Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žena, matka, čitateľka ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Mám rada krimi a čítam ich s obľubou pre relax. Táto nie je najlepšia, ktorú som čítala, ani som ju nemala problém pustiť z ruky. Nebola však zlá. Príbeh bol dostatočne zamotaný. Postavy uveriteľne vykreslené. Detektív Wisting správny chlap. Začiatok série, skúsim aj ďalšie.
Neopakovateľný štýl spracovania reportážnych kníh Svetlany Alexijevič vám v tomto diele prinesie pohľad na miesto najväčšej katastrofy modernej doby. "Pozriete" sa na miesta, kde utíchla ľudská prítomnosť, kde behajú divoké zvieratá a šumí tráva. Návrat prírody je nedobrovoľný a navždy poznačený následkami ľudskej viery v atóm. Jednotlivé príbehy sú tragické, smutné, obviňujúce, ospravedlňujúce, triezve i naivné - celé spektrum. Alexijevič nám predstavuje širokú škálu, aby sme si vedeli naozaj uvedomiť, čo sa stalo, čo nasledovalo a aj to, že sa to stále neskončilo.
Kniha mi priniesla niekoľko veľmi zaujímavých informácií, o ktorých som doteraz ani netušila. Najviac sa mi páčilo, že okrem opisu devastácie našej planéty sa autor vo väčšej miere venuje možnostiam a spôsobom ako problémy riešiť. Verí v silu prírody aj v silu ľudského rozumu a veľkosť srdca. Zaujímavé čítanie, ľahkosť pera (aj v odbornej tématike). Trochu mi prekážali čierno-biele fotografie, aj to, že popisy k nim sú až na konci publikácie a bez uvedenia dátumu vzniku (aspoň rok). Obsahovo odporúčam, bohužiaľ to knižné spracovanie bolo pre mňa sklamaním.
Po prečítaní tejto knihy vo mne ostalo mnoho otázok. Naozaj výnimočne (u mňa) som si vyhľadala rozhovory s autorkou o tomto diele. Som rada, že mi objasnili väčšinu mojich otázok. Kniha je naozaj iná. Narúša čitateľove očakávania, na druhej strane je rušivo predvídateľná. Spisovateľka tlačí situácie aj emócie na hranu. Sama sa k tomu priznáva, že to bolo jej cieľom. Niekomu to vyhovuje, ja sa asi začlením k opačnej skupine čitateľov. Je tu analýza špecifickej časti spoločnosti, psychologická analýza postáv a ich správania (avšak len malého zlomku, oproti relatívne veľkému množstvu charakterov, o ktorých vieme naozaj len povrchné informácie), veľa priestoru autorka venuje umeniu a procesu tvorby, analyzuje vzťahy k sebe, iným, hodnotenie z pohľadu v rôznom veku, k priateľom, partnerom, otcom, učiteľom, vzorom... Aj keď som našla v jednom rozhovore s Yanagiharou odpoveď na otázku: Prečo sú postavami len muži? Odpoveď ma neuspokojila a subjektívne je to niečo, čo ma na knihe ruší a nástojčivo mi podsúva, že ide o fikciu. Možno je to tým, že nie som muž a teda nie som dostatočne empatická? Dielo je násilné, agresívne - fyzicky aj emocionálne. Všetko v ňom má svoj význam, je premyslené. Ak si budete myslieť, že toto je nereálne, toto je cez, toto sa nemôže stať, vedzte autorka to tak chcela. Ona to vníma, avšak chce s týmito pocitmi čitateľa konfrontovať. Premýšľajte, prečo je to tak. Aj keď si nemyslím, že kniha je dokonalá, viacero vecí ma rušilo, prekážalo mi, určite vo mne vyvolala otázky aj podnety k premýšľaniu. Nakoniec chcem povedať, že v knihe je veľké množstvo preklepov, niekedy gramatické chyby, preklad mi v niektorých momentoch prekážal (napríklad aj foneticky prepísané meno Džejbí, v origináli JB)
Mali sme aj iný zošit z tejto edície a ten bol super, preto som objednala pre dcéru aj tento. Učí sa teraz farby. Neviem, či len v našom zošite, ale je tam chyba. Na dvoch stranách sú v inštrukciách nesprávne farby nálepiek, ktoré je potrebné nalepiť. Následne nesedí počet zvyšných nálepiek a budete musieť improvizovať. Samozrejme to ovplyvňuje učenie...
Kniha je napísaná neopakovateľným mitanovským štýlom. Príbeh je jednoduchý, no má viac vrstiev. Jazyk je prirodzený, ľahko pochopiteľný, avšak veľa necháva na čitateľa a jeho interpretáciu. Dialógy sú zvláštne. Postavy odkrývajú málo sebe aj nám, asi ako v skutočnom živote. Je to kniha, ktorú sa oplatí prečítať.
Martin Pollack je úžasný, vzdelaný, inteligentný spisovateľ. Skúste si niekedy pustiť s ním nejaký rozhovor. Písanie tejto knihy musel byť preňho očistec, napriek tomu, že s danými činmi nemá nič spoločné a prevažnú väčšinu sa dozvedel počas písania knihy. Mravenčou prácou odhalil dejiny svojej, aj mnohých iných, prevažne rakúskych rodín, ktoré sa aktívne, či pasívne podieľali na hrôzach pred, počas aj po 2. svetovej vojne. Musím povedať, že som sa dozvedela veľmi veľa. Autor mi priblížil nielen historické fakty, ale aj atmosféru doby, aj vzťahy v rodinách. Obyčajný život na pozadí historickej doby, ktorá zanechala veľa jaziev. Je to pohľad z druhej strany. Strany násilníkov, rasistov, nacistov, zbabelcov, napriek tomu ľudí. Výborná reportážna práca.
Po tejto knihe som siahala opatrne a so zbytočnými predsudkami. Napriek tomu, že niektorých nezaujala, mňa dostala. Autorkin štýl ma oslovil a veľmi mi sadol. Toľko myšlienok o živote, smrti, viere, rozume, láske, charakteroch, vzťahoch, alkohole... podané s ľahkosťou, humorom (niekedy čiernym), ale neuveriteľne prirodzene. Povedané veľa na malom časovom aj geografickom úseku. Veľa postavičiek s dedinským čarom. Musím povedať, že ma možno kniha upútala aj preto, že na východe (severovýchode) Slovenska dediny fungujú veľmi podobne - so svojim kostolom, krčmou a postavičkami, so svojimi zázrakmi, historkami aj obyčajným životom. Atmosféra knihy je autentická a ťažko sa mi verí, že nie je autorkinou biografiou. Dedina je v slovenskej literatúre téma číslo jeden, je to základná jednotka vyjadrovania života, ak máte radi spoločenské analýzy, táto kniha je pre vás.
Po knihe som siahla len kvôli čitateľskému klubu. Priznávam, vyšla som mimo moje literárne zorné pole. Okolo knihy bolo naozaj veľa rečí, avšak asi som si nejako nevšimla o aký stupeň romantiky sa jedná. Väčšinou som zahliadla prívlastok magický. Slovo magický vo mne evokuje magický realizmus a od toho mala kniha tak ďaleko ako má Slovensko od Aljašky. To je však môj problém, nechala som sa voviesť do omylu :D Príbeh by som opísala ako rozprávkovo-čarovný. Opisy prírody a života v 1920 na Aljaške. Musím sa priznať, že som cítila, že to píše človek, ktorý to reálne nezažil a píše knihu v teple domova/pracovne s pohľadom na padajúce vločky za oknom. Predpokladám, že skutočný život bol omnoho ťažší, že vzťahy boli realistickejšie, postavenie žien archaickejšie. Táto kniha je pre romantické duše, je mäkká ako snehová prikrývka na obrázku. Veľmi sa hodí do tohto zimného obdobia a najmä ju čítajte, keď je vonku sneh. Nemyslím, že je niečím výnimočná a obávam sa, že budúci rok si na ňu ani nespomeniem, maximálne, keď budem robiť anjela do snehu.
Keď som knihu brala do ruky, poznala som len meno Pahlaví, aj to som ho asi len niekde započula. Ak ste na tom rovnako, kniha je pre vás ako stvorená. Je napísaná stručne, jasne výstižne. Dozvedela som sa veľmi veľa v pomerne krátkom texte, bez omáčok. Samozrejme to musíme vnímať skrz optiku autora. Reportáž je zaujímavá a napísaná výborným ľahkým autorským štýlom.
