Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
nehanebný knihomoľ
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi milé, nostalgické, o prvých bozkoch, nesmelých dotykoch, motýlikoch v bruchu, o sile a krehkosti priateľstva a o nedorozumeniach, ktoré vás oň môžu pripraviť, o "skvelých" nápadoch, ktoré sme v mladosti mávali , o láske, o časoch, keď sme prázdniny trávili u starých rodičov ... - také je Veľké leto .
.
Príjemné, ľahké čítanie pri ktorom som si tiež zaspomínala na skvelé koláče a sladký čaj od babky a samozrejme aj na to svoje Veľké leto :)
Letná oddychovka ako vyšitá
Skvelá prvotná myšlienka a námet, super úvod, po prvých stranách som bola riadne naštartovaná a myslela som, že zase budem bez obeda, lebo nebudem vedieť knihu pustiť z ruky, no zvyšok bol nakoniec taký nijaký, nemastný-neslaný. Triler nezvyknem čítať dlhšie ako dva, tri dni, no tento som čítala týždeň, pretože ma k nemu ťahalo čím ďalej, tým menej. Mala som pocit, že tých tajomstiev a skokov v čase, či priestore je v príbehu priveľa a ešte k tomu na mňa pôsobili nesúrodo. Niektoré momenty mi prišli vyslovene pritiahnuté za vlasy. Asi tam mali byť pre efekt, no mňa nepresvedčili, skôr naopak. Každopádne, čo sa nepozdáva mne, môže náramne sadnúť niekomu inému.
.
Tento žáner čítam rada a asi by som knihu odporučila skôr tomu, kto s ním ešte len začína, možno mladším čitateľom.
Asi to už niekto spomínal, že Falošné medové týždne majú veľmi podobný náboj, ako romantické komédie s Adamom Sandlerom. Ak ste videli filmy Skús ma rozosmiať s Jennifer Aniston alebo Dovolenka za trest s Drew Barrymore a páčili sa vám, táto kniha by vám mohla naozaj ulahodiť. Podobne ako v spomínaných filmoch, aj tu sa na spoločnú dovolenku dostane dvojica, ktorej vzťah sa dá opísať všelijak, len nie romanticky. No keďže ide o medové týždne a oni predstierajú, že sú manželia, nevyhnú sa rôznym aktivitám a momentom, ktoré by si mal zamilovaný pár počas takej svadobnej cesty poriadne užiť ...
.
Príjemné, vtipné, svieže, milé, ľahké, na dovolenku ako stvorené čítanie, ak máte radi romantické príbehy okorenené poriadnou dávkou chytľavého humorom. Trapasy sa striedajú s vtipnými, neskôr už aj iskrivými doťahovačkami hlavných protagonistov, no príbeh nie je len o nich. Nebudú chýbať ani dojemné a ťažšie momenty... Viem si predstaviť, že by raz dostala kniha aj filmovú podobu.
.
Ak sa obzeráte po dovolenkovom čítaní, pri ktorom vypnete, dobre si oddýchnete, ešte sa aj zasmejete a nasýtite svoju romantickú dušičku, zvážte Falošné medové týždne.
Táto kniha začína spomienkou autora na jeho priateľku Muriel. Tá sa po veľmi dlhej dobe konečne zamestnala vo veľkej technologickej spoločnosti. Všetci ju mali veľmi radi, pretože často robila nielen svoju, ale aj cudziu prácu a keď zašla kúpiť všetkým v kancelárii niečo pod zub, nebolo nezvyklé, že si od nich potom nepýtala peniaze. Aj keď si myslela, že chystaný produkt nebude úspešný a aj vedela prečo, bála sa ozvať. Veď kto by už spochybňoval úsudok svojich manažérov a tak len vždy so všetkým súhlasila a ich návrhy podporila. Čo myslíte, keď produkt pohorel na plnej čiare a došlo k prepúšťaniu, kto išiel ako prvý?
.
Útla, no zato veľmi zaujímavá kniha. Autor vysvetľuje, prečo a ako si často zamieňame veľkorysosť a priateľstvo so zavďačovaním sa a skĺzneme do úlohy prisluhovača, ktorý všade hľadá súhlas, bojí sa, že ho ľudia nebudú mať radi, keď povie nie a odpadáva pri myšlienke, že si o ňom tí druhí myslia niečo zlé.
.
Patrick King vysvetľuje, aké rôzne cesty vedú k takémuto správaniu, vymenúva príklady zo života takýchto ľudí a zároveň ponúka viacero tipov, ako zmeniť takéto zmýšľanie a vzťah k sebe samému či samej. Ako začať myslieť viac na seba, vedieť prijať konfrontáciu, byť asertívnejším, riešiť veci jednoducho a priamo.
.
Veľmi zrozumiteľne aj pútavo napísaná kniha a ak je vám zaťažko hovoriť nie, určite nad ňou pouvažujte.
Černý dort je pútavý, dojemný a vskutku veľmi dobre napísaný viacgeneračný román, kde sa striedajú prítomnosť s minulosťou a ktorý pokrýva mnoho tém. U mňa najviac zarezonovalo dedičstvo v podobe torty, ktorá podľa môjho názoru akokeby predstavovala identitu rodiny Elizabeth Bennetovej, ich kultúrnu príslušnosť a niečo, čo vás ako človeka navždy identifikuje, aj keď budete žiť ďaleko od domova a úplne inak, ako by sa dalo po vašom narodení predpokladať ...
Kniha sa tiež dotýka témy rasizmu, postavenia ženy v spoločnosti, vzťahu a nekonečnej láske rodiča k dieťaťu a naopak, je o očakávaniach a sklamaniach, no je tam toho naozaj dosť, o čom by sa dalo diskutovať .... Čo by som trošku vytkla, bolo veľké množstvo postáv, ktoré postupne vstupovali do deja a vždy ma na chvíľu zmiatli, no uvažovala som, či to tiež nie je obrazom nejakej rozvetvenosti rodiny a kultúrnej rozmanitosti ...
.
Veľmi dobrý debut.
Despentes je fakt jedinečná a svojská. Tá živelnosť, otvorenosť, ráznosť a nasratosť, s akou píše o svojom živote a nastavení tejto spoločnosti, je niečo, na čo možno ani vy nebudete pripravení a tak vám rovnako ako mne, odpáli dekel do inej galaxie a prinúti vás zamyslieť sa.
.
O znásilnení, o prostitúcii, o ženách, o mužoch, pre ženy, pre mužov, pre všetkých...
.
Šialene dobrý obsah, prevedenie a aj preklad.
Jedným tweetom vie vyvolať poriadny rozruch naprieč kontinentami, či manipulovať trhom. Veď si stačí len spomenúť na to, čo sa už "vďaka" nemu udialo s kryptomenami a zdá sa, že v tomto smere sa toho ešte aj veľa udeje, však Elon?
Jeho smelé vyhlásenia niekedy hraničia až so šialenom, no čo ak?
Čo myslíte, naplní sa jeho výrok, že do roku 2050 kolonizuje Mars, alebo ide len o nekonečne veľké sebavedomie a ego muža, ktorý sa krok po kroku rozhodol zmeniť našu Zem? Apropo, nezabúdajme, že netreba zaspať na vavrínoch, veď je tu ešte jeho rival numero uno Bezos, arabskí šejkovia a ďalší miliardári, ktorí majú rozbehnuté podobné projekty ako on ...
.
'Čo ti akosi zabudol Elon povedať' - takto by mohol znieť ďalší podtitul tejto knihy, pretože Olivier Lascar vám poskytne veľmi zaujímavo spracovaný pohľad na Muskove projekty z technickej stránky, ktorý zahŕňa aj nahliadnutie pod koberček, kde zametá Elon a jeho ľudia svoj bordel. A musím podotknúť, že ide o veľmi objektívne spracovanú kritiku a zdvihnutie varovného prsta, i keď nie som si celkom istá, či sa dá tento rýchlo rozbehnutý vlak, či lepšie povedané raketa v prípade potreby zastaviť .... To, že mnohokrát Musk kašle na okolitý svet a ide si svoje, zabudne povedať ALE, či vodu káže a víno pije, sa už ukázalo naozaj neraz.
.
Pútavá, zaujímavá, objektívna, myslím, že uspokojí aj tých, ktorý sledujú dianie vo svete a s Muskom sa teda stretávajú pomerne často, lebo mne sa zdá, že 'není týždňa, že by na seba neťahal s niektorým zo svojich projektov pozornosť'.
Svetlo v nás ponúka pokračovanie, alebo akúsi 'nadstavbu' k jej memoárom Môj príbeh, no tentoraz má však kniha viac motivačný náboj.
Michelle hneď na začiatku spomína, že pre ďalšiu knihu sa rozhodla kvôli množstvu otázok, ktoré dostáva od druhých a pochybnostiam, ktoré sama mala alebo má. Pravda, prvé dámy nemôžeme byť a ani nebudeme všetky :D, takže tú ťarchu a bremeno, ktoré takáto funkcia so sebou prináša si môžeme len predstavovať, no Michelle je na druhej strane tiež len
človek, žena, matka, manželka, priateľka, ktorá riešila a rieši to isté, čo aj my. Spomína napríklad na detstvo s chorým otcom, komplexy zo svojej výšky, pochybnosti, ktoré prišli pri výchove dcér, no aj to, aké to je, keď už vyleteli z hniezda ... Na základné takýchto skúseností, či pozorovaní predostiera svoj uhol pohľadu a radí, ako nestratiť pevnú pôdu pod nohami, aj keď sa nám zdá, že sa každú chvíľu zrútime na zem a snaží sa upriamiť našu pozornosť na to, čo je podľa nej v živote dôležité. Mňa osobne najviac zaujalo jej rozprávanie o vzťahoch a priateľstve. Aké dôležité je stále na nich pracovať, budovať, no aj vedieť sa odtrhnúť, keď vám do života prinášajú pravý opak, akoby mali.
.
Michelle nepôsobí direktívne a ani nemáte pocit, že vás chce do niečoho tlačiť. Z jej slov cítiť pokoru, životnú skúsenosť, múdrosť, otvorenú myseľ. Určite sa v mnohých opisovaných situáciách nájdete a je len na vás, či si od Michelle necháte poradiť.
Anne-Marie O'Connorová šikovne prepletá príbeh skrytý za majstrovským dielom Gustava Klimta s históriou a príbehmi ďalších rôznych osobností, najmä v spojitosti s umením a druhou svetovou vojnou.
Aj cez drobné detaily poukazuje na súvislosti v dejinách, ktoré nám pravdepodobne takmer vždy utekali kdesi medzi riadkami, alebo sme nad nimi nikdy neuvažovali. Každá postava, aj tá, ktorá sa v príbehu vyskytne len na chvíľku, tam má svoje dôležité miesto, cítite, že to tak musí byť. Jednoducho dopĺňa zlatú mozaiku.
.
Dáma v zlatom pripomína, aké veľké množstvo vzácnych diel bolo počas nacistického besnenia nadobro zničených a koľko (nielen umeleckých diel) sa ich po arizácii a skončení vojny nevrátilo do rúk pôvodných majiteľov.
.
Skvelá, prudko čitateľná kniha , veľmi odporúčam.
Och, toto je tak dobrá kniha, no zážitok z čítania vám nedá len tak zadarmo. Treba sa jej poddať, pustiť si ju do hlavy a pod kožu, prejsť pomaly slovo za slovom, zamyslieť sa, nebrániť sa Perlmannovmu mlčaniu, ktoré je vlastne krikom o pomoc. Takého, ktorý sa nevie predrať hrdlom von, uviazne v našom vnútri a z nášho žitia sa stane len prežívanie. Zo dňa na deň. A prečo vlastne? Prečo sa niekedy nevieme pohnúť z miesta, aj keď je to to, čo vtedy potrebujeme najviac? Prečo sa dobrovoľne dusíme, akoby sme zabudli, aké je to nadýchnuť sa. Prečo nedokážeme povedať 'nie', 'nevládzem', 'neviem' ... Prečo sa z detí, ktoré vás okamžite upozornia mrčaním, či jačaním na to, že sa necítia pohodlne, stanú dospeláci, ktorí aj keď už vedia hovoriť, toto zrazu urobiť nedokážu?
.
Perlmannovo mlčanie je dielo plné hlbokých úvah a myšlienok, ktoré s vami môžu poriadne zamávať. Zväčša mi pri čítaní nevadí, ak je navôkol hluk a pod., no Perlmann bol nekompromisný a už po pár stranách som pochopila, že s ním to pôjde len v úplnom tichu a osamote. Aj preto som knihu čítala mesiac a kľudne by som ju čítala aj dva mesiace, ak by mala kniha viac strán. Pár krát som ju musela dokonca odložiť, pretože mi vybičoval emócie do extrému a nedokázala som pokračovať. Je tam toľko krutej pravdy o nás ľuďoch, až to zabolí. A možno to, čo teraz napíšem, bude znieť hrozne po tom všetkom, čo mu bežalo hlavou a čo vykonal, no veľa krát som mu v duchu povedala: "Je strašné, že takto uvažuješ, ale rozumiem, kde sa to v tebe berie, dráhy Perlmann, úplne ti rozumiem..."
.
Ak sa do Perlmanna pustite dnes, alebo zajtra a nesadne vám, nelámte nad ním palicu. Skúste to neskôr, o rok, o desať. Myslím si, že toto je jedna z tých kníh, na ktorú treba byť istým spôsobom mentálne nastavený.
