prostredí sa odvíja príbeh, ktorý sa začne vraždou "jída" na izbe hotela, v ktorom čírou náhodou žije aj židovský vyšetrovateľ Landsman v počiatočnom štádiu alkoholizmu a je na najlepšej ceste stať sa ľudskou troskou.
Kniha je napísaná štýlom, ktorý je preplnený metaforami a dobrým "suchým" humorom, čo spolu vytvorilo efekt prilepenia knihy k mojim rukám a očiam. Číta sa skutočne skvele, dej sa odohráva postupne a ani v jednej časti knihy som sa nenudil. Máločo by som jej vytkol, snáď len miestami pre mňa nie veľmi dobre logicky vysvetlené súvislosti, vo svetle ktorých postupy detektívov môžu znieť tak trochu ako z rozprávky.
Dávam 4.5 hviezdičky, zaokrúhlené nahor.
Knižku som prečítal v podstate "jedným dychom", napísaná je pekne, čítavo a už vôbec som sa pri nej nenudil. Pre mňa mierne netradičná tematika cintorína a záhrobných záležitostí, chlapec, ktorý sa pohybuje na hranici života a smrti a ktorému hneď na prvých stranách krvilačne zavraždia celú rodinu... a predsa knižka ktorá podľa mňa správne mieri na detského čitateľa a srší z nej optimizmus a radosť zo života.
Ak by som bol o pár rokov mladší, určite dám 5 hviezdičiek :)
Dan Simmons - tento človek si ma získal tým, že som si prečítal jeho skvelý román Hyperion - jeden z najlepších románov aký som kedy čítal. Potom som siahol po Ílione, na ktorý som počul a čítal veľké chvály.
A tie chvály sú na mieste - 700 strán fantasticky vymysleného SCI-FI diela, ktoré spočiatku vyzerá skôr ako spletenec 3 nesúvisiach dejových línií a tuctov postáv z gréckeho eposu Ílias (stojí to istú námahu, nezamotať sa v toľkej spleti gréckych mien, hlavne pokiaľ človek Ílias nikdy nečítal).
Kniha sa napriek tomu číta dobre, no po zhruba 200 stranách som od nej nemohol odtrhnúť oči. Simmons si vie naštudovať problematiku o ktorej píše a pustiť sa poriadne do hĺbky. A tú majú aj postavy, z ktorých niektoré budete polovicu knihy nenávidieť a polovicu knihy obdivovať. Napriek tomu mám pocit, že tých motívov a línií je trochu veľa (grécky bohovia a hrdinovia, Mars, Jupiterove mesiace, roboti, kvantové teleportovanie a k tomu všetkému Búrka od Shakespear-a a odtiaľ pochádzajúci Setebos, Prospero ci Sycorax). Preto u mňa 4,5 hviezdičky, čo zaokrúhlim tentoraz nadol.
... po tom, čo som si prečítal knižky Ubik a Temný obraz, očakával som o niečo viac. Vlastne ani sám neviem prečo, možno je to tým záverom, ale nedokázal som tejto knižke dať 5 hviezdičiek, aj keď by som veľmi, veľmi rád. V každom prípade každému - a nielen fanúšikovi Sci-Fi žánru - odporúčam túto knižku si zaobstarať a prečítať si - a to nie len raz.
...ktory Vas dokonale pohlti, ak bude pouzivany podla navodu. Ubik - knizka, ktoru casopis Times zaradil do 100 najlepsich romanov napisanych v anglickom jazyku.
Ide o skutocne priam cierne kafkovske dielo, ktoremu nechyba humor, napatie a dejove zvraty. Ponimanie reality bolo pre P. K. Dicka vzdy inspiraciou pre jeho casto "matuce" knizky a inak tomu nie je ani v Ubiku. Kto videl Blade Runner-a (alebo cital "Snivaju androidi o elektronickych oveckach?") vie, o com pisem. Mozno mi tentokrat trosku vadilo, ze som zaver vytusil uz 20 stran pred koncom knizky - no na druhu stranu, zrejme budete o knizke premyslat este dlho po jej precitani - rovnako ako ja.
Ubik je napisany velmi putavo a napriek tomu, ze ide o 40 rokov stare dielo, nie je to na nom poznat. Iba ak na tom, ze 1992 je pre autora rok, kedy po svete chodi mnozstvo prekogov a inertov, jednoducho psionikov, ktori ... Viete co? Radsej si tu knizku precitajte - urcite stoji za to!
(Davam 90%, co tentokrat zaokruhlujem na 5 hviezdiciek)
Knižku som si kúpil na základe odporúčaní a faktu, že autor za ňu získal tak cenu Nebula ako aj Hugo. Rozsahom neveľká knižka ma prekvapila tým, ako ľahko sa číta a aké hlboké myšlienky pri tom dokáže prezentovať. Je preto prístupná širšiemu publiku a náročného čitateľa určite tiež nesklame.
Dej sa odohráva (ako to už pri SF knižkách býva) v budúcnosti, protagonistov tvoria zväčša deti, medzi ktoré patrí aj extrémne inteligentný Ender.
Orson S. Card na pozadí Enderovho príbehu vykresľuje ľudské krutosti, priateľstvo a bratskú lásku úžasne pravdivo, často až šokujúco. Robí tak z Enderovej hry román o ľuďoch a o tom, ako mnohokrát musia ľudia v záujme dobra väčšiny prinášať nemalé obete.
Najširšia vetva príbehu - boj proti vzdialenému nepriateľovi - proti Termiťanom - sa odohráva pozvolna a čitateľ dlho netuší, čo sú zač. Pred záverom autor zakomponoval do príbehu dva zvraty, a opäť ukazuje, že dokáže čitateľa šokovať.
Dávam 4.5, no 5 dať nechcem, preto som vybral v hodnotení radšej 4. Prečo potom nedávam 5 hviezdičiek? Možno preto, že som nedokázal vniknúť do knižky tak, ako by som si to od 5-hviezdičkovej knižky predstavoval a možno tiež preto, že aj vďaka šokujúcim zvratom mi prišiel príbeh trochu naivný, s niektorými vecami nedomyslenými.
V každom prípade: Treba prečítať!
