Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
,,Zvláštne, akú moc nad sebou dáva človek ľuďom, ktorých miluje. Shawn mal nado mnou väčšiu moc, než som si vtedy dokázala uvedomiť. Rozhodoval o tom, ako budem vnímať samu seba, a väčšia moc nad to neexistuje“
Konečne som sa dostala aj k tejto knihe. A vyslovene ma nasrala. O to silnejší dojem to bol, keďže ide o autobiografiu autorky, ktorá sa dokázala vymaniť zo silného vplyvu patriarchátu pretkaného náboženským fanatizmom. Tara a jej rodina musela všetko podriadiť presvedčeniam schizofrenického otca s vlastným výkladom mormónstva. Gene žil v presvedčení, že sa vláda snaží ľuďom vymývať mozgy a že svet ako taký čoskoro skončí. Celý svoj život preto zasvätil odmietaním prakticky všetkého, čo moderná spoločnosť ponúka, a systematicky sa pripravoval na koniec sveta zhromažďovaním zásob, a miesto vzdelania v škole svoje deti učil, ako držať zbraň a kam utiecť, keď si po ne vláda nakoniec príde. Neveril na medicínu a preto on a jeho rodina nikdy nebola u doktora.
Tara je jedným zo siedmich detí, a v knihe sledujeme jej prechod od poslušnej dcéry, ktorá nikdy slová svojho otca nerozporovala, cez mladú dámu, ktorá postupne nachádza svoju túžbu študovať, až po dospelú ženu, ktorá vďaka novozískaným vedomostiam zisťuje, že jej nábožensky založený otec je vlastne psychicky chorý a príliš zaslepený, aby svoje dcéry ochránil pred svojim násilníckym synom. Kniha ma úprimne šokovala, nechcelo sa mi veriť, že sa niečo takéto ešte stále v spoločnosti môže vyskytovať. Človek si uvedomí, aké ma šťastie, že sa mu môže dostať kvalitného vzdelania.
Čerstvá novinka Lada u Ledu ma zaujala obálkou (nebudem klamať, je to nápadité). Je to moja prvá skúsenosť s Emou Labudovou, ale po dočítaní tejto knihy sa veľmi teším na jej prvú knihu Tapetář, ktorou na seba v čitateľskom svete upozornila. Lada u Ledu je román zasadený do Československa na konci sedemdesiatok. Sedemnásť ročná Lada trpí anorexiou alebo teda ,,Silvestrovskou chorobou“. Práve výber tohto obdobia vnímam ako veľmi dobrý krok, keďže vtedy sa povedomie o tejto chorobe len rozvíjalo, a nikto úplne s určitosťou nevedel, čo robiť. Ladiny rodičia sa snažia úbohé dievča z choroby dostať po svojom, čím Lade síce pomáhajú fyzicky, ale jej psychické zdravie ostáva nezmenené. Lada je veľmi melancholické dievča, hĺbavé, vo vnútri veľmi smutné a sklamané. Jej nevyrovnaný vzťah so sebou jej ostáva až do dospelosti. Zaujímavý bol spôsob rozprávania z druhej osoby. Mala som z toho pocit, akoby to k Lade prehovárala sama anorexia sformovaná v rozprávačovi prehovárajúcim k Lade.
Číst víc
Talianski autori si postupne získavajú moje srdce. Tento skvost s ľúbivou obálkou od vydavateľstva Inaque je nepochybne jednou z mojich kníh roka. A to je len február. Bavíme sa tu o veľmi intímnom, bolestne pravdivom diele z dvoch úplne odlišných svetov, ktoré nám autorka približuje prelínaním rozprávania dvoch základných postáv a ďalších vedľajších postáv, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Silvia Avallone nám ponúka dej prestúpený fyzickou i psychickou bolesťou veľmi drsne avšak úderne, bez žiadneho zľahčovania. Obrovská túžba po dieťati, ktoré neprichádza a prehlbuje zášť medzi manželmi z bohatej štvrte. Na druhej strane nechcené tehotenstvo 17 ročného dievčaťa žijúceho v biede so svojou neúplnou rodinou, ktorá doteraz nepoznanú situáciu zvláda len veľmi obtiažne. Prekvapuje ma, ako sa toľko príbehov a myšlienok zmestilo do priemerne dlhej knihy. Pri čítaní som si spomenula na Elenu Ferrante a jej Geniálnu priateľku. Táto kniha je vhodná pre čitateľov vážnych tém, ktorí čakajú, že sa ich príbeh má dotknúť a chcú sa nad ním zamýšľať ešte dlho po dočítaní.
Číst víc
Netradičný názov, avšak vo všeobecnosti nešlo o výnimočné dielo. Hlavná hrdinka Zoe píše listy vrahovi, ktorý čaká vo svojej cele na trest smrti . Predpokladá, že si listy ani neotvorí, napriek tomu s ním sympatizuje a rozhodne sa mu vyrozprávať svoj príbeh. Pretože ich niečo spája. A niečo úplne odlišuje. Napríklad Zoe za svoj čin nikdy pykať nebude, jediným sudcom ostane jej vlastné svedomie. Kniha bola písaná formou listov, ktoré Zoe odosielala do texaskej väznice odsúdenému Stuartovi. Zoe sa zapletie s dvoma mužmi súčasne, oboch určitým spôsobom zradí. A nakoniec bude participovať na smrti jedného z nich. Nikto z jej okolia nemá najmenšie tušenie, čo sa vlastne stalo a Zoeine správanie pripisujú trúchleniu. Zoe má však vlastné problémy, nedokáže znášať ťaživé svedomie a súcitné pohľady to len zhoršujú. Napriek tomu, že príbeh mal potenciál, mám z toho pocit, že samotné vyvrcholenie príbehu bolo veľmi rýchle a stručné. Bolo by fajn dopriať poslednej časti knihy viac strán, možno viac rozpracovať rozprávanie zo strany Zoeiných najbližších. V knihe som našla zopár pekných myšlienok, pridávam jednu: ,, V skutočnosti sa veci nestupňujú do klimaxu. V skutočnosti sa momenty zrazu objavia, bez varovania.“
Číst víc
Milujem! Jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Čítala som ju už niekoľkokrát a napriek tomu, že do kníh nerada píšem, u tejto to neplatí a obsahuje nemálo podčiarknutých viet a odkazov. U Giordana a jeho spôsobu písania má človek pocit, akoby každé slovo a každá veta mala svoje presne určené miesto. Žiadny opis naviac, žiadna neužitočná fráza. Všetko spolu skladá bolestne krásny príbeh o dávnych tragédiách, ktoré formovali dve mladé mysle úplne rozličným spôsobom. Tematika osamelosti je prítomná naprieč celým príbehom a aj po dočítaní knihy vo Vás zanechá silný dojem. Neodporúčam ako oddychové čítanie s očakávaním šťastného konca. Je to vážna literatúra, ktorá rozširuje obzory a nedá Vám spať.
Číst víc
Jedno sa musí uznať. Nech už je Elena Ferrante ktokoľvek, (nakoľko nám jej identita zostáva skrytá), má štýl. Je to moja prvá kniha od autorky a som nadšená. Je zaujímavé sledovať ako si aj vďaka bezchybnému prekladu Alice Fremlovej dokážeme uvedomiť rozdielnosť tvorby Ferrante od iných románov. Príbeh zasadený do ulíc Neapola by sa v jeho veľmi povrchnej časti mohol zdať všedný, ba až banálny pre životy ostatných. Avšak Ferrante šla omnoho hlbšie než som na začiatku očakávala. Má obrovský talent drsne, nekompromisne a úderne vystihnúť najzákladnejšie ľudské emócie a dodať im nádych neobyčajnosti. S hlavnou postavou Elenou Grecovou som sa v mnohom stotožnila. Veľmi sa mi páčili jej úvahy ako dievčaťa, ženy, ktorá stále hľadá samú seba pri jej neustálej snahe o dosiahnutie toho najlepšieho možného scenáru, ktorým by sa jej život mal odohrávať a neustále spochybňovanie toho doterajšieho. Je to neobyčajne autentická kniha a teším sa zo započania tejto tetralógie.
Číst víc
Kniha Hotýlek na Islade je moja druhá prečítaná od Julie Caplin, v tesnom závese za Kaviarňou v Kodani. Musím povedať, že sa neviem rozhodnúť, ktorá kniha bola lepšia. Opis Dánska a podrobnejšie vysvetlenie hygge a možno nie úplne originálna zápletka točiaca sa okolo kávy mi veľmi zapasovala. Hotýlek na Islande ma dostal opäť nádhernými opismi Islandu, nátury a zvyklostí domácich. Hlavná predstaviteľka Lucy je charakterom presne taká, ako sa na tejto druh kníh očakáva. V krátkosti jedná sa o typický román, číta sa rýchlo a ľahko. Obe jej knihy však majú niečo viac, a tým je už spomínaný talent autorky skutočne čarovne zachytiť charakter miesta, kde sa dej odohráva. A to je hlavný dôvod, pre ktorý si určite prečítam aj jej ďalšie knihy. Pokiaľ hľadáte oddychovku, pri ktorej sa chcete zabaliť do deky, pripraviť si šálku horúceho čaju a vybrať sa preskúmať vzdialený Island, je Hotýlek na Islande pre Vás tou správnou voľbou.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
,,I kdybych zestárl a moje kosti se drolily jako křída, přijdu pro tebe. I kdyby nás dělil oceán, najdu tě“. Kniha Loutkář z Krakova je pôsobivým debutom Romerovej, ktorej sa podarilo zaujímavým spôsobom prepojiť rozprávku so skutočnými historickými udalosťami okupovaného Poľska. V rozprávkovej časti v Krajine bábik môžeme sledovať trefné pripodobnenia situácii, ktorá sa mala odohrať o pár rokov neskôr v skutočnom živote. Opustený bábkar Cyryl Brzezick nevedomky do svojho opusteného života privolal svoju starú bábiku a tým ich priateľstvo mohlo započať. Bolo by nádherné veriť, že počas holokaustu žili čarodejníci, ktorým sa pomocou ich mágie podarilo zachrániť nevinných. Avšak z historických dokumentov a rozprávaní vieme, že v šedi týchto strašných udalostí sa ukázala iná mágia – statočnosť, obeta a súcit mnohých ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť svojim židovským priateľom či susedom. Sama autorka nám na záver chce pripomenúť, aby sme si tieto udalosti uchovali v pamäti a predovšektým nikdy nedopustili, aby sa opakovali.
Číst víc
Presne tak. Sú knihy, ktoré by sa skrátka prečítať mali. Zväčša sú to knihy, ktoré majú moc zmeniť alebo Vás ešte utvrdiť v názore, postoji, ktorý ste voči danej tématike mali. Toto majstrovské dielo venujúce sa problematike LGBT+, rasizmu ale taktiež životu samotnom tak, ako ho všetci poznáme – neľútostný, často nespravodlivý ale taktiež aj krásny a nevyspytateľný. Veľmi sa tiež venuje feminizmu. Každá jedna z postáv Vás niečomu naučí, na niečo poukazuje a ešte dlho po prečítaní jej príbehu Vám nedá spať. Oceňujem, ako sa jednotlivé príbehy prelínajú v rôznej miere. Za mňa je najväčšia favoritka Bummi. Veľmi zaujímavý je aj spôsob, akým bola kniha napísaná. Nijaké bodky alebo veľké písmená tam nenájdete, avšak aspoň podľa môjho názoru toto vôbec nepredstavuje rušivý element. Kniha je pre každého s otvorenou mysľou a srdcom dostatočne vrúcnym na prijatie inakosti a rozmanitosti, ktorá nám je ako spoločnosti vlastná, aj keď bohužiaľ nie vždy akceptovaná.
Číst víc
Roztomilo ilustrovaná, rôzne zaujímavosti. Pre každého nádejného hráča metlobalu. Vhodná kniha pre rozšírenie informácii z kníh Harryho Pottera, a príjemné predĺženie čarodejníckeho knižného maratónu :)
Číst víc
