Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knižné tipy a prostý názor jednej knihomoľky, ktorá čítaním uniká z vyčerpávajúcej reality dospeláka.
IG: @girlwiththebooks
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tretí diel zo série Never After - Zmámení - tentokrát s odkazom na rozprávku Čarodejník z krajiny Oz.
Autorka opäť prekvapila, keďže nám v dnešnej knihe neponúkla typického mužského darebáka. Našim záporákom a predstaviteľom temnej stránky bola hl. hrdinka.
Evelinu som si od začiatku obľúbila. Nebola dobrý človek, ale za mňa bola úžasná. Silná žena s neprehliadnuteľným emocionálnym múrom, kt. sa za žiadnu cenu nenechala zložiť na kolená. Bez ohľadu na to, čím bola, dopriala by som jej všetko šťastie sveta. Zaslúžila si ho.
Za to mi chvíľu trvalo prijať Nikolasa. Vzhľadom na to, že práve on bol zarytým predstaviteľom dobra. Ale páčilo sa mi, ako so sebou bojoval. Ako sa postupne, pomaličky pretváral. Pre mňa ako čitateľa obľubujúceho záporákov nebolo jednoduché sa vžiť s podobným mužským hl. hrdinom. Autorka ma však nakoniec prinútila prehodnotiť svoj postoj a odhodiť vlastné predsudky. Podobne ako to urobil Nikolas, či Evelina. Pretože nemá zmysel niečo silene pretvárať k obrazu svojmu, ale prijať to také, aké to je.
Títo dvaja mali medzi sebou veľmi zvláštny vzťah. On sa stal jej kľudom a ona jeho chaosom. Aj napriek obrovským rozdielom, či morálnym zásadám sa dokonale dopĺňali a nakoniec vytvorili nevídaný celok.
Cody bol skutočne prekvapením. A Dorothy? Koledovala si. Zaslúžila si. Každučkú sekundu.
Zmámení bola pre mňa narozdiel od ostatných svojich sestier jemnejšia a kľudnejšia. Evelina síce bola poriadny kvietok, ale nebol to taký ten extrém, na kt. som u autorky zvyknutá. To jej však na hodnote neuberá.
Zas a opäť musím vyzdvihnúť autorkinu tvorbu, pretože každou svojou knihou daruje svetu niečo iné a jedinečné. Rozprávkové príbehy pre dospelákov so slabosťou pre nepochopených podivínov.
A ja s malou dušičkou dúfam, že sa v blízkej budúcnosti dostanem aj k ďalším jej knižkám. Pretože ak raz začnete, nebudete vedieť prestať.
Po tejto knižke som siahla z jediného dôvodu. Je to prvotina od P. S. Huntington. A keďže som Darling Venom doslova zhltla, neváhala som ani nad jej ďalšou knihou. Aj keď z úplne iného súdka.
Veľmi ma však prekvapila. Nemilo. Pri čítaní som sa častokrát zamýšľala, či mi náhodou nepreskočilo. Nešlo mi do hlavy, že tieto dve knihy mohla napísať jedna a tá istá žena.
Hrané manželstvá začínajúce nevraživosťou a nejakou triviálnou dohodou hlavných hrdinov a takmer vždy končiace nekonečnou láskou sú pre mňa skôr traumou ako zážitkom. To však nebol jediný problém.
Dej bol presýtený pre mňa nudnými, nepodstatnými a extrémne zdĺhavými opismi vecí, kt. ma svojim množstvom ukladali k spánku.
Asher bol zo začiatku zaujímavá postava, ale ako kniha plynula, strácal na hodnote. Tak trochu som nepostrehla, kedy sa nám zamiloval a už vôbec som nepochopila, prečo autorka pri ňom všetko tak strašne hrotila.
Akože ten prestrelený koniec, kedy sa náš hl. hrdina premenil na akúsi zbraň hromadného ničenia? Ja chápem, že mal vyznieť ako drsňák, či chladnokrvný zabijak so srdcom Shakespeara, ale zneškodniť desiatky mužov sám v priebehu pár minút? Tak to by nedokázal ani profesionálne cvičený agent z Mosadu.
Lucy sa mi občas páčila, občas ma štvala a tak nejako sa to stránkami striedalo, až som ju napokon aspoň z časti prijala. Dokonca som jej želala aj ten sladký šťastný koniec. Teraz neviem, či to bolo pre jej utrápenú bytosť ako takú, kt. sa koniec koncov vzoprela a bola omnoho silnejšia ako na začiatku, alebo preto, že som chcela mať knihu už z krku. Kto vie?
Na záver dodám len toľko, že som vďačná za to, že autorka šla za svojim snom, nabrala odvahu a začala písať. Pretože keby nezačala knihou Asher Black, nevznikol by ani Darling Venom. A v jej prípade by svet skutočne prišiel o hodnotný príbeh.
Myslela som si, že ma už len tak niečo neprekvapí. Avšak opak sa stal pravdou a mne pri čítaní sánka padla až k zemi. Nespočet krát.
Šílenství v nás na prvý pohľad pôsobí nevinne, ale to, čo skrýva vo vnútri? What the f*ck?
Hľadať v nej hranice dobra a zla, či akékoľvek morálne zásady sa neoplatí. Príbeh vás vtiahne do sveta, vďaka kt. budete pochybovať nad všetkým a všetkými.
Dark romance plná zvrátených chúťok a šialených postáv, kt. ma prinútili niečo tak amorálne vnímať očami človeka bez nulových zábran. Až ma to chvíľami desilo.
Devon od začiatku nebol tak celkom v poriadku. Ale to, čo predviedol? On skrátka prišiel a povedal si, že stvorí rovnaké monštrum, akým je on sám. Aby po svete kráčal v spoločnosti niekoho rovnako zvráteného. Niekoho, kto bude prahnúť po krvi a temnote.
A mňa to neskutočne bavilo.
Prerod Raven prišiel rýchlo (Grace mi bolo ľúto, avšak úplne chápem, pretože práve to bol emocionálny zlom). Raven sa pretvorila, otvorila sa temnote a rovnako tak prijala tieň, kt. by ju chtiac nechtiac sprevádzal donekonečna. Pretože všetci vieme, že on by jej nedovolil zabudnúť.
Toto ani zďaleka nie je príbeh o láske. Nie o láske, akú poznáme. Je to o posadnutosti, o prahnutí po druhej bytosti tak silnej, až vás to vydesí.
Ku kuncu som mala niekoľko scenárov. Žiaľ pre mňa, ani jeden sa mi nepotvrdil. Z čoho som bola úplne odvalená. V dobrom slova zmysle.
V dnešnom prípade príbeh buď pochopíte, alebo naopak odsúdite. Nemyslím si, že existuje nejaká zlatá stredná cesta, keďže je táto kniha za hranicou šialenstva. Je iná, svojím spôsobom jedinečná a nie každý ju dokáže prijať. Ja som sa s ňou však vžila dostatočne.
Bolo to úchylné, nemravné, choré, temné a úplne úžasné. Nečakala som nič podobné a som autorke neskutočne vďačná, že ma vtiahla do sveta kilometre vzdialeného od normálnosti.
Za mňa aj napriek pomalšiemu deju doposiaľ jedna z top kníh svojho žánru na CZ/SK scéne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Záverečný diel série Habibi. Monroe mi odhalil kopec odpovedí, vrátil ma k mojim obľúbeným postavám a zároveň mi ukázal veci, kt. som nebola schopná prijať.
Harry ma nesklamal a priniesol do deja ako svoju jedinečnú charizmu, tak aj novú a hlavne inú stránku seba. Bavil ma ako jedinec, avšak spoločne s Cassie tvorili niečo omnoho silnejšie.
Dorian z knihy Candy akoby nebol. Páčil sa mi ten kontrast a jeho pretvorenie. Žasla som nad tým, či čítam o tej istej postave. Vzhľadom na moje slová k predošlej knižke bude asi veľmi prekvapivé, keď poviem, že sa mi celkom páčil.
A tá irónia nad jeho hriechom z minulosti a Vinginiinou traumou, na to nemám slov. V tomto prípade mala hra osudu veľmi nemilý zmysel pre humor.
Virginie mi bolo veľmi ľúto a tak nejako som očakávala, že v dnešnom prípade nie každého čaká šťastný koniec.
Pri Taty sa mi len potvrdilo, že môj šiesty zmysel nesklamal, pretože som to hlboko vnútri vedela.
Postavy, ich charaktery a vývoj ich vzťahov bola skutočne silná stránka knihy. Rovnako aj príbeh - prepracovaný do najmenších detailov. Dostala som vysvetlenia, odhalila prepojenia a koncom mi autorka načisto vytrela zrak. Za čo jej tlieskam.
Momentálne premýšľam nad tým, že si knihu opäť prečítam, keďže som sa s koncom ocitla niekde na pomedzí a stále s ním nie som tak úplne stotožnená.
Čomu som nedokázala prísť na chuť bolo to celosvetové choré spoločenstvo na čele s Damianom. Ovládanie postáv hypnózou, Lunina sugescia, či nevzrušujúce hromadné orgie v Edene boli taktiež nad moje sily. Škoda, že bol práve týmto dej priam presýtený.
Musím však vyzdvihnúť autorkinu odvahu popustiť uzdu fantázii. Páčilo sa mi, že sa nás nebála namočiť do sveta bez cenzúry. Úprimne, nečakala som až taký skok. Súdiac podľa predošlých kníh som očakávala niečo ľahké. A dostala som fajný surový príbeh a žiadne prikrášlenia. Len tak ďalej. Za mňa aj napriek niekoľkým výhradám kvalitné čítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po dlhej dobe som sa vrátila ku Colleen. Dúfajúc, že ma čaká podobná emocionálna búrka ako pri Verity, či Končí sa to nami. Žiaľ, mala som príliš vysoké očakávania.
Prostredníctvom knižky Příliš pozdě sa nás autorka snažila vziať do špinavého sveta plného drog, policajtov v utajení, či úchylov v podobe prefetovaných hláv. A niekde v strede medzi nimi sa ocitla naša nešťastná hl. hrdinka.
Bola som ochotná prižmúriť očko a nevnímať extrémne predvídateľný dej. Ale čo sa nedalo prehliadnuť bola prílišná snaha autorky strčiť do knihy všetko zlé, čo ju napadlo a akékoľvek negatívne správanie postáv za každú cenu ospravedlniť niečím srdcervúcim.
Asa bol vypočítavá narcistická sviňa. Pretože mal ťažké detstvo a život s jeho otcom schizofrenikom ho k tomu v podstate donútil.
Sloan bola chudinka. Nemala nikoho. A tak sa nalepila na Asu. Zamilovanie prešlo v momente, ako zistila, čo za hovädo si pustila do nohavičiek. Nenávidela ho. A viete čo? Aj naďalej hrala nehynúcu lásku len preto, že naoko finančne podporoval jej brata.
Luke alias Carter sa dal prekuknúť tak rýchlo, že mal skončiť už na strane 80 s prestreleným mozgom. To by však nemohol byť hl. hrdina, však že?
Koniec bol čistá groteska. Asa musel urobiť bordel hneď niekoľkokrát, aby kniha konečne skončila a autorka nám mohla ospravedlniť jeho popravu. Mne osobne by stačilo, keby sa do toho Luke nestaral a nechal vyvrcholenie deja na Asu a stranou 261 by sme dostali zaslúžený dramatický koniec.
Pravda je taká, že som sa nedokázala vžiť s dejom a moja empatia voči postavám bola na bode mrazu. Jediný, kto mi prišiel uveriteľný a schopný bol Asa. Čo je celkom irónia, keďže to bol najväčší strašiak knihy.
Som sklamaná a dúfam, že ak ešte niekedy siahnem po knihe od Colleen, vrátia sa mi presne tie pocity v začiatkoch, keď som sa s autorkou ešte len zoznamovala a jej tvorba bola silná a kvalitná.
Druhý diel zo série Never After. Inšpirovaný ďalšou klasickou rozprávkou - Levím kráľom - Zjizveni.
Kniha bola jedným slovom - intenzívna. Prečítala som ju za jeden deň. Nedokázala som si dať pauzu. Bola to emocionálna búrka plná zvratov, napätia, šialenstva a lásky obohatená trýznením a holou krutosťou.
Toto bola presne tá knižka s chorou, zvrátenou a dychberúcou láskou až za hrob. V surovom a drsnom prevedení. Dark romance hodná svojho slova.
Tristan túžil po chaose a skaze. Pohltil všetko navôkol, vrátane temnoty samotnej. Sociopat vyžívajúci sa v týraní druhých, Zjazvený kráľ vyvrheľov prahnúci po moci a korune. Zároveň milenec, kt. by bol pre Saru ochotný vykrvácať len preto, aby utíšil jej bolesť.
Sara, naša malá klamárka prišla s jasným cieľom. Spáliť kráľovstvo. V skutočnosti však priniesla zmätok a takú tú na oko nevinnú ženskosť sprevádzanú silou a nevyspytateľnou zúrivosťou.
Obaja zrodený z bolesti a samoty. Boli si tak podobný, až ma to chvíľami desilo. Stali sa vzájomným jedom, skazou, ale aj spásou. Až sa napokon navzájom pretvorili a jeden v druhom našli podstatu bytia.
Dej vsadení do prelomu 19. a 20. storočia sprevádzaný kráľovskými intrigami bol skvelý. Nemala som poňatia, ako to skončí, kto bude ten jedovatý had, dokonca ani kto prežije. Pretože to chvíľami vyzeralo, že sa naše hrdličky navzájom zničia. Nebudem zachádzať do detailov, pretože si ju skrátka musíte prečítať.
Už pri knihe Lapeni som cítila, že sa autorka stáva mojou srdcovou záležitosťou. Po prečítaní Zjizveni som na tom však oveľa horšie. Žeriem každé jej slovo. Vďaka jej štýlu písania doslova cítim každú kapitolu.
Rozbúrava múry a núti vás premýšľať nad klasickou definíciou dobra a zla.
Obdivujem ju a dávam pomyselnú poklonu za to, že sa rozhodla tvoriť tak jedinečné príbehy, v kt. má aj záporák nárok na šťastný koniec. Pretože sama som zástanca toho, že aj tí zlí si zaslúžia pocítiť štipku dobra.
Priznám sa, že som zhruba 50 strán bojovala. Ja a tématika sekty sme si nikdy nesadli. Ale.
Lucia Sasková svojím talentom nešetrila a moju pochybnosť premenila len na akýsi mráčik dymu. Nestihla som sa ani len spamätať, moju myseľ zahalil neviditeľný tieň a začítala som sa tak veľmi, že som včera večer začala a dnes s nekonečným chaosom v hlave skončila.
Chrám svetla a tmy, démoni a anjeli, poriadok v chaose pretkaný trinástimi rituálnymi fázami, sprevádzaný fyzickými trestami, manipuláciou a vyvrcholením v podobe hromadného nežitia. Sekta.
Ľudia s psychickými ťažkosťami sú pri ľahký cieľ. Pretože tým, kt. v sebe nosia prázdnotu a samota je ich každodenný spoločník stačí ukázať len kúsok dobroty. Keď je človek na dne, chytí sa hoc akého záchranného lana. Nezáleží na tom, či ti ho podá samotný Diabol.
Takže Lamiu plne chápem. Síce si prešla očistcom a peklom, bola zmanipulovaná, ale zároveň sa vďaka nim stala nezlomnou.
Tajomný tieň z ateliéru bol ako z iného sveta. A aj keď som od začiatku vedela, že všetko navôkol je čisté zlo, práve on sa stal mojim svetlom na konci tunela. Viem, že to nedáva význam, pretože jeho podstata bola jedna z najhorších, no nebrala som ho ako Démona. Ten záblesk ľudskosti, kt. ho postupne pretváral do existujúcej podoby. Milovala som ten prerod. A nenávidela koniec. A Lilith.
Všetkých trinásť napokon zmizlo. A aj keď som väčšinu neznášala, nedokázala som neplakať pre ich slepú vieru v nový život.
A koniec? Ďakujem pekne za emocionálnu traumu. A nie, nezmierim sa s ním. Pretože som až do poslednej stránky mala v hĺbke duše maličkú nádej a autorka ju ako vždy s gráciou úplne pochovala.
Tým všetkým chcem povedať len to, že nad Trinástou budem ešte dlho premýšľať. Bola to náročná a tŕnistá cesta, no neváhala by som a kráčala ňou zas a znova.
Som otupená, zničená, urevaná, nezmierená, ale zároveň extrémne spokojná a vďačná za kvalitné čítanie s pridanou hodnotou.
Síce neskoro, ale predsa len som sa dostala k pokračovaniu Odhalenia. Po dvoch rokoch som sa vrátila naspäť v čase.
Knižka v sebe ukrýva niekoľko žánrov a nie je to tak úplne romantika, ale ani zvrátená dark romance. V podstate je to zmes rôznorodého korenia.
Oproti prvému dielu mi prišla menej predvídateľná (takto, vedeli sme, že nás čakajú prestrelky a napäté situácie), ale viackrát som zostala milo prekvapená. Pretože by mi ani za Boha nenapadlo, že sa stane niečo podobné.
Dej plynul pomalšie, za to som dostala príjemnú dávku zvratov v podobe Dereka, Sergeja, a predovšetkým Harveyho.
Hal sa mi stále páčil, ale nebol to ten istý Hal. Bol zlomený a dosť roztrieštený. Mám taký pocit, že som sa ešte stále nedozvedela, kým v skutočnosti je. A dúfam, že v poslednej časti dostanem náhľad až hlboko do útrob jeho duše. Nebudem hovoriť, že ma celkom naštval odhalením o Derekovi. Obzvlášť po jeho zamilovaných rečiach typu - odteraz nič iné, už len pravda.
S Alex som dosť bojovala. Nepochopila som jej odmietavý postoj k Halovi a úplný opak správania sa k Ianovi a Bradovi. Všetci traja boli tej istej podstaty a odsúdila len jedného z nich.
Moja aktuálna najobľúbenejšia postava? Derek. Chcem ho omnoho viac.
A posledná stránka? Tak tá mi vyrazila dych. Netuším, čo sa to stalo a v čom bude ten debilný háčik.
Strašne sa mi páči, ako autorka formuje postavy. Nikto z nich už nie je rovnaký. Taktiež klobúk dole za emocionálnu stránku. Snáď nemusím hovoriť, že chválim dej presýtený mužských pohľadov a správania sa mužským postáv. Či tých kladných, alebo záporákov.
Jediná vec, čo ma skutočne mrzí, je obálka, či názov. Odfláknutá a nulová tvorivá práca. Proste len zmeníme farbu a prvotný dojem knihy tým úplne pochováme. Za mňa by si zaslúžila omnoho viac. Nebudeme si klamať, vzhľad je to, čo priláka.
Autorka svetu darovala vskutku kvalitný príbeh a nebyť tak nudného prebalu, knižka by dostala omnoho väčšiu šancu.
Practical Magic je od nepamäti jeden z mojich najobľúbenejších filmov, takže je asi pochopiteľné, že som knižku ihneď objednávala.
Kniha je však úplne iná ako film - dej, postavy, v podstate všetko. Nebudem klamať, prvých sto strán mi dávala zabrať a dosť ma štvala. Ale ako dej plynul, prestala som porovnávať a zmierila sa s tým, že v dnešnom prípade jednoducho dostanem úplne odlišné spracovanie.
Ale. Bol to úžasný príbeh. Ženy z rodu Owensovcov majú v sebe niečo špeciálne. Sú svojvoľné a tvrdohlavé. Ľadovo sivé oči na vlas rovnaké a osobnosťami tak rozdielne.
Sally a Gillian boli ako deň a noc. Mali medzi sebou podivuhodné puto, kt. častokrát prehliadali. Rozdelila ich diaľka aj nezhody, no napokon osud (či ľuľkovec) zariadil, aby sa znova zocelili.
Sally bola vždy kultivovaná, príliš racionálne premýšľajúca a odťažitá ako hviezdy na nebi. Gillian zasa plávala životom a nevážila si samú seba natoľko, že roky strácala v prítomnosti mužov, kt. len využívali jej krásu.
Antonia a Kylie neboli podarené dievčatká, ale tvrdohlavé pubertiačky. Neustále so sebou bojovali, až kým jedna druhú neprijali.
Tety sa objavili len párkrát, ale Jet a Frances majú charizmy na rozdávanie, takže aj ako 90 ročné mrzuté stareny s artritídou mali svoje čaro. A to doslova.
Bena som si z mužských postáv obľúbila najviac, preto ma strašne mrzí, že vo filme nedostal absolútne žiadny priestor.
Nenechajte sa oklamať, táto kniha nie je o strach naháňajúcich čarodejniciach. Je o rodine, sesterských vzťahoch, láske, osude, prírode a nespočte ďalších vecí. Autorka prostredníctvom slov prenáša na čitateľa magické posolstvá a vy po prečítaní cítite omnoho viac ako predtým.
Za mňa to bola oddychovka, kt. pohladí na duši a aj keď ma zo začiatku naštvala, koniec koncov som podľahla nostalgii a zamilovala sa úplne rovnako bezhlavo, ako v prípade filmovej adaptácie.
Moji obľúbenci a ďalší intenzívny príbeh lásky Persefony a Hádesa. Tí dvaja vždy budú mojou srdcovkou.
Bohyňa jari a Boh podsvetia v úplne inom svetle a ešte v odlišnejšom svete, na aký sme u nich zvyknutý. Zabudnite na blyšťavé mesto Olymp. Tentokrát je príbeh okorenený obyčajným ľudským životom.
V dnešnom prípade nielen postavy boli Božské. Už dlho som nečítala knižku užívajúc si doslova každú stránku. Podobne ako Persefona, aj ja som prišla o kontakt s realitou. Autorke sa podarilo vytvoriť ilúziu, do kt. som bez varovania spadla a načisto sa v nej stratila.
Je to síce spicy príbeh, ale vôbec nepôsobil vulgárne. Sexuálne scény sú napísané přiměřeně, takže sa ani nežné kvetinky nebudú cítiť pohoršene.
Dej bol pomalší, ale neprekážalo mi to. Práve naopak, bolo to obrovské pozitívum. Každý detail spolu krásne hral a aj keď sme sa posúvali postupne, pomaličky, napokon sme spozorovali, ako sa všetko úplne nenápadne zmenilo. A strašne sa mi to páčilo.
Hádes ma so svojim impériom hazardných hier očaril už na strane 27. Stačilo spomenúť pár temných očí a ja som mala motýliky v brušku. Tak prastarý, mocný a nádherný. A to nehovorím len o zovňajšku. To aký bol vo vnútri mu pridalo na hodnote omnoho viac. Podsvetie v jeho prevedení rozkvitalo a hmýrilo farbami. A napokon aj životom samým.
Persefona ako stratená duša, kt. sa snažila vymaniť z vplyvu vlastnej matky. Na prvý pohľad pôsobila ako čistá a nevinná bytosť hľadajúca si svoje miesto na zemi. No ja som jej pravú podstatu prekukla už na 17 stránke. Možno túžila po žiare, ale v hĺbke duše prahla po temnote.
Oni dvaja nemali byť nikdy spolu, pretože svetlo a temnota sú dve diametrálne odlišné veci. Nespojiteľné však stvorilo život v podsvetí.
Vďaka Bohu za Moiry, kt. pretkali ich osudy. A mne teraz nezostáva nič iné, len čakať a veriť, že ďalšie knižky budú rovnako úžasné ako táto. Som nadšená.
