Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Silná kniha, ktorá krásne rozoberá ťažké témy. Pretkaná zábavnými interakciami. Veľmi som si ju užila a viem, že som ju nečítala poslednýkrát.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mamma mia, prečítaná za deň (čož sa mne veľmi nestáva, čítam pomerne pomaly). Nemohla som ju pustiť z ruky. Kniha je nesmierne čtivá. Možno je to kratšími kapitolami, alebo častými dialógmi. Koniec koncov, stránky sa otáčali samé.
Black cat girlfriend, enemies to lovers, forbidden romance zasadená do impéria drogového kartelu, v ktorom by bez hlavnej hrdinky boli všetci v p..., ehm, bez práce.
Milujem badass ženské postavy! Evelina taká presne bola. S nikým sa nepárala, agresívne sklony využila vo svoj prospech, ale i tak vedela očariť nášmu hlavnému hrdinovi Nickovi, v ktorom sa to vďaka tomu všetko bilo. Ich chémia bola intenzívna už od prvého stretnutia a neprestalo to medzi nimi iskriť do samého konca.
Spicy scény boli veľmi spicy. Zistila som, že táto kniha má najmenej spicy kapitol z celej série, no vôbec mi to tak neprišlo. Boli perfektne rozmiestnené a dávali v príbehu dokonalý zmysel. Gradovanie ich vzájomnej príťažlivosti bolo šialene intenzívne a vždy som čakala na ten tzv. „f/ck it“ moment, ktorý nikdy nesklamal.
Kniha bola napísaná v prvej osobe a vďaka tomu som sa opäť ponorila do strastí tínedžerov. Neboli to však nejaké povrchnosti. A hneď na začiatku som si povedala „Uff, tak toto bude mať veľmi silné aspekty.“
A aj malo. Pri niektorých scénach sa mi veru zarosili oči a celým srdcom som súcitila s Tilly a zároveň obdivovala aká je silná a statočná. Ako všetko zvláda lepšie ako jej rodičia. Hlavne aký vzťah si vybudovala s dedkom.
Keď som brala do ruky knihu, myslela som si, že bude zameraná hlavne na tínedžerské vzťahy. Viac menej bola. No čím dlhšie nad tým premýšľam, omnoho viac by som povedala, že nám príbeh hovorí o intenzívnom dospievaní, tvorbe silných medziľudských pút, prekračovaní komfortnej zóny a láske, nie len romantickej.
Nevesta, na rozdiel od jej ostatných kníh, má viac rozvinutú akčnú dejovú linku. Zameriavame sa viac na infraštruktúru rôznych územní, ich politiku a medzidruhové vzťahy. Som ale neskutočne rada, že RO v slove romantasy, čiže romantická linka, je krásne rozvíjaná. Veľmi nenútene a prirodzene. Vďaka malým interakciám, intímnym rozhovorom a prejavom dôvery.
Charaktery sú uveriteľné (i keď hovoríme o vampíroch a vlkolakoch). Keďže je kniha písaná v prvej osobe, Miserynými očami, vďaka dobre napísaným rozhovorom vieme nazrieť a pochopiť mnoho postáv, a hlavne ju samotnú. Misery nemá ružové okuliare a možno i to nám dáva taký dobrý obraz o deji.
Zahraničný TikTok a Bookstagram ma varoval pred veľkým množstvom scén. No, za mňa ich tam až také veľké množstvo nebolo (asi som už zdeformovaná z literatúry, ktorú čítam), ale za to boli nesmierne intenzívne. Interakcie boli tak osobné, že som sa niekedy začervenala a spýtala sa, či náhodou neruším. V skratke, asi by som si Nevestu nebrala ako čítanie do autobusu.
Poznáte ten vtip, kedy knihomoľ kamarátovi opisuje knihu, ktorú práve dočítal a používa slová ako „Srdcervúca. Zničila ma...“ Kamarát sa ho spýta „Tak teda nebola dobrá?“ Knihomoľ sa na neho nechápavo pozrie a povie: „Bola to najlepšia kniha, akú som kedy čítal!“ To bol Krámek s fantazií.
Slzy sa mi samovoľne kotúľali z očí pri viacerých pasážach. Srdce ma bolelo takmer celú knihu. Do poslednej kapitoly som bola v napätí a vyvrcholenie ma prekvapilo na plnej čiare. Koniec bol horko sladký. Žiaden happy end, no zároveň uzavretie, ktoré si tento príbeh zaslúžil. Toto dielo je definíciou slova trúchlenie, zahalenej do detskej nevinnosti a zároveň drsnosti reality.
Je to miesto, kde sa necháme pohltiť fantáziou, aby sme mohli poslednýkrát rozprávať s našimi najmilšími, ktorí opustili tento svet. Je to miesto, kde nájdeme zavesené topánky na strome, ktoré nás prenesú do chvíľ radosti s nimi. Je to miesto, na ktoré prídeme vysporiadať sa so stratou niekoho, či niečoho.
Krámek s fantazií nepredáva obyčajný tovar. Predáva predmety, ktoré nám pomôžu vrátiť sa späť, a tým nám pomôžu pohnúť sa vpred.
Nebude to pre každého. Alebo lepšie povedané, nebude pre každého v tomto momente. Myslím si, že túto knihu by si mal prečítať každý aspoň raz v živote. Hlavne vtedy, ak cíti žiaľ, ťažobu alebo naopak prázdnotu. Vtedy, ak nebude vedieť čo so svojim smútkom robiť. Lebo verte mi, Vlastníkov sprievodca trúchlením Vám dá možnosť nazrieť do bolesti iných a vďaka nej pochopiť aspoň kúsok tej vlastnej.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh Evelyn je surový. To, ako opisuje postavenie ženy v šoubiznise, ale i postavenie ženy celkovo. Ako robila všetko pre to, aby sa stala tým, čím bola. Nie vždy som s ňou súhlasila. Nie vždy som bola nadšená z jej činov, či slov. To však robilo Evelyn takou uveriteľnou a mňa pohltil tento príbeh celou svojou tvrdosťou.
Pochopenie svojej sexuality a jej akceptácia je niekedy náročný proces. Nie je to len dúha a jednorožce. Je to vysporiadanie sa so svojou podstatou, uvedomovanie si, že tento svet nebude ku mne len dobrý a mnoho ľudí ma uvidí inak. Príbeh Evelyn a Celie je o to tvrdší, keďže sa odohráva pred očami paparazzi v časoch 20teho storočia.
V kníhkupectve som si ju vybrala vyslovene ako oddychovku na leto a nič viac ako vypnutie mozgu od zložitých fantasy svetov a ešte zložitejšieho reálneho sveta som neočakávala.
Neočakávala som, že ako duša, ktorá tiež bojuje s pojmom láska a bytím milovaný, trafím náhodným výberom žltej obálky klinec po hlavičke.
Nečakajte zložité zápletky, najkvalitnejšiu a najsrdcervúcejšiu romcu, akú ste v živote čítali. Očakávajte krásne prostredie ranču, spoznávanie svojho hlbšieho ja a pochopenie lásky a prijatie seba samých. Očakávajte odpúšťanie a možno sem tam chichotanie sa pri milých scénkach. Bez sexuálnych scén, no chémia tam nechýba.
Bodyguardka je presne taký typ knihy, ktorú by som sfilmovala a pozrela si ju večer na stanici DOMA. A to mi na nej polichotilo.
Delila mi polichotila už na prvých stránkach. Potetovaná kučeravá fotografka celá v čiernom, nebojaca sa rypnúť do živého? Yes please! Okrem toho je veľmi charizmatická a svojská.
Och, a Claire? Slobodná mamička riadiaca malé kníhkupectvo, ktorá si uvedomuje, že dieťaťom sa jej milostný život končiť nemusí, ale zároveň dáva pozor na city svojej dcérky je chodiace zlatíčko.
Ich chémia bola neskutočná a vzájomná príťažlivosť graduje do viacerých veľmi pekne napísanýchscén. I keď 1 by bola na zhodnotenie veru málo.
Riešia sa tu však aj rôzne vážnejšie témy, ako napríklad pošramotené rodinné vzťahy, vnútorné postoje k láske, ľudské obranné mechanizmy, či váženie si samého seba.
Zároveň by som však túto knihu zaradila medzi oddychovky, ktoré vás rozosmejú, uvoľnia a hlavne pohltia hneď na prvých stránkach a zhltnete ich za pár dní, ak nie dokonca hodín.
Na Xanderovu knihu som sa veľmi tešila. Už v Láske na úteku mi ako charakter učaroval (žeby tými tetovaniami a zarastenou bradou ). Páčilo sa mi, že som ho konečne mohla lepšie spoznať a zamilovať sa do neho spolu s Kelly. Predsa len valibuk, ktorý vám s radosťou pripraví raňajky, jasne vie čo v živote chce a urobí pre vašu ochranu (nie len preto, že je to jeho práca) všetko, by vedel očariť asi každého.
Presne takéto postavy ako Kelly mám rada. Nebojace sa poprovokovať, ale zároveň milé so srdcom na dlani.
Prostredie, atmosféra, chémia. Toto všetko tejto oddychovke nechýba.
Čo jej však chýba je build up. Och, to uponáhľanie. Flirtovanie už po pár hodinách, hlavne po tom, čo si pri prvom stretnutí skákali do vlasov, mi prišlo trošička neprirodzené. Všetko sa dialo tak rýchlo. Xander sám hovoril, že asi je to normálne pokiaľ ste s niekým 24/7, no mne tam stále čosi prekážalo. Vždy, keď som to vypustila z hlavy a užívala si sled udalostí, spomenulo sa ako dlho sa poznajú a v mojom vnútri čosi protestovalo.
Ja osobne mám menší problém i s autorkiným písaním niektorých dialógov. Pripadajú mi moc strojené. Často sa chce až príliš poeticky vyjadrovať. V reálnom svete by sme sa, ale nad konštrukciou vety zamysleli a niečo by nám na tom nehralo.
To však nič nemení na fakte, že som si knihu užila. Nad bonusovou kapitolou som kopkala nohami a chichotala sa.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Táto kratučká kniha ma dostala na kolená.
Už pri čítaní pasáže spomínanej na začiatku príspevku, ktorá sa odohráva na 36 strane, som knihu musela zatvoriť a predýchať napísané slová.
„Obludami sa nenarodíme. Obludami sa stávame,“ stojí na zadnej stránke prebalu. Medúza sa totiž narodila ako človek. Na obludu ju pretvorila sama Aténa po tom, ako ju našla zronenú po znásilnení Poseidonom. Prečo? Pretože jej neverila.
Príbeh hovorí o silnej nespravodlivosti a potrestaní neprávom. O sexuálnom násilí a bagatelizovaní obete. Ale aj o spolupatričnosti a nájdení pochopenia tam (respektíve u toho), kde to najmenej očakávame.
Kniha nie je písaná zložito. Obávala som sa totiž, že bude písaná podobným štýlom ako knihy Madeline Miller (ktorú milujem, aj keď som vždy mala problém sa do jej mytologických retellingov začítať). Je malá, krátka a stručná. I tak som ju čítala 4 dni, kvôli silným myšlienkam a nespravodlivosti, ktorá ma rozosmutnela, no zároveň mi priviedla krv do varu.
