Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Kniha Tvoja ekonómia je napísaná so zanietením a ľahkosťou. Autorka sa pustila do vysvetľovania základov ekonómie netypickým spôsobom - jednoducho, názorne, nenásilne, a to tak, že ich pochopí aj úplný laik a uvedomí si, že ekonómiu každodenne žijeme, či si to priznávame, alebo nie. Už na začiatku autorka sľubuje, že čitateľa nezasype komplikovanými definíciami, vzorcami ani grafmi a tento sľub dôsledne dodržala. Napriek tomu (alebo vďaka tomu?) dokáže podať ekonomické témy zrozumiteľne, zaujímavo a často v nečakaných súvislostiach. Je to kniha pre bežného čitateľa (skôr neekonóma. Hoci sama som ekonómka, aj tak som si v nej našla to svoje a čítala som ju so záujmom. Celkový dojem dopĺňajú milé ilustrácie jej dcéry. A maskot Goodman, sprievodca knihou s dobrým srdcom, symbolizuje, že ekonómia nemusí byť suchopárna veda, ale niečo, čo je nám prirodzené a je s nami stále prítomné. Tvoja ekonómia je kniha stručná, no výstižná, jedinečná svojím štýlom, obsahom, aj tým, ako prirodzene prepája zdanlivo nespojiteľné... A je z nej cítiť, že vznikla z lásky k poznaniu a z úprimnej snahy priblížiť ho ostatným.
Alessandro Baricco ma ani tentokrát nesklamal. Krásne napísané, citlivé, nútiace k zamysleniu, zároveň dokonca aj trochu vtipné a – ako to už u Baricca býva zvykom – bizarné. A opäť som sa čudovala, ako toto môže niekto vymyslieť. Baricco je unikát. Toto bola pre mňa skutočná lahôdka.
Pôvabne, veľmi citlivo a „dušeznalo“ napísaná knižočka o strastiach dospievania Momy, nádejnej talentovanej klaviristky, o jej postupnom dozrievaní a uvedomovaní. Od Slavky Liptákovej je toto moja prvá prečítaná kniha na odporúčanie kamarátky a som milo prekvapená. V novele sa prelínajú dva Momine svety – skutočný, zviazaný požiadavkami a očakávaniami rodičov a okolia, v ktorých Moma stráca samu seba, a jej vnútorný svet, v ktorom žije jej slobodnejšie „ja“. Je to novela plná láskavého a trpezlivého pochopenia, také pohladenie a príjemné zastavenie v tomto uponáhľanom a čudnom svete, umocnené ilustráciami Zuzany Mlynarčíkovej, ktoré dofarbujú trochu sentimentálnu atmosféru a dokončujú celistvosť tohto umeleckého dielka. Jednohubka, ktorej chuť sa ešte dllllho príjemne rozplýva na jazyku. Krásne!!!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavná časť románu sa odohráva v 80. a 90. rokoch minulého storočia, okolo roku 1989, časť o takmer 20 rokov neskôr. Hlavná hrdinka Hana vyrastá v malebnej juhočeskej dedinke v konzervatívnej rodine s prísnym otcom medzi priateľmi a ľuďmi s rovnakým osudom – všetci prídu o svoj domov, lebo ich dedinka musí byť vysídlená a zlikvidovaná kvôli výstavbe atómovej elektrárne Temelín. Keď je jasné, že snahy o záchranu rodnej hrudy sú márne a musia ustúpiť „veľkej veci“, uteká za novým životom do zahraničia. Po rokoch sa vracia domov, aby zacelila staré rany vo vzťahoch so svojimi blízkymi. Hájíček presvedčivo a veľmi citlivo vykresľuje jednotlivé postavy, vzťahy medzi nimi, mladých aj starších s ich radosťami, starosťami, ľudskou bezmocnosťou, krivdami a tajomstvami, a to až do špiku kostí, až sa človek pri čítaní cíti ako jeden z nich. Je to silný príbeh s realisticky podanou atmosférou a podľa mňa osloví najmä tých, ktorí si z tej doby aspoň niečo odžili na vlastnej koži. Nie je to žiadny akčák, skôr naopak, ide o pomaly až monotónne plynúci príbeh, avšak napodiv práve tak sa mi to zdalo v celom kontexte prirodzené, akoby všetko chcelo svoj čas. Je to kniha o veľkých udalostiach danej doby a o ich dopade na životy a osudy „malých“ obyčajných ľudí. Nemusí to sadnúť každému, ale ja za mňa výborné.
Príbeh troch hlavných postáv – sú to Elsi, ktorá si prežila geto v poľskom meste Lodž, nacistický lekár Willem, ktorého otec bol vysokopostaveným a takmer všemocným nacistom pracujúcim na brutálnych lekárskych pokusoch na ľuďoch „horšej“ rasy, a Matilda, ktorú ako dieťa uniesli rodičom v Rumunsku a chcú ju zmeniť na árijské dieťa vhodné na adopciu. Ich zdanlivo nespojiteľné osudy sa prepletú a ich svedkami sme až do roku 1996. Kniha poukazuje na kruté osudy detí počas druhej svetovej vojny a na zverstvá, ktoré na nich nacistický režim páchal. Veľmi dobré, aj keď miestami veľmi smutné čítanie.
Príbeh Pasternakovho Doktora Živaga, samotného Pasternaka a jeho milenky Oľgy, v ktorom sa stretáva svet bývalého Sovietskeho zväzu so svetom tajných agentov CIA. Hlavnou zápletkou je Pasternakov román Doktor Živago (a nevadí, ak ste ho doteraz nečítali), z ktorého sa v Rusku stala zakázaná kniha, avšak tajní agenti v USA sa ho snažia využiť ako nástroj propagandy, vydať ho a rozšíriť ho po svete. Úspech v podobe Nobelovej ceny pre Pasternaka nenechal na seba dlho čakať, avšak v Sovietskom zväze to bol úspech neprípustný a odsúdeniahodný. Kniha ponúka strastiplný príbeh Pasternaka, jeho Oľgy a jej rodiny v období studenej vojny, keď slová boli zbrane a čítať vo svete uznávané dielo bolo v Rusku takmer smrteľným hriechom. Popri čítaní som si so záujmom pozrela aj čo-to zo života Pasternaka a určite si prečítam aj Doktora Živaga. Dobré čítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh s kriminálnou zápletkou zo 60. rokov minulého storočia, odohrávajúci sa v americkom meste New Bremen, je prerozprávaný z pohľadu Franka. Je to 13-ročný chlapec – ešte dieťa, ktorý sa spolu so svojím ešte mladším bratom Jakeom v príliš mladom veku stretávajú a svojím spôsobom vyrovnávajú so smrťou viacerých ľudí vo svojom najbližšom okolí, a to v priebehu jedného jediného leta. Aj keď to vôbec nie je veselé čítanie, napodiv sa to číta veľmi príjemne. Akoby mal autor akýsi špeciálny cit pre podanie a opis nepríjemných, smutných až tragických udalostí. Mozaika rôznych postáv je krásne a presvedčivo zostavená – či už citlivé detské duše Franka a Jakea, postava ich umelecky založenej rebelskej matky a sestry - originálnej umelkyne s rázštepom pery, ich otca – pastora, ktorý vo všetkom vidí Boha a snaží sa pomocou neho hľadať pokoj v duši svojej aj jeho blízkych aj v ťažkých chvíľach, postava slepého hudobníka Emila Brandta či jeho hluchej sestry a mnohých iných, všetci hrdinovia sa krásne dopĺňajú a takmer do poslednej chvíle (ako to má byť) sme v napätí, či a ako sa to vlastne celé rozuzlí. Nie je to len taký obyčajný kriminálny román, celý čas som bola úplne prirodzene nútená zamýšľať sa nad tým, čo čítam, prečo je to tak, ako by som to urobila ja, keby som „chodila v ich topánkach“. Za mňa nečakane výborné.
Krásna myšlienka, pár viet, niekoľko nádherných obrázkov, jedna kniha... pre mňa dilema. Stačí toto na knihu.
Toto bola kniha akoby z iného, veľmi nezvyčajného sveta. Ako sa v doslove uvádza, Cartarescuove príbehy majú surrealistický rozmer a v spojení s vedecko-fantastickými motívmi prinášajú originálnu snovú prózu s prvkami mytologicko-halucinačného vizionárstva. Toto jeho poviedky v knihe Nostalgia charakterizuje veľmi výstižne. Prechody z rumunskej (často ešte socialistickej) reality do fikcie, fantázie plnej rôznych prízrakov a zvláštnej (nostalgickej) atmosféry sú niekedy také plynulé, že si ich nestihnete ani všimnúť. Obrazotvornosť a predstavivosť sú tu skutočne bezrozmerné. Miestami je Cartarescuov štýl taký iný, že je až trochu komplikovaný a je potrebné čítať naozaj s veľkou dávkou pozornosti. Nič jednoduché a priamočiare, ale možno práve preto výborné a jedinečné.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zo začiatku som mala zmiešané pocity. Všetky postavy mi boli nesympatické, miestami ma až rozčuľovali. Chladné, malicherné, sebecké... skrátka naozaj zúfalé. Dialógy medzi nimi boli torzovité, niekedy až umelo minimalistické. Ale asi to bol zámer autorky. Nie je to romantický príbeh so šťastným koncom, skôr realistická novela o protikladnom svete luxusu a špiny, o strácaní ilúzií a dosť pasívnom očakávaní a potácaní sa na jednom mieste. O obyčajných ľudských nedostatkoch a slabostiach... Paula Fox vykreslila aj takýto marazmus veľmi presvedčivo a napodiv - v tej zatuchline - miestami podľa mňa dosť sviežo. JPrekvapilo ma, že novela vyšla už v roku 1970, pôsobí totiž veľmi aktuálnym a súčasným dojmom.
