Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Je zaujímavé, keď fantastický autor, ehm, opravujem autor fantastiky, sa začíta po dlhšom čase do nežánrových poviedok (teda takých mimo fantastiku). Mal som pri ich čítaní také zvláštne pocity veru. Pri niektorých príbehoch mi prebleslo mysľou, veď ale ony nie sú vôbec komické, skôr tragické a veľmi smutné. Pár z nich mi ozaj vohnalo slzy do očú. Akoby si niektorí autori či autorky pomýlili zadanie antológie. A možno je to tým, že ja pod komikou rozumiem niečo úplne iné ako oni. A asi tak je to dobré a správne.
Z môjho subjektu ponad všetky v zborníku vyčnieva poviedka od Martina Petra „Starec, kocúr a údolie smrti“. Naozaj „majstrštyk“. Za ním len o trošku zaostáva „Hriešnik“ v podaní Janka Išu, Ävendžiere od Jakuba Nvotu a „Imro“ od Nikitu Slováka. Z českých sa mi páčil najviac „Světový kongres špřýmařů“ z pera Petra Stančíka. Inak mi prišli poviedky v globále jemne nadpriemerné. Takže dávam s uspokojením 3*.
Veľmi sa mi ľúbil rozhovor pána Lasicu a aj glosy i aforizmy v závere. Oceňujem aj originálne ilustrácie od Fera Liptáka a audio verziu knihy, kde rád dávam 5*.
Takže, keď si to tak zdravo matematicky zosumarizujem kompletná dávka Slovenska komického je na zdravé 4*.
Útla knižka plná minipríbehov na "čudnej planéte" schovaná v netradičných slovných hračkách, ktoré miestami pobavia, vyvolajú úsmev, alebo aj zamyslenie.
Pre mňa doposiaľ neznámy autor a k tejto knižke som sa dostal vďaka FenixConu 2023, kde mi bola pribalená ako darček. Auto písať vie a v tejto zbierke nám predostrie tématicky rôznorodé kráke príbehy. Čo sa kvality týka, tá výrazne kolíše od priemeru až k veľmi kvalitným poviedkam. Medzi tie, ktoré sa ma najviac oslovili by som zaradil: Každý umírame sám; Noční host; Starci a řeka (asi najlepšia zo všetkých); Třetí a Vlakem ke hvězdám.
Celkovo zbierku radím k príjemnému sci-fi ozvláštneniu. 8/10.
Vydanie z roku 1986 sa mi podarilo zohnať v antikvariáte. Za mojich mladých čias patrila táto kniha k mojim najobľúbenejším. Obsahuje síce zopár aj závažných chýb (ako napr zámena popisky eukaryotickej a prokaryotickej bunky) a je samozrejme poplatná dobe socializmu... ale aj tak...je to taká detská srdcovka. Tak preto 4*.
Príjemné rozhovory s autorkami a autormi slovenskej fantastickej literatúry, kde sa čitateľ dozvie zaujímavé veci z ich zákulisia aj ich tvorby a veľmi oceňujem poznámky pod čiarou, ktoré rozhodne obohatili môj skromný prehľad.
Pero z gryfa
- Alexandra Pavelková
- Daniel Šmihula
- Juraj Červenák
- Katarína Soyka
- Lívia Hlavačková
- Miloš Jesenský
- Ondrej Trepáč
5,0
400 Kč
Publikácii som sa veľmi potešil, keď sa mi ju podarilo zohnať v antikvariáte a pridal som si ju do svojej "Slovanskej informačnej knižnice". Príbehy sú relatívne jednoduché, ale keďže ako stojí v nadpise - jedná sa o autorsky a svojsky podané báje a mýty. Oceňujem aj vsuvky z historických prameňov a aj interesantnú úvahu na konci, ktoré pridal Dušan Čaplovič. Odreičkove ilustrácie obohacujú knihu a podnecujú čitateľovu fantáziu. Takisto je zaujímavý náhľad na slovanský panteon, ako si ho zostavil autor. Plusom je aj prehľad literatúry.
Soyka sa naozaj „pochlapila“, ehm, teda vyznamenala. Toto je zatiaľ asi najlepšie dlhšie dielo, ktoré som z jej pera čítal. Taký mix medzi rozprávkou, fantasy a romancou. Zaujímavé je, že autorka kvázi rozviedla len jednu a to hlavnú dejovú linku a tou nás vedie od začiatku až do konca, bez nejakých prílišných odbočiek, či iných namotávok. Niektoré časti pôsobia skoro psychedelicky a človek ich pochopí až po vysvetlení v neskoršom texte, alebo aj nie. Troška škoda, že viac sa nerozvinul záporák Meridak, nakoľko ten ma zaujal. Ale koniec je tak mierne otvorený, takže sa mu možno autorka povenuje v ďalšej knižke.
Ak by autorka lepšie zvládla popis bojov, vyvarovala sa používania miestami príliš moderného jazyka a pojmov, dožičila dielu mapu, aby čitateľ mohol s hrdinami putovať (keďže toto ako čitatelia máme radi) a ešte zosmolila nejaký plausibilný doslov – či nótu autora, vydalo by to u mňa aj na ešte vyššie body. Takto je to ale veľmi príjemných 3,5-4*. Gratulujem, len tak ďalej!
Povzbudený veľmi dobrou Heňovou poviedkou v antológii Slovenské temno som sa rozhodol mu dať po dlhšom čase šancu vo väčšom formáte.
A... ach jaj. Žiaľ musím skonštatovať, že v tejto knihe opäť skĺzol ku svojmu ťažkopádnemu lyrizovanému, archaickému, opisnému a miestami patetickému štýlu, ktorý nám dožičil v predchádzajúcich dvoch morhenovkách.
I keď badám isté zlepšenie a niektoré prirovnania a opisy sa veľmi vydarili, no tá ťarcha ďalších, podľa mňa až zbytočných slov a iných nie zrovna vydarených prirovnaní, to celé neuveriteľne ťahá kvalitatívne nadol.
A aby som nebol len kritický. Knihu ako tak zachraňuje to, že obe časti sa dajú pokladať za rozprávky a tam sa dá odpustiť nelogickosť či zmätočné, často i detinské, konanie hrdinov.
Prvá rozprávka je ozaj rozprávkou pre deti (ako aj sám autor tvrdí v doslove) a končí šťastne. Druhý príbeh, ktorého základom je tajuplný odkaz na skale Velestúra, je o dosť krutejší, plný brutality (miestami až zbytočnej) a vrcholí epickou bitkou, ktorá síce kríva logicky i takticky na obe nohy, ale je to riadny krvavý maglajz s mytologickou účasťou a vlastne aj tajomným koncom presahujúcim do iného časopriestoru.
Takže oba príbehy hodnotím rozprávkovo (a s privretím oboch očí) na 3*.
Je to pomerne kvalitný zborník snažiaci sa populárnou formou sprostredkovať poznatky, hoci nie vždy sa to úplne podarí a aj obsahuje pár chýb. No napokon ponúkne čitateľovi aký taký prehľad o významných archeo-pamiatkach na území SK.
Autora som stretol na minuloročnom BilCone, kde mi do knižky napísal aj venovanie, čo si veľmi cením. Poviedky v zbierke sú rôznorodé so zrejmým sci-fi zameraním, kde meritom vecí a diania, nie sú ani tak technológie ale ľudia. Človek a jeho klady a hlavne zápory. Preto aj tá nadčasovosť. Pri niektorých príbehoch som sa divil, že mu vlastne túto zbierku za socializmu (1985) vôbec povolili vydať. Vrele odporúčam nielen scifistom (ak teda knižku ešte niekde zoženiete).
