Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Druhá šance mi ukázala, že každý náš čin má svoje následky a môže ovplyvniť aj ľudí na druhej strane zemegule (alebo v paralelnom vesmíre). Je to veľmi komplexné dielo, autor svoj príbeh premyslel do najmenšieho detailu, vyhral sa s ním, poprepletal, skomplikoval a stvoril obrovskú multižánrovú bombu.
Vidím to tak, že Druhá šance je presne tá kniha, v ktorej pri každom ďalšom čítaní objavím niečo nové, nejaký dôležitý detail, vďaka ktorému bude príbeh ešte komplexnejší. Nie je totiž v ľudských silách zachytiť na prvýkrát všetky spojitosti s ktorými sa autor tak precízne vyhral. Treba teda počítať s tým, že na úplné pochopenie príbehu vám jedno prečítanie rozhodne stačiť nebude.
Tento mysteriózny príbeh je ako tisíckusové puzzle. Pre niekoho extrémne náročné a nad jeho sily, pre iného zas dokonale strávený voľný čas. Autor nám postupne podsúva jednotlivé kúsky puzzle, ktoré do seba nakoniec perfektne zapadnú, avšak niektoré si na svoju dvojicu musia počkať veľmi dlho (chápte v podstate celú knihu), preto treba čítať veľmi pozorne.
Kniha okrem paralelných svetov ponúka aj skoky v čase a prelínanie prítomnosti, minulosti a budúcnosti a okrem hlavného príbehu tu nájdete aj mini príbehy rôznych postáv, ktoré sa spočiatku zdajú akoby navyše, no majú svoj dôvod a do príbehu dokonale zapadnú.
Obrovským prekvapením bol pre mňa mini príbeh istého Xaviera, ktorého meno mi najskôr nič nehovorilo, no jeho príbeh mi bol každou ďalšou vetou čoraz známejší. V skutočnosti je to skutočný, doteraz nevyriešený prípad vrážd a zmiznutia a poznať ho môžu napríklad fanúšikovia dokumentárneho seriálu Unsolved Mysteries. Neskutočne sa mi páčilo, ako tento nevysvetliteľný prípad autor zakomponoval do príbehu, ako kreatívne ho vyriešil a ako dokonale to sedelo.
Druhá šance nesadne každému. Je to ťažké čítanie, na ktoré treba mať náladu. No ak vám sadne, podobne ako mne, dostanete perfektnú multižánrovú lahôdku, ktorú z hlavy tak skoro nedostanete.
Horory sú moja slabosť a moje veľké guilty pleasure, asi aj preto mám od nich extrémne vysoké očakávania a s hodnotením som oveľa prísnejšia, ako pri iných žánroch. Buď to, alebo bola táto kniha naozaj zlá. V tomto "hororovom" príbehu mi totiž sadol iba autorkin štýl písania a to je vlastne všetko.
Obálka a samotná propagácia knihy mi totiž sľubovali dokonalý hororový zážitok. Mal to byť nový "King" v tínedžerskom prevedení. Už to ma malo varovať, pretože ja Kingovky nedokážem dočítať, ale to je vlastne jedno, pretože táto kniha má od nich asi tak ďaleko, ako After.
Hrôza v Harrow Lake má extrémne nesympatickú hlavnú hrdinku, divný snový a bohužiaľ totálne nelogický psycho dej a pre mňa fakt neuspokojivý záver. Najväčším plusom knihy je to, že je krátka a tak som nemusela trpieť dlho. Pretože čítať toto bolo fakt utrpenie. Vyvolalo to vo mne podobné pocity, ako keď som pred dvoma rokmi dočítala knihu Toto je celá pravda.
Knihy Hrôza v Harrow Lake a Toto je celá pravda sú totiž napísané dobre. Majú príjemný štýl písania, tie príbehy majú potenciál aj dobrý námet... Ale spracované sú slabo, majú medzery v deji a ich plot twisty sú až príliš predvídateľné, navyše sa obe autorky snažili záverom extrémne šokovať, čo podľa mňa moc nevyšlo a pôsobilo to na mňa umelo.
Takže nie, Hrôzu v Harrow Lake (a ani Toto je celá pravda, keď už som ju tu úplne odveci spomenula) nemôžem s čistým svedomím odporučiť nikomu, avšak registrujem, že kniha má svoj nadšený fanklub. Neviem, no... , možno mám fakt od hororov nerealistické očakávania (to najväčšie je asi to, že očakávam HOROR), takže ak ste v tomto trochu pri zemi, možno práve vám knižka sadne.
Táto kniha sa okamžite po dočítaní zaradila medzi (pre mňa) najväčšie knižné prekvapenia roka! Autorky sa dokonale zladili, ak by obálka neobsahovala dve autorské mená, tak by mi to v živote nenapadlo. Svojim čitateľom totiž naservírovali jednoduchý, no emočne nabitý a jednotný príbeh, navyše napisaný veľmi príjemným štýlom písania.
Dojemné a vtipné pasáže dokázali výborne skombinovať, a to tak, že sa mi zaryli pod kožu. Kniha tak dokonale zapadla do kategórie príjemných oddychoviek, a to aj napriek tomu, že v nej autorky spracovávajú ťažšie témy. Číta sa totiž ľahko a rýchlo, jednoducho zabaví čitateľa až do poslednej stránky.
Nie je žiadnym tajomstvom, že najdôležitejšiu úlohu v knihách zohrávajú samotné postavy. A v tomto príbehu sa autorkám podarilo svoje postavy vykresliť až desivo uveriteľne. Ku kladným postavám som si okamžite vybudovala nejaký vzťah (najmä Tobias s Olim boli okamžitá láska), dokázala som sa do nich vžiť a záležalo mi na nich. K tým záporným som pocítila okamžitý odpor, no zároveň mi neskutočne pripomínali reálnych ľudí, čo je vlastne dosť smutné, no dokazuje to, že autorky vedia, o čom píšu.
Napriek tomu, že záverečné odhalenie s Damiánom bolo predvídateľné a príbeh sa nevyhol klišé (ktoré je ale typické pre tento žáner), bol spracovaný výborne a samotný záver mi tak trochu zlomil srdce. Preto pevne dúfam, že pokračovanie knihy mi ho opäť zacelí (neviem sa dočkať ). Autorky môžu byť na seba hrdé, pretože dokázali napísať príbeh, ktorým sa pokojne môžu zaradiť medzi veľké zahraničné mená young adult autorov.
V Obhliadke bytu Backman opäť dokonale pracuje s emóciami. Smútok a osamelosť dokáže opísať tak precítene, že sa vám bude občas ťažko dýchať, no vzápätí príde situácia natoľko vtipná a groteskná, že sa začnete nahlas smiať. Nechýba ani nečakaný zvrat, ktorý vám celý príbeh obráti naruby.
V príbehu nájdete kopu hlbokých myšlienok, humorných situácií, dojemných pasáží a miestami dokonca absurdít (výpovede svedkov vám môžu liezť na nervy, ale... počkajte si do konca).
Je to jednoducho ďalšia Backmanovka, ktorá sa vám zaryje pod kožu a budete o nej premýšľať ešte dlho po dočítaní.
Prvé čo mi udrelo do očí, bol úpne iný štýl písania, než na aký som zvyknutá. Celá kniha pôsobila umelecky, akoby sa mi prihováral nejaký vnútorný, neskutočne podmanivý hlas, ktorý sa mi rozhodol vyrozprávať príbeh o jednom víruse. Znepokojivom víruse, po ktorom infikovaný zaspí spánkom plným zvláštnych snov.
Ďalším nezvyčajným prvkom knihy bolo to, že nemala jednu konkrétnu hlavnú postavu. Objavilo sa tam síce niekoľko osôb, okolo ktorých sa príbeh točil, no hlavnými postavami by som ich nenazvala. Mám totiž podozrenie, že hlavnou postavou knihy bol samotný vírus.
Geniálnosť celej knihy vidím v tom, ako to všetko autorka opísala (navyše úplne krásnym jazykom). Tak neuveriteľne realisticky, znepokojivo a najmä úplne presne. Väčšina postáv, ktorým sa autorka v knihe venovala, mala silný príbeh a ich osudy ma zaujímali.
Kniha mala svoje chybičky (napríklad nevysvetlený pôvod vírusu), napriek tomu bolo jej čítanie umeleckým (a veľmi znepokojivým) zážitkom.
Je to taký mix filmov Step up, Mean Girls a Save the last dance (a podobných filmov by sa našlo určite viac) a hneď na začiatok musím povedať, že príbeh bol plný klišé. Hlavná hrdinka sa vyrovnáva so stratou najbližšej osoby a stratí pri tom svoj hlas. Čo je trochu problém, keďže práve nastupuje na Dukovu akadémiu a jej hlavný odbor je spev.
Máme tu teda novú školu, najlepšieho kamaráta gaya, super mega talentovaného krásneho dokonalého chalana a aj dve populárne zlé dievčatá, ktoré si hlavnú hrdinku zoberú na mušku.
Ale...ono to funguje! Minimálne na mňa. Nielenže ma kniha vytrhla z čitateľskej krízy a prečítala som ju v priebehu jedného dňa, ona vo mne vyvolala neskutočné emócie. Buď som sa pri čítaní usmievala ako slniečko alebo som sa rozčuľovala nad nespravodlivosťou, ktorá sa hlavnej hrdinke diala.
Autorka do príbehu zakomponovala aj ťažšie témy ako je hľadanie samej seba, strata blízkeho, psychické problémy, porucha príjmu potravy, šikana, či vysoké očakávania. Navyše ma ešte aj dokázala prekvapiť a to sa považujem za dosť ostrieľanú čitateľku, ktorú už neprekvapí takmer žiadny zvrat a už vôbec nie v romanticky ladenej knihe.
Aby ste ma nepochopili zle - dej je predvídateľný. Je to také feel-good čítanie z prostredia showbiznisu na spôsob vyššie spomenutých filmov. Treba sa teda nastaviť na to, že už od začiatku budete vedieť, ako kniha skončí. Avšak vďaka jednej veci sa autorke podarilo vyviesť ma z miery a ja som bola nenormálne dojatá. To bol pre mňa zároveň aj
bod zlomu, pri ktorom som si uvedomila, že som sa do knihy totálne zamilovala...
Kniha Dokonalé prekvapenie sa navonok tvári ako humorná oddychovka, no v skutočnosti sa v nej ukrýva viacvrstvový príbeh, ktorý preniká do samotnej podstaty manželstva. Autorka si v ňom posvieti na partnerské, rodinné, medziľudské či pracovné vzťahy, a aj na to, aká tenká je hranica medzi pravdou a lžou.
Napriek tomu, že sa príbeh venuje vážnej téme, nechýba v ňom ani (pre Kinsellu veľmi charakteristický) humor, pri ktorom sa vám môže stať, že občas vybuchnete smiechom. Akurát je tu jej typického humoru trošku pomenej oproti jej predchádzajúcim knihám a namiesto toho je tu viac bizarností a vážnych, miestami až smutných situácií a ja som sa teda musela nastaviť na trochu iný príbeh, než aký som očakávala. Po počiatočnom rozčarovaní, sa mi však podarilo naladiť sa na tón príbehu a zvyšok knihy som si už užívala.
Dosť sa mi páči, ako autorka dokáže pracovať so svojimi postavami. Sú totiž veľmi dobre vykreslené a nechýbajú im ani originálne črty. Ich myslenie, činy či zvládanie ťažkých alebo "mierne" bizarných situácií vykreslila veľmi plasticky, a to tak, že som si ich dokázala predstaviť aj v reálnom živote. Navyše má svojský a veľmi príjemný štýl písania, ktorý ja môžem :). Takže v konečnom dôsledku to bola veľmi dobrá kniha, len do nej treba ísť s tým (v prípade, že autorkinu tvorbu už poznáte), že je to trošku niečo iné, než na čo ste už od autorky zvyknutí.
Na túto knihu som sa tešila už asi rok pred vydaním, takže moje očakávania boli až prehnane vysoké. Ja totiž milujem YA detektívky ako je napríklad Jeden z nás klame a Návod sľuboval podobný zážitok. Kniha nakoniec moje očakávania prekonala. Bavila som sa totiž od začiatku do konca.
Štýl písania, spracovanie knihy, príbeh aj perfektná atmosféra pripomínajúca seriál Pretty Little Liars (ešte predtým, než ho tvorcovia "trochu" prekombinovali) mi dokonale sadli a ja knihe nemám absolútne čo vytknúť. Možno iba to, že som páchateľa odhadla skôr, no autorka napriek tomu dokázala prekvapiť.
Pre mňa je to jednoznačne najlepšia YA detektívka, akú som kedy čítala a pevne dúfam, že podobne skvelých kníh v tomto žánri vyjde viac.
Trilógia Hry o život je pre mňa jednoznačne jedna z najlepších dystópií, aké som kedy čítala. Preto bola Balada pre mňa povinná jazda. Najprv som sa dosť bála príbehu z pohľadu Snowa, ktorého v pôvodnej trilógii vyslovene neznášam, no moje obavy boli úplne bezdôvodné. Jeho príbeh ma chytil od prvej strany až po tú poslednú. Coriolanus tu nie je typická záporná postava, ale ani úplne kladná. Jeho pribeh je rozdelený do troch častí, ktorých názvy vám kvôli spoilerom neprezradím.
V prvej časti sa s mladým Coriolanusom zoznamujeme, spoznávame jeho život, jeho spolužiakov, učiteľov a aj pozadie, respektíve začiatky Hier o život, ktoré boli úplne iné, než ako ich poznáme z pôvodnej trilógie. Nechýbali tu ani drsné scény či nečakané zvraty.
V druhej časti sa dostaneme priamo do Hier, ktoré máme možnosť sledovať spoločne s Coriolanusom. Prostredníctvom Coriolanusa teda sledujeme dianie v aréne a zároveň sa dozvedáme, ako to celé vníma. Túto časť som si neskutočne užívala. Takisto obsahovala nečakané zvraty, no aj niekoľko pre mňa epických scén, ktoré sa mi odvíjali pred očami ako vo filme.
Tretia časť bola slabšia ako predošlé dve, no zároveň najdôležitejšia z celej knihy. Nervydrásajúcich situácií tu bolo zo začiatku pomenej, no čím som bola bližšie k záveru, tým intenzívnejšie som všetko prežívala. No a potom prišiel koniec. Koniec, o ktorom každý fanúšik HG vie, že je nevyhnutný, napriek tomu je šokujúci a je tam toho dosť na predýchanie. Na ten koniec som myslela ešte dlhé týždne po dočítaní.
Navyše som si zamilovala Lucy Gray a Sejanusa Plintha a dokonca proti svojej vôli aj samotného Coriolanusa Snowa (!!!) - ich charaktery boli neskutočne silné. Na záver ešte musím spomenúť jednu veľmi charizmatickú osôbku, ktorá mi povahovo pripomínala očarujúcu Dolores Umbridgeovú... Určite si ju zamilujete rovnako, ako ja :D.
Kniha teda prekonala moje očakávania, prekvapila ma a na záver ma ešte aj silno zasiahla. A ako milovníčka Shakespeara som veľmi ocenila odkaz na jeho hru s názvom Coriolanus. Ja som teda neskutočne spokojná a verím, že čoskoro po knihe siahnem znova :).
Táto kniha schytáva od blogerov celkom rozporuplné hodnotenia. Nie vyslovene negatívne, no vraj autorka nešla dostatočne do hĺbky, kniha nemá dej a podobne. Podobné názory vlastne aj chápem, no na mňa táto kniha zapôsobila až magicky.
Možno to bolo tým krásnym štýlom písania, ktorý mi nedovolil prestať čítať, možno to bolo tým, že som sa dokázala s hlavnou hrdinkou dokonale stotožniť a možno to bolo tým, že to je jednoducho skvelá kniha, ktorej nechýba absolútne nič a kto to nevidí, jeho smola...
Nie každá kniha potrebuje ťažké témy rozobrať do najmenšieho detailu. Niektoré sa ich dotknú iba zľahka, aby sa o nich vedelo, no zároveň dávajú vedieť čitateľovi, že to o tých ťažkých témach nie je. Takže áno, táto kniha mohla byť dramatická, mohla ťažké témy viac rozvinúť, mohla byť ostrá a extra dôležitá a mohla hrať na city a bodať do srdca. Ale ona nechcela. Ona chcela len tak plynúť...
Milujem na nej to, ako je z jednej strany reálna (najmä strasti mladučkej mamičky sú neskutočne dokonale vykreslené) a z druhej totálne rozprávková. Hlavná hrdinka je v podstate taká ľudská obdoba Remyho z Ratatouille (každé jej jedlo je dokonale magické, vyvoláva v ľuďoch hlboké emócie). Aj jemná romantická linka, ktorú kniha obsahuje, je tak trochu rozprávková, no zároveň milá a nie je presladená.
Takže ak očakávate dej plný zvratov (alebo nejakú zápletku :D), čistú romantiku či recepty na každej tretej strane, tak táto kniha asi nebude pre vás to pravé. Ak ju však prijmete takú, aká je, je dosť možné, že sa do nej zamilujete. Táto kniha má proste dokonalú obálku a ešte krajší obsah.
