Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Román Krajina ľadu od úspešnej autorky Eowyn Iveyovej nás od prvých strán vtiahne do mrazivého a tajuplného prostredia divočiny a už nás nepustí. Kniha je inšpirovaná skutočnou expedíciou na Aljašku, obohatená o autorkinu fantáziu a spisovateľský talent.
Walter Forrester chce nájsť vhodné miesto pre uloženie artefaktov a denníkových zápiskov, ktoré si viedol jeho prastrýko Allen počas expedície na Aljaške v roku 1885. A práve na Aljaške nachádza malé múzeum, v ktorom kurátor Joshua Sloan spočiatku odmieta ponúkaný materiál a obáva sa, či práve jeho múzeum bude vhodné na uloženie vzácnych historických predmetov a denníkov. Ako sa však začíta do zápiskov Allena a jeho manželky Sophie, postupne sa mu pred očami začne odvíjať príbeh veľkého dobrodružstva, boja o prežitie, súdržného priateľstva a neskonalej lásky. Ocitneme sa na mieste panenskej a neprebádanej prírody, kde nie je rozdiel medzi živým a mŕtvym, medzi skutočnosťou a snením či medzi človekom a zvieraťom.
Celý príbeh je tak vyrozprávaný vo forme denníkových zápiskov, ktoré si viedol nielen veliteľ expedície - podplukovník Allen Forrester, ale tiež jeho manželka Sophie, ktorá musela pre svoje tehotenstvo zostať vo Vancouverských kasárňach. Tieto zápisky sa plynule prelínajú a my tak môžeme vidieť ich vnútorné pocity počas doby ich vzájomného odlúčenia. Zatiaľ čo Allen spoznáva krásy a nebezpečenstvá drsnej prírody, stretáva okolité domorodé kmene, je svedkom nevysvetliteľných a záhadných udalostí, Sophie sa cíti osamelá, dusená názormi spoločnosti, ktoré považujú ženu len za mužskú ozdobu. Celou knihou nás sprevádzajú ústrižky z novín, fotografie či novinové články čo dodáva celému príbehu veľkú uveriteľnosť.
Úžasný román o historickom dobrodružstve, epickej láske, panensky čistej prírode aljašských vrchov, obohatený o nadprirodzené udalosti ba priam rozprávky a mýty kolujúce o tamojších domorodých obyvateľoch. Táto kniha mala naozaj všetko a to všetko spolu dokonale ladilo a vytvorilo naozaj krásny príbeh, ktorý odporúčam všetkým čitateľom, ktorý majú v knihe radi atmosféru, napätie, lásku, ale aj záhady a tajomno. Kniha ako stvorená na zimné čítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V jednej dedine na Islande stojí malý, asi sto rokov starý dom, ktorý má len jediného obyvateľa. Všetci ho poznajú, pretože v spoločnosti nosí svoj povestný šerifský klobúk a odznak. Jeho činnosti sú veľmi prosté - lovenie líšok a žralokov či túlanie sa naprieč mrazivou krajinou. Pri jednej z takýchto potuliek zazrie v snehu kaluž krvi. Kalmann má však všetko pod kontrolou. Je predsa šerif, či nie? K polícii prichádza so svojimi teóriami o ľadových medveďoch a rozhodne sa im pomôcť nájsť obeť aj vraha.
Kalmann je mnohotvárny krimi román, ktorý sa sústreďuje nielen na samotný akt zločinu. Obsahuje v sebe viaceré podnety k zamysleniu. Jedným z nich je život samotného Kalmanna, z ktorého perspektívy je vyrozprávaný celý príbeh. Má veľmi zaujímavú osobnosť. Je tak trochu zvláštny, vždy úprimný, s detským a naivným pohľadom na svet, no keď príde ku krízovým situáciám, robí až prekvapivo vyspelé a racionálne rozhodnutia. Prítomnosť sa prelína s flashbackmi z minulosti, čo nám umožní intenzívne nahliadnuť do jeho emócií a myšlienok v čase, keď sa stáva obeťou šikany pre svoju "inakosť". Sme tiež svedkami zúfalstva jeho matky kvôli jeho vzdorom a občasnej agresii a nahliadneme aj do emotívneho vzťahu so starým otcom, ktorému Kalmann vďačí za všetko čo vie - robí ten druhý najlepší hákarl na ostrove. Prvenstvo ešte stále patrí starému otcovi.
Autor nás prostredníctvom hlavnej postavy sprevádza pomerne jednoduchým každodenným životom v Raufarhöfne, ktorým otrasie prípad vraždy a postupne spoznávame jeho obyvateľov. Kto z nich mal motív vraždiť? V neposlednom rade nám odkrýva grandióznu panorámu islandskej krajiny, ktorá dôsledkom spoločensko-ekonomických a klimatických zmien čoraz viac upadá. Plynulo napredujúci dej, sprevádzaný vtipnými dialógmi i vážnymi situáciami, vo výsledku prináša prekvapivé rozuzlenie. Kalmann nám vo svojej naivnej prirodzenosti prirastie k srdcu. Svojimi trefnými výrokmi a múdrosťami, ktoré vysloví vždy s takou bezprostrednou úprimnosťou, v nás zasadí zrnko presvedčenia o tom, že život je vo svojej podstate jednoduchý. Zložitým si ho robíme len my ľudia. Peng!
Nedokážem si predstaviť lepšie čítanie v tento predvianočný čas než je táto útla novela od írskej autorky Claire Keegan, ktorá v sebe nesie vieru v to, že charakter ukazujúci sa vo veľkých okamihoch sa formuje v drobných, všedných maličkostiach.
Ocitáme sa v Írsku, v roku 1985, kde sa štyridsiatnik Bill Furlong, otec piatich dcér, živí ako predajca uhlia. Blíži sa čas Vianoc a zatiaľ čo jeho dievčatá s nadšením pečú a zdobia koláče, iné také šťastie nemajú. Pri dodávke uhlia do práčovne sa Bill stane svedkom niečoho strašného. V sklade nájde ukryté dievča v zúboženom stave. Odvedie ho do kláštora, ale podvedome tuší, že všetci naokolo dobre vedia, kvôli čomu sa dievča v sklade ocitlo. Zápasí s myšlienkou, či urobiť niečo s tým, čo všetci vidia, no zároveň sa tvária, že nevidia nič.
Môj neskonalý obdiv patrí postave Billa Furlonga, ťažko pracujúceho muža, veľmi rozvážneho a starostlivého, ktorý si uvedomoval, čo všetko mal, no neustále sa zamýšľal aj nad tým, čo mnohí iní nemali a potrebovali. Myslím si, že vo veľkej miere formovalo jeho pohľad na svet a ľudí v ňom, to, čím si prechádzal v detstve. Vyrastal bez otca. Narodil sa chudobnej šestnásťročnej slúžke, ktorá pracovala u pani Wilsonovej. Tá však mladú ženu nevyhnala z panstva - akoby to urobila väčšina - ale naopak, poskytla mladej mamičke pomocnú ruku. Dobro a vďačnosť, ktoré ako chlapec pocítil pri pani Wilsonovej si uchoval vo svojom srdci aj v dospelosti. Počas nej ho vidíme už ako otca, plného pochybností o stereotype života a zmyslu jeho smerovania, naplneného pocitom súcitu a pomoci voči tým, ktorí ju potrebujú, no aj sklamania z toho, že manželka jeho empatiu voči druhým nedokáže pochopiť.
"Všetky tie maličkosti" je neskonale silným čítaním, ktoré odhaľuje ťaživú minulosť Magdalénskych práčovní na pozadí príbehu Billa Furlonga, dobrosrdečného muža, plného láskavosti a súcitu, ktorý prejavuje nielen k svojej rodine, ale aj k svojmu okoliu. Keegan objasňuje naliehavú potrebu nikdy nestratiť zo zreteľa prvok dobra, ktorý sa nachádza v tých, ktorí sa rozhodnú konať aj napriek predzvesti problému či ťažkostí. Úžasná a silná kniha, v ktorej sa vďaka Billovi Furlongovi budeme chcieť stať lepšími.
Staré, obrovské, panské sídla stojace na samotách niekde uprostred ničoho, v nás vyvolávajú často pocity strachu a tajomna. Práve v takomto prostredí sa ocitne naša hlavná hrdinka Noemí. Po tom, ako si prečíta znepokojujúci list od svojej sesternice Cataliny, vydáva sa na prieskum do domu na úpätí hory mexického vidieka, v ktorom Catalina žije aj so svojím manželom a celou jeho rodinou. Desivé dobrodružstvo sa tak môže začať.
Knihu možno rozdeliť na dve hlavné časti. V tej prvej si autorka dala záležať na vybudovaní atmosféry a zoznámením sa s postavami. Ústredným prvkom tejto časti je predstavenie starého, izolovaného, vŕzgajúceho sídla, s jeho súkromným cintorínom, strašidelnou a čudne sa správajúcou rodinou Doylovcov, ktorá sa riadi striktnými pravidlami a zásadami. Tie im však nečakane naruší naša hlavná hrdinka Noemí, ktorá je veľmi odvážna, emancipovaná, odhodlaná stoj čo stoj odhaliť tajomstvá, ktoré pred ňou táto rodina skrýva. Sympatická dravosť a jej zdravá nepoddajnosť dodávajú celému ťaživému prostrediu mladistvý a svieži závan.
V pomyselnej druhej časti príbehu dochádza k nečakanému a zásadnému zvratu. Pomaly plynúce tempo sa odrazu mení na rýchlu jazdu a na povrch vychádzajú desivé tajomstvá zakorenené v dlhoročných dejinách tohto prachom a plesňou prežratého domu. V nebezpečenstve sa ocitá nielen Catalina, ale i samotná Noemí. V tomto momente sa pred nami vynára niečo absurdné, nadprirodzené, hororovo - gotické s drobnými prvkami fantasy. V hlbšom chápaní tejto knihy oceňujem autorkin námet, zakomponovať do príbehu rasizmus, spoločenské triedy či kolonizáciu. Ale viac sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Mexická gotika je určená najmä pre tých čitateľov, ktorí milujú atmosféru veľkých tajomných sídiel, ktoré dýchajú históriou a pochmúrnou atmosférou. Je tiež pre tých, ktorých neodradí pomalší rozbeh, ktorý je však predurčením desivého odhalenia a s ním spojeného dobrodružstva a boja o prežitie. Spoločne s Noemí sa vnoríte do osídiel mexického panstva, ktoré vás len tak nepustí zo svojich pazúrov. Ocitneme sa vo svete plnom tieňov a hmly, na mieste, kde sa realita mení na nadprirodzeno a kde sa zo snov stávajú nočné mory.
Byliny, odvary, výluhy, elixíry, prírodné medikamenty, ktoré vedia zachrániť život, no v prípade vyšších dávok dokážu človeku navodiť smrť. Stačí poznať ich účinok, šikovne ich namiešať a smrteľný jed je na svete.
Jedna z hlavných hrdiniek tohto príbehu využíva svoje znalosti k tomu, aby pomohla podvedeným a zúfalým ženám zniesť zo sveta mužov, ktorí zapríčinili ich bolesť a trápenie. Všetko sa odohráva v tajomnej apatéke kde s nimi komunikuje prostredníctvom zašifrovaných odkazov. Jed podáva v sklenenej fľaštičke, ktorú o dve storočia neskôr nájde pohodenú na brehu rieky mladá Caroline. Tento podivný historický nález v nej vzbudí obrovskú zvedavosť a tak sa rozhodne pátrať po pôvode fľaštičky a jej majiteľky.
Historicko - fiktívny debut Sarah Pennerovej je pútavým a silne atmosferickým dielom o sile ženskej spolupatričnosti, ktorý sa odohráva na konci 18. storočia. Pred našimi očami ožíva rušný Londýn so svojimi špinavými a bočnými uličkami, tmavými budovami a záhadnou spráchnivenou lekárničkou, v ktorej jej majiteľka ukrýva tie najväčšie tajomstvá. Príbeh je prudko vizuálny a celý dej si predstavujete ako film. Z knihy doslova sála ťaživá atmosféra apatéky a odvšadiaľ cítite tú jemnú horkosladkú vôňu bylín a odvarov.
Obe hlavné hrdinky, bez ohľadu na čas, v ktorom sa ich príbeh odohráva, si prechádzajú zložitým životným obdobím. Podobne ako Nella, tak aj Caroline túžila po plnohodnotnej rodine a svoj život chcela prežiť po boku milovaného muža. Obe ženy však ich muži zradili a každá sa s tým vysporiadala inak. Zatiaľ čo Nella miešala smrtiace odvary, Carolline našla rozptýlenie v skúmaní záhadnej fľaštičky. Osudy našich hlavných postáv sa tak prirodzene prelínajú a vo výsledku možno povedať, že je jedno, v ktorom storočí sa narodíme, v každom sa musíme pasovať s taživými nástrahami života.
Stratená apatekárka je strhujúci príbeh, ktorý je tajomný, zlovestný, magický, plný napínavých a dychberúcich momentov. Je však aj o sile priateľstva, láske, ženskej súdržnosti a túžbe plniť si sny. V prvom rade je však o tom, že to ako prežijeme svoj život a akou cestou sa v ňom budeme uberať je výlučne len a len na nás.
Keď sa Dean Nicholson rozhodol vydať na cestu okolo sveta iba na bicykli, ešte ani len netušil, čo si pre neho osud pripravil. Naprieč cestou medzi Čiernou Horou a Bosnou objavil drobné, opustené mačiatko v zúboženom stave. Rozhodol sa, že si ho vezme pod svoje ochranné krídla. Toto opustené stvorenie, ktorému dal meno Nala (podľa postavy z Levieho kráľa) sa stane napokon jeho skvelým spoločníkom, priateľom a inšpiráciou v jednom.
Dean opisuje svoju cestu naprieč krajinami, ako spoločne s Nalou objavovali krásy prírody, zoznamovali sa s mnohými zaujímavými a priateľskými ľuďmi a zažívali neobyčajné dobrodružstvá. Aj keď si každý pod pojmom cestovanie predstaví nespočetné množstvo zážitkov a krásnych spomienok, nie vždy sa Deanovi darilo podľa predstáv. Prvotné peripetie, ktoré musel vyriešiť s Nalou mu zabrali hodnú chvíľku. Najskôr bolo potrebné pre ňu vybaviť všetky povinné očkovania aby mohli spolu cestovať bez obmedzení. Navyše, celý čas musel riešiť otázky prenocovania či funkčnosti svojho jediného dopravného prostriedku.
Čím dlhšie trávil Dean čas s Nalou, tým viac mu prirástla k srdcu. Vytvorilo sa medzi nimi silné, láskyplné priateľstvo. Po zverejnení prvej fotky nájdeného mačiatka sa z Deana a Naly stali miláčikovia sociálnych sietí. Ich fanklub na sa Instagrame rozrástol o státisíce sledovateľov. Dean sa sa pre mnohých stal zdrojom inšpirácie a svoj vplyv na sociálnej sieti sa rozhodol využiť na získavanie finančných prostriedkov pre charitatívne organizácie určené na ochranu zvierat a prírody.
Štýl akým Dean knihu napísal je veľmi jednoduchý a zrozumiteľný a máte pocit, že sa s ním rozprávate niekde pri pive a smejete sa spolu s ním na jeho dobrodružných zážitkoch v spoločnosti mačky cestovateľky. Kniha je tiež veľmi príjemným vizuálnym zážitkom. Je doplnená fotografiami Naly a Deana, ktoré môžeme vidieť aj na jeho (ich) instagramovom profile. "Nala a jej svet" je krásnym, láskyplným príbehom o sile nezvyčajného priateľstva, ktorý zahreje pri srdci, a ktorý v nás zarezonuje hlbokou myšlienkou "kto koho vlastne zachránil" nakoľko Dean v knihe prezentuje, že Nala z neho urobila lepšieho človeka. Milé, príjemné a oddychové čítanie.
Hovorí sa, že medzi domom a domovom je veľký rozdiel. Domov nie je len miesto z materiálneho hľadiska. Je to miesto, s ktorým sme emočne spätý a predstavuje vzájomne väzby medzi jednotlivými jeho členmi. Hrdinka tohto príbehu o toto miesto prišla. Aj keď, ťažko povedať, či doposiaľ vôbec nejaké mala.
Hlavná postava, 47 ročná žena, sa po neúspešnom manželstve utiahne do osamelého schátraného domu na pobreží. Začne pracovať v slabo prosperujúcom podniku svojho brata a jediným jej rozptýlením počas zdĺhavých dní je susedka Mimi. Postupným spoznávaním monotónneho okolia a ľudí v ňom, nadviaže vzťah s Miminým bratom Arildom, majiteľom farmy so stovkami ošípaných. Prostredíctvom jej spomienok sa ocitáme v časoch, keď ešte žila so svojím manželom, chronickým zberateľom zbytočností, a s dcérou ktorá dospela, osamostatnila sa a teraz cestuje. Celý príbeh teda plynie veľmi pokojne, bez výrazných zvratov, no niečo priam magické vás núti obracať stránku sa stránkou a chcieť vedieť viac.
Román Judith Hermannovej hovorí o opustení, nových začiatkoch, spomínaní a hľadaní, o nájdení nových priateľoch, ktorí prinášajú našej hlavnej hrdinke aspoň čiastočnú predstavu o tom, čo ostatní nazývajú domovom. Tempo knihy je melancholické a jemné ako vlny na pobreží krajiny, v ktorej teraz žije. Spoznáva ľudí okolo seba, no snaží sa načrieť do svojho vnútra a spoznať tak samú seba, nájsť domov, ktorý jej manžel či dcéra nevedeli poskytnúť. Alebo ho nevedela vytvoriť práve ona? Okrem sledovania posunu našej hrdinky v prítomnosti, ktorý je poprepletaný spomienkovou retrospektívou, sme svedkami bohatých opisov severskej prírody.
Román Domov je napísaný štýlom veľmi realistickým, približujúcim životy nás všetkých, a ktorý sa nám hlboko vryje do duše a zostáva. Zostáva v našich myšlienkach rovnako ako neustála potreba hľadať zmysel svojho života a miesta, ktoré možno nazvať domovom. Útla kniha, ktorá nadchne najmä tých čitateľov, ktorí radi čítajú medzi riadkami a zamýšľajú sa nad hlbším významom zdanlivo jednoducho podaného príbehu. Opäť veľká spokojnosť.
Newyorská spisovateľa Nicole Krauss sa do povedomia mnohých čitateľov dostala prostredníctvom svojho úspešného románu "Dejiny lásky". Pochádza z rodiny židovských emigrantov čo sa často odzrkadľuje aj v jej dielach. Hlavnou témou jej románov je predovšetkým židovská kultúra v historickom a rodinnom kontexte. V novších publikáciách sa však zamierava aj na oblasť ženskej a mužskej totožnosti, vzájomných medziľudských vzťahov a rôznych dôležitých a často prelomových životných udalostí.
Jej najnovšia zbierka "Byť mužom" je súhrnom desiatich poviedok, ktoré sú rôznorodé nielen obsahovo, ale aj z hľadiska postáv či prostredia, v ktorom sa dej odohráva. Prostredníctvom našich postáv sa ocitneme v New Yorku, Južnej Amerike či dokonca Tel Avive. Spoznáme životy matiek, manželiek, dcér, no tiež otcov, manželov, starých otcov. Jednotlivé príbehy sú vyrozprávané zo ženskej aj mužskej perspektívy čo nám dokáže pomôcť pochopiť jednotlivé myšlienkové pochody oboch pohlaví. Občas je až zarážajúce, ako realisticky dokáže Nicole písať o mužsko-ženských myšlienkach a pocitoch.
Čo všetko znamená byť ženou či byť mužom? A čo sa stane v prípade ich vzájomných vzťahov? Aká komplikovaná spleť pocitov dokáže medzi nimi vzniknúť? Odpovede na tieto otázky nám Nicole bravúrne predstavila v zmesi týchto mnohotvárnych osudov. Naši hlavní protagonisti prechádzajú vždy nejakou zložitou fázou v živote. Mladá žena sa stýka so starším mužom, ktorý ju začne obsedantne kontrolovať. Starší muž sa prebudí v nemocnici po operácii nádoru v čase, keď sa mu v tej istej nemocnici narodí vnuk. Zoznamujeme sa s dievčaťom, ktorému sa práve rozchádzajú rodičia, a ktorí aj napriek odlúčeniu zostali priateľmi. Azda najemotívnejšia poviedka s názvom "Amour" rozpráva o láske či neláske Sophie a Ezru z pohľadu mladého muža, ktorý sa so Sophie stretol po rokoch v utečeneckom tábore. Rovnomenná poviedka "Byť mužom" sa brilatne dotýka mužnosti prostredníctvom príbehov nemeckého boxera.
Kniha je zaujímavým pohľadom do najhlbších zákutí ľudskej duše, ženskej i tej mužskej, boľavé, citlivé, emotívne, zdôrazňujúce ľudskú prirodzenosť a intimitu. Skvelá Nicole Krauss hovorí hlasom nás všetkých.
Poďme si dať spoločne drink do konžského baru v centre Afriky s názvom "Na sekeru sa nedáva" a pozrime sa bližšie na životné osudy miestnych štamgastov, ktoré zaznamenáva do zošita jeho verný zákazník Rozbitý pohár.
Tento zápisník dostal priamo od majiteľa baru za účelom zdokumentovať tvrdú realitu života jednotlivých postáv, ktoré vysedávajú v bare každý deň len tak, bez vidiny šťastného návratu tam, kde ich aj tak už nikto nečaká. Rozbitý pohár prichádza do kontaktu so zaujímavými životnými príbehmi no tiež - a to hlavne v druhej polovici knihy - rozpráva aj ten vlastný. Náš kronikár je bývalým učiteľom, ktorý postupnou závislosťou na alkohole prišiel o všetko.
Okrem zaujímavej spleti tragických až tragikomických osudov, ktoré sú čitateľovi podávané formou nespoľahlivého rozprávača (pijan Rozbitý pohár) sa v knihe stávame svedkami hlbšej intelektuálnej rozmanitosti. Kniha je plná metafor a odkazov na literatúru, umenie, politiku, náboženstvo či kultúru. Alain Mabanckou vytvoril naozaj svojráznu knihu s množstvom dôvtipu, inteligentného sarkazmu, bez toho aby to na čitateľa pôsobilo pobúrene či vulgárne. Dokonca aj gramatika a zvláštny štýl písania je vzhľadom na rozprávača úplne primeraný.
Napriek veselému podaniu tragických osudov je kniha smutným no aj znepokojujúcim pohľadom na osobné problémy jednotlivca no tiež na celkovú situáciu v spoločnosti. Výborné čítanie s hlbším posolstvom, ukrytým medzi riadkami. Hlásim veľkú spokojnosť.
Sú knihy, ktoré si prečítame a nijako nás emočne nezasiahnu alebo na ne časom zabudneme. A potom sú tu tie, ktoré nás prinútia zastaviť a zamyslieť sa nad našim životom, nad tým, ako ho žijeme a zároveň nás inšpirujú k tomu, aby sme prežívali každý okamih s úprimnou radosťou.
A medzi ne patrí aj Nebo nepozná obľúbencov. Príbeh o tom, ako silná túžba po živote prichádza do rozporu s neustálym si uvedomovaním krehkej ľudskej pominuteľnosti, ktorý v mysliach čitateľov, minimálne v tej mojej, bude rezonovať ešte dlhé obdobie.
Krátko po druhej svetovej vojne sa známy automobilový pretekár Clerfayt rozhodne navštíviť svojho bývalého spolujazdca vo švajčiarskom sanatóriu, ktoré sa špecializuje na pacientov s tuberkulózou. Práve tam sa spoznáva s Lillian, elegantnou mladou dámou, ktorá svojou rebéliou stavia do pozoru všetkých lekárov.
Jej prognózy na život však vôbec nevyzerajú ružovo a preto rozhodnutie - utiecť s Clerfaytom - sa jej zdá ako najlepšie možné riešenie ako získať to, čo jej bolo roky odopierané. Právo na normálny život. A tak spolu cestujú naprieč krajinami, užívajú si skvelé jedlo, víno a jeden druhého. Lillian si však zo všetkého užíva najviac to, že konečne žije.
Remarque v knihe vytvoril horkosladkú atmosféru, ktorá nás sprevádza od prvej až po poslednú stranu. Naši hlavní hrdinovia si čoraz viac uvedomujú, že smrť môže byť hneď za rohom a obaja sa tak snažia žiť život naplno. Užívajú si prítomný okamih a budúcnosť považujú za niečo nedosiahnuteľné.
Celý príbeh je popretkávaný myšlienkami o zmysle života a smrti, existencii šťastia či povahe lásky, ktoré autor prirodzene vkladá do myšlienok a dialógov našich postáv. Súčasnosť sa občas preplieta s minulosťou kedy Clerfayt a Lillian spomínajú na časy, keď ich životy zasiahla vojna. Sú odlišní, no zároveň rovnakí vo svojich bolestných spomienkach na minulosť. A ešte bolestnejších víziách na budúcnosť.
Remarque patrí k autorom, ktorého čítajú a budú čítať ešte mnohé generácie. A túto by rozhodne nemala vynechať žiadna z nich. Nádherná kniha, v ktorej sa hlavná myšlienka dotýka nielen zmyslu života ako takého, ale aj zmyslu každého malého okamihu, ktorý nám bol, je a bude dopriaty.
