Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje odznaky
Moje aktivity
V knihe sa kladie dôraz na zelenú ekonomiku, zelenú globalizáciu, zelené technológie, zelený kapitalizmus, zelený konzumizmus, zelené inovácie (svedčia o tom aj samotné názvy niektorých podkapitol, ako napríklad "Objímejte akcionáře, nejen stromy"), pričom USA majú byť v tomto všetkom na čele. Údajne by výsledky boli pozitívne pre zmiernenie globálneho otepľovania, preľudňovania a strát v biodiverzite. Autor odmieta regulácie, obmedzovania, nové normy, zmenu životného štýlu – všetko vraj môžeme robiť ako doteraz, len nazeleno. S tým síce nesúhlasím, pretože ja obmedzenia a nové normy a vynútenú zmenu životného štýlu považujem za nevyhnutnosť v rámci krokov pre oddialenie zničenia Zeme, no text je písaný formou, ktorá vôbec nepôsobí nepríjemne, elitársky, manipulačne alebo agresívne, dá sa nad ním seriózne zamyslieť, a čo mi bolo v porovnaní s inými knihami na túto tému sympatické, je aj to, že táto nie je písaná antropocentricky z perspektívy ľudskej prosperity, ale dbá veľmi aj na pohľad ekologický a environmentálny. Za prečítanie to stojí.
Číst víc
Ak by niekto čakal 39 spôsobov pre každého, čo robiť, nenájde. Nejde tu o konkrétne typy ako znížiť vlastnú stopu. Ide o sumár rôznych v súčasnej dobe preferovaných riešení nielen stále sa zhoršujúcej klimatickej krízy, ale aj iných ekologických problémov. V 39 kapitolách sú teda prehľadne rozobrané jednotlivé body, ako napríklad: solárne panely, veterné turbíny, využívanie vodíkovej a vodnej energie, obnova a ochrana porastov morských rias a mokradí, šetrnejšia ťažba dreva, obmedzenie konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov, financovanie a dostupnosť plánovania rodiny, prijatie legislatív proti klimatickým zmenám, zvýšenie ceny fosílnych palív, a pod. Podnetné a inšpiratívne zhrnutie.
Číst víc
Autor sa v knihe viackrát vyjadrí, že sa zaraďuje medzi "zelených", ale ja som nedokázal zistiť, čo si pod tým pojmom vlastne predstavuje, keď klimatická zmena je očividne pre neho sociálny a ekonomický, nie ekologický problém. Ide o klasický pohľad antropocentrického liberála, ktorý len stále dokola rozpráva a filozofuje, ale neponúka konkrétne kroky.
Analyzuje niektoré z dôvodov, prečo toľkí ľudia odmietajú prijať fakt o klimatickej zmene a antropogénneho vplyvu na ňu, no aj toto robí nezainteresovanou formou, že som ani nevedel, čo vlastne chce presne povedať a čo vôbec dosiahnuť. Odmietanie alebo neschopnosť ľudí prijať spomínaný fakt (antropogénneho vplyvu na klimatickú zmenu) je naozaj frustrujúca, katastrofálna záležitosť, ale mňa autorova všeobecná rétorika jednoducho nebavila. Výnimkou sú kapitoly 36 (Síla jednoho) a 41 (Proč náš mozek ignoruje změnu klimatu a proč nemůžeme jinak než začít jednat), v ktorých sa konečne niekam dostávame, a kapitola 42 (V kostce), v ktorej sa autor v jedenástich stranách snažil hodnotne zosumarizovať svoje úvahy o niekoľkých z riešení – a tu, myslím, sa mu to podarilo.
Trefná je bočná línia príbehu – to, ako pseudoekologické riešenia liberálov idú proti reálnym riešeniam klimatickej krízy a dôsledkov preľudnenia – riešeniam, ktoré by síce nevyhnutne obmedzili práva a možností ľudí, ale pomohli zachrániť budúcnosť. Pretože táto línia je vykreslená celkom realisticky.
„Velká část obyvatel planety nebude ochotná přijmout omezení, jež jsou na nové ekologické cestě nezbytná. Je to paradox. Dlouhá desetiletí chodily milióny lidí na demonstrace a požadovali přesně to, co je dnes uplatňováno v praxi. Politici dříve váhali a stavěli ochranu přírody na druhou kolej, dnes prosazují ekologickou politiku a široká veřejnost se najednou staví proti.“
Realistickosť hlavnej dejovej línie, naopak, upadá do naivnej roviny, o akej môžeme všetci len snívať. A mimo ideologických spektier: očakával som viac akcie a napätia; je ťažko si obľúbiť (alebo zneľúbiť) nejakú postavu, keďže psychológia postáv takmer absentuje. Ide jednoducho o priamočiarejší eko-politický príbeh bez hlbších vzťahových zápletiek. Ale čítať sa to každopádne dá!
Ľavicový, intersekcionálny ekofeministický pohľad na riešenie klimatickej krízy. Autori a autorky neustále píšu o potrebe radikálnej zmeny či až revolúcie, no ani jeden z nich nie je radikálny do takej miery, že by sa nebál spomenúť aj problematiku preľudnenia. Obhajujú akýsi "antropocentrizmus s ľudskou tvárou", no ja si napriek snahe nedokážem predstaviť toto spojenie s environmentálnymi riešeniami – antropocentrizmus je v zásade antiekologický. Na druhej strane, kritika kapitalizmu v tejto knihe je úplne namieste, pretože kapitalizmus je tiež v zásade antiekologický – a keď sa natrie na zeleno, je to len fejk. Myslím si, že rozumiem ušľachtilým snahám a cieľom snílkov z vydavateľských kolektívov ako je Display, Kapitál, Re-set, Ekumenická akademie, Alerta a pod., no každopádne sa prikláňam skôr k skutočným riešeniam, aké ponúka vo svojich knihách Graeme Maxton.
Číst víc
Michael E. Mann vecne a informatívne kritizuje rôzne oblasti klimaskepticizmu, popieračov antropogénnej klimatickej zmeny a lobistov, ktorí ľudí z týchto oblastí finančne aj politicky ovplyvňujú. Dôvody, prečo používa občas vo svojej rétorike tvrdšie slová ako "nepriateľ", "boj", "vojna", vysvetľuje v podstate hneď v druhej kapitole, a hoci následne vo zvyšku knihy tieto slová takmer vôbec nepoužíva, musím sa ho zastať – ako inak nazývať vašich premotivovaných odporcov, ktorí by vás za vaše názory najradšej videli vo väzení, alebo na slučke?
Je nutné podotknúť, že podobne kriticky sa vyjadruje aj na adresu rôznych klima-katastrofistov – alarmistov, doomerov, prepperov, survivalistov a podobných "istov", ktorých nihilizmus a pesimizmus má, podľa neho, logicky, kontraproduktívny účinok – odrádza klimaaktivistov od činnosti: „Veď nič už aj tak nemá zmysel“. V rámci pozitívnej kritiky dokonca zachádza aj do vlastných radov, poukazuje, napríklad, na prílišné idealizovanie vegánstva, hoci sám zvieratá nekonzumuje. Jeho kritike sa nevyhnú ani známi Jeff Gibbs a Michael Moore za ich ľavicový anti-kapitalistický postoj, ktorý vraj ľudí len zdeprimuje k ničnerobeniu.
Napriek tomu v jeho rétorike nie je ani náznak nenávisti či fanatizmu, pretože aj tvrdšie výrazy dokáže vhodne sformulovať a zaradiť. Naopak, úctivo až otcovsky sa vyjadruje o.i. na adresu mladých klimaaktivistov a aktivistiek. Posledná časť "Poslední bitva" obsahuje veľmi stručný, no o to zrozumiteľnejší prehľad záverov, čo robiť na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Mne osobne to pripadá tak, že Michael E. Mann proste reflektuje názory bežného uvedomelého umierneného progresívca zeleného krídla.
V tejto knihe sa o hlbokej / hlbinnej ekológii nič nedozviete. Binka sa vôbec nesnaží prezentovať informácie nestranne, ekológiu a environmentalizmus považuje očividne ako výlučne sociálnu záležitosť, absolútne nevidí za antropocentrickú bariéru, a kritické výroky na deštruktívne aktivity druhu Homo sapiens považuje za mizantropiu. Toto je čistá demagógia. Ak niekoho skutočne zaujíma hlboká / hlbinná ekológia, odporúčam napríklad tieto knihy: Hlboká ekológia (Bill Devall), Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne N?ss), Spoveď ekobojovníka (Dave Foreman).
Číst víc
V tejto knihe sú zaujímavo popísané negatívne dopady globalizácie – od rôznych sociálnych a zdravotných dopadov, po klimatickú zmenu. Ako alternatívu autorka presadzuje decentralizáciu a návrat k lokálnym ekonomikám, pričom argumenty má celkom presvedčivé. Som na 100% stotožnený s myšlienkou formou zdola aj zhora obnovovať lokálne ekonomiky na úkor ekonomickej globalizácie, no nezdieľam príliš autorkine utopické vízie, že odstránením globalizácie a decentralizáciou sa ľudia vrátia do bodu, keď žili šťastnejšie, bezstarostnejšie a solidárne k sebe navzájom, pretože si myslím (a utvrdili ma v tom aj knihy ako napr Kolaps od Jared Diamonda), že takýto bod v histórii ľudstva reálne neexistoval, navzdory niekoľkým výnimkám, ktorými autorka argumentuje (napr obyvateľmi Indickej náhornej oblasti Ladak, ktorí sú však dnes už globalizáciou psychicky a kultúrne zničení tiež).
Mali by sme ničiť ekonomickú globalizáciu a obnovovať lokálne ekonomiky, obnovovať domácu výrobu a spotrebu. Je to jedna z kľúčových problematík sveta, ktoré by sme mali riešiť. Páčilo sa mi, ako prehľadne a zrozumiteľne je táto kniha písaná, a navyše bez nadbytočného politizovania. Odporúčam na prečítanie.
Knižná brožúra vhodná najmä pre ľudí stredoškolského veku. Zahŕňa základné informácie o väčšine kľúčových environmentálnych problematikách a ich možných riešeniach. Spomína globálne otepľovanie, antropogénnu klimatickú zmenu, plastové znečistenie, vymieranie druhov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovanie, rewilding, vegánstvo, Green New Deal, Extinction Rebellion, Gretu Thunbergovú... Tematika preľudnenia absentuje.
Brožúra je písaná v duchu intersekcionality; Napríklad, podľa autorky nie je požadovanie zákazov a ekologických daní správna cesta, a argumentuje to tým, že „dôsledkom vyššieho zdanenia lietania by sa mohlo stať, že chudobnejší cestujúci by si ho nemohli dovoliť“. Tuším, že by sme mali dať tie lietadlá vlastne zadarmo, veď ani teraz na ne nemá každý. Asi nepochopím zmýšľanie tohto prúdu humanistov, ale určite chápem, že si treba určiť priority a rozhodnúť sa, či to, čo robíme, robíme pre Zem, alebo len pre druh Homo sapiens. Lebo ak pre Zem, museli by sme takúto dopravu (a ďalšie veci) radikálne obmedziť. Zem predovšetkým! Komplexné systémové riešenia, o akých píše vo svojich knihách Graeme Maxton, v tejto brožúre nenájdete.
Táto knižná brožúra zhŕňa základné štatistiky a informácie o zdravotných, ekologických a etických benefitoch vegánstva. Obsahom je podľa mňa vhodná najmä pre nových záujemcov o tematiku vegánstva a pre ľudí stredoškolského veku.
Číst víc
