Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
ma hneď napadne ako prvé, teda ako Elenu Lackovú familiárne volali Rómovia, ktorí ju poznali... Mnohí by sme si mali brať príklad z toho, aká bola už v tých rokoch uvedomelá aj keď pochádzala z komplikovaných pomerov. Kniha sa veľmi dobre čítala a, vlastne dlho som čakala, kým bude aj v elektronickej podobe. Myslím, že by mala byť čítaná, čo najväčším publikom. Keďže my, gadžovia máme stále rovnaké predsudky a nepochopenie voči Rómom ako pred mnohými rokmi..
V mojom pripade velmi naucna knizka, ktora ak mi neporadi v momentalnom stave, mozno bude potrebna niekedy v buducnosti. V zivote v sukromnom, ci v pracovnom stretavame roznych ludi, pri ktorych si neuvedomujeme, ze preco sa spravaju tak ako spravaju a vela krat im v dobrej viere doverujeme.
Urcite by som knihu odporucala precitat citatelom so zaujmom k psychologickej tematike, ak aj nepatrime medzi ludi, ktori su vysoko citlivi, alebo nemame skusenosti s toxickou osobou, tak niektore rady si mozme preniest do bezneho zivota i tak..
a popri tom mnoho pribehov obycajnych ludi, ktore kludne mozu byt pravdive. Vela krat som sa prichytila, ze sa premyslam nad danou postavou v pribehu, ze preco sa sprava, tak ako sa sprava. Povedala by som, ze je to knizka o roznorodosti, o pochopeni, i nepochopeni toho druheho, o budovani si vztahov...
Ani neviem, ako spravne napisat recenziu k tejto knihe, u mna kniha patri k hlbokemu zamyselniu z psychologiceho hladiska.
Myslím, že k tejto knihe je dobré sa pravideľne vrátiť a prečítať si z nej určité časti (ak nie znova celú), aby nám pripomínalo pravidlo, o ktorej hovorí. Ako nakopnutie a popremýšľanie nad tým, kam by sme mali smerovať, je kniha dobrým motivátorom, len ju je potrebné správne uchopiť.
V minulosti som vyhladavala knihy z vojnoveho obdobia a dlho som ziadnu necitala, "Vojna nema zensku tvar" je mnoho pribehov v jedenj knizke. Pri mnohych som sa zamyslala, ako by to bolo dnes? Prezivali by sme to podobne? Boli by zeny schopne bojovat, v uplne mladom veku? Hlasili by sa takto verne ku svojej krajine a chceli za nu bojovat, alebo by utiekli z krajiny? A vlastne az tak som sa nemusela zamyslat, kedze v susednej krajine sa to prave deje.
Velmi je tazke porovnavat dobu pred mnohymi rokmi, ked este neexistovala digitalna doba a ludia mali ovela menej, ci uz materialne, alebo informativne.
Pro citani som sa pristihla, ze ma kniha emotivne dost zasiahla a popri tom su to "len" pribehy zien opisane jednoduchym zrozumitelnym jazykom. Ako sa hovori, najlepsie pribehy pise sam zivot, len tieto pribehy su velmi trpke a bolestive.
Jeden z nas je velmi zaujimavym pohladom na pribehy ludi, ktore sa spajau do jedneho tragickeho. Niektore casti sa citali tazkopadne, kedze opisuju pre mna nezaujimave opisy, na druhej strane su, ale sucastou skladacky.. Kniha vo mne vyvolala rozne emocie a je detailnejsie spracovana ako film o tejto udalosti.
Lenku sledujem uz nejaky cas na IG, s velkou pravdepodobnostou som sa k nej dostala az po jej behoch, o ktorych napisala knihy. Kniha sa citala dobre a kazdy ju asi precita rychlo, ak ho pribeh zaujme. Obsahuje aj vela fotografii z momentov, ktore su opisane. Sem tam ma vyrusili chyby v texte. Zaujimave su aj citaty, alebo zamyslenia sa, ktore prave vtedy preleteli autorkinou hlavou a tiez zaujimave su reakcie jej samotnej v danej chvily. Je to taka vypoved pocitov, o ktorych ludia nehovoria a vacsinou sa snazia tvarit, ze vsetko je v poriadku, aj ked vo vnutri zvadzaju boj.
