Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam málo, lebo mám deti.
Čítaval som veľa... kým som deti nemal.
:-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Od nadšených, oslavných riadkov na zadnej strane väzby knihy som očakával, že kniha má vtiahne, pohltí a bude baviť. Pri čítaní som dostal iba klišé a klišé a klišé a k tomu tri dobré poviedky (Dievča číslo jedna, Kufor, Posol z krajiny tieňov). Zvyšok bol predvídateľný. A všetko to je spojené pomerne nevyzretým štýlom písania. Ak toto je výnimočná kniha hororových poviedok, tak vlastne som spokojný, že vďaka nej už nebudem strácať čas čítaním tých menej výnimočných.
Ilustrácie v knihe sú naozaj krásne, obálka taktiež. V tomto prípade skutočne obal predával.
Knihu som našiel v knižnej búdke. Aj s venovaním komusi. Po prečítaní ju posúvam ďalším čitateľom, lebo túto knihu by si malo prečítať čo najviac ľudí. A ja si Peťa Soráta niekde vystriehnem a kúpim si od neho originál. A pevne dúfam, že budem mať popri tom čas sa s ním aj pozhovárať. Lebo táto kniha *musí* byť v mojej knižnici; zaslúži si, bez akejkoľvek irónie, čestné miesto pri mojej minizbierke diel velikánov slovenskej literatúry. Iste, nečakajte od autora štýl ultra-umeleckej beletrie. To by predsa ani nešlo, veď ide o dokument zo života na ulici. Preberané témy sú... no... úplne iné než témy, ktoré rieši ktorákoľvek vrstva "domovcov". A štýl, ten nie je ani naivný, ani primitívny, ani afektovane vulgárny, je slušne pragmatický a dostatočne kvalitný; cítiť z neho inteligenciu autora, jeho záujem o poznanie a o umenie. Práve kvôli zaujímavému obsahu v spojení s dostatočne dobrým štýlom je táto kniha taká zaujímavá, nimi je výnimočná.
Niektoré humornejšie, niektoré menej humorné; rozhodne možno povedať, že humor v časoch J.Jesenského mal citeľne subtílnejšiu podobu než dnes. Dnešná doba si už vyžaduje podstatne drsnejší humor. Netvrdím, čo je lepšie, iba konštatujem. Pri čítaní Malomestských rozprávok nebudete trpieť výbuchmi smiechu, prevažne sa budete usmievať "popod fúz". Nie je to zlé, ale... Mnohé z poviedok/noviel v tejto knihe sú už zbytočne rozťahané. (A to hovorím ako čitateľ, ktorý si cení kvetnatý štýl jazyka!) Aj to by sa však dalo prežiť, keby aspoň toto konkrétne vydanie netrpelo takým typickým neduhom súčasnosti - zlou sadzbou a kolísavou kvalitou gramatiky. Vďaka týmto dvom faktorom sa mi kniha čítala veľmi ťažko, do prečítania niekoľkých poviedok som sa musel nútiť, v dvoch novelách som dokonca úplne preskakoval všetko, čo nebolo priamou rečou, aby som na ich záver skonštatoval, že som "zriedením omáčky" o nič neprišiel. Knihu by som si druhýkrát nekúpil; možno nanajvýš ako e-book.
Moja druhá kniha od Dominika Tatarku. Po Navrávačkách som bol silne motivovaný do čítania ďalšej knihy ... a zjavne som urobil dobre. "Prútené kreslá" je krásna kniha o láske v tom najjemnejšom, najláskavejšom podaní, aké sa mi kedy prehnalo myšlienkami. K tomu nenásilne zaintegrovaný historický pohľad na posledné mesiace medzivojnového Československa. Kniha navyše rovnako jemne graduje, až posledná kapitola napokon ... ale nebudem prezrádzať. No jedným slovom: Úchvatné!
To jediné, čo mi v knihe nesedelo, či mi prišlo podivné, bolo Bartolomejovo prihlasovanie sa k českej národnosti, hoci pochádzal zo Slovenska ... Alebo nepochádzal? Hm.
Toto vydanie knižky z Artfora je aj veľmi pekne zviazané a vysádzané, aj vďaka tomu sa knižka veľmi príjemne číta.
Prvá (imprimovaná) polovica knihy je úžasné čítanie plné obrazov a nádhernej slovenčiny. K druhej polovici knihy už treba mať aj nejaké povedomie československej histórie. (Ja to povedomie nemám, tak sa mi tá časť knihy čítala ťažko.) Pre tú druhú polovicu knihy uberiem hviezdičôčku, ale pre tú prvú polovicu sa teším na ďalšie knihy od tohto autora, pre mňa donedávna neznámeho. Aj ja "... na slovenskosť som háklivý. A som rád, keď sa ukáže úspech nejakého Slováka." Dominik Tatarka má zjavný potenciál uchvátiť ma a hádam aj kohokoľvek iného, kto slovenčinu a slovenské reálie miluje.
