Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Áno mám rád poviedky, dobré poviedky o to radšej. V tohtoročnej zbierke zo súťaže MCF je ich pekná hŕba (myslím tých dobrých). Oceňujem, že tak, ako aj minulý rok, publikované sú všetky finálové. Verím však, že v súťaži ich stále zostalo dosť kvalitných, ktoré do tejto zbierky neprešli, čo ma mrzí. Na druhú stranu dúfam, že niekedy aj tieto uzrú svetlo sveta.
Zbierka začína súhrne motivačným príhovorom organizátora súťaže Ivana Aľakšu a je kulantne zakončená motivačným doslovom pána Mistríka, ktorý to so slovami vie. Mám rád jeho štýl vyjadrovania sa a jeho blogové vsuvky počas súťaže boli ako bonbóniky na koláčiku blogov dvoch porotkýň.
A teraz mi dovoľte, sa zaihrať na porotcu:
Tajomstvo Lucie Modrej - je melodramatickým fantasy príbehom - dobrým príbehom, ktorý upúta a schytí spôsobom, že vás časom začnu svrbieť ruky a skúmate, či vám na pokožke neráši nejaký ploník. I keď od začiatku bolo všetko takmer jasné a žiaden wow efekt sa nekonal, dávam 5*.
Ablanatha - Róber Hric zostal verný fantasy, i keď tento príbeh ma neuchvátil tak ako ten zo zbierky 2013, nesporne má svoju kvalitu. Páčia sa mi obrazy, to ako trubadúr hádže skryté a smutné životné pravdy pod nohy namyslenej a povrchnej šlachte a jediný, kto mu je schopný zmysluplne kontrovať je šašo. Záver však trošku sklamal, bolo vidno, že bol napísaný v časovom strese a tesne pred uzávierkou. Kvôli tomu 4*.
Ty vieš - strhujúci príbeh o neznámej bytosti - svedomí, ktorá kde sa vzala tu sa vzala, vzala sa. Zaujímavé by bolo príbeh ešte viac vyšróbovať a nechať výčitky a zlo, ktoré nezanesie čas, objaviť sa ešte 1-2 krát navrch. Uťatý záver ma trošku sklamal - takže 4*.
Hľadá sa upír - asi som starý cap, ale tento príbeh ma minul, čo sa týka zameriania. Zaujímavé opisy Blavy, ale dej príliš lineárny, hoc ho trošku zachránila záverečná scéna - 3*.
R. T. E. M. - Ak predchádzajúca poviedka bola mimo moje zorné pole, tak táto ma nezachytila vôbec. Mám veľmi veľa výhrad, ktoré sem písať nebudem. Žiaľ, jeden z najslabších kúskov v zbierke - 2*.
Sám - toto je skvost. (Neviem, možno určitý podiel má na hodnotení, že som to čítal po tej slabšej poviedke, ale jednoznačne sa mi to páčilo.) Jedna z naj poviedok zborníka, ktorá ma pohltila od začiatku až do konca, až sa človek pýta, prečo toto nebolo vo finále? Holt súťaž je súťaž... Premakané, humorne dekadentné, kedy sa človek nahlas zasmeje nad sarkazmom hlavného hrdinu, ale potom sa mu do očí natisnú slzy, keď si uvedomí, o čo vlastne ide... a ten záver - wow - 5* je málo.
Smrť Erlewangovej dcéry - taká fantastická rozprávka, jednoduchá aj dejovo aj štylisticky. Ničím neprekvapí - medzi 2-3*.
Ďaľšiu poviedku v zborníku preskočím, veď viete prečo...
Mesto spomienok - veru tak - víťaz a vrchol zborníka. Opätovné čítanie ma v tom len utvrdilo. Je to precízne, štylisticky bravúrne napísané dielko. Autor umne zo začiatku šokol čitateľa a upútal ho do osídiel slov spletených do príbehu, ktorý by mohol mať kludne rozsah novely. Jediné, čo sa dá vytknúť je trošku prekombinovaný záver a akosi primálo fantastična - myslím, že poviedka by uspela aj v hocktorej nefantastickej súťaži, - ale aj tak 5*.
Zmluva - pokus o horor, ktorý sa autorke žial nie celkom vydaril, podľa mojho gusta, ďalší z tých slabších kúskov v zbierke - 2*.
Muhehe - humorne ladený abstraktný príbeh, miestami som sa uchechtol, ale ináč akosi to celé šlo mimo mňa - asi ten new weird pre mňa nebude, takže - 2-3*.
Prestupná stanica - kvalitný príbeh, trošku podobný s finálovými kosťami. Končí tak, ako to v živote býva, teda žiadnym happyendom, lež rezignáciou hlavného hrdinu, ktorý sa rozhodne splynúť s davom - 4*.
U čierneho draka - hravé akčné fantastično z pera skúseného autora. Zaslužený víťaz spomedzi fantasy (aspoň tých v zborníku) - 5*.
Labute neplačú - Zuska písať vie, o tom už nemusí nikoho presviedčať, ani si nič dokazovať. V tomto diele som postrádal to, čo ma napríklad chytilo v mamutovi alebo letcovi, kedy sa mi do očí naozaj tisli slzy. Jednoducho, nemá to takú tú psychologickú hĺbku, ktorá by ma vtiahla do deja. Len som sa akosi šúchal po povrchu, po hladine rybníka plného pekných viet - 4*
Strašiak - priznám sa, ak autor chcel dosiahnuť, aby sa pri čítaní človek cítil akosi zmätene, tak sa muto vydarilo. Hoc som od začiatku šípil, kto je strašiak, tak som sa dokonale v tom celom guláši spletito zamotal - 4*.
Farma nádejí - fantastická snová jednohubka kvalitne napísaná. Kto bola tá Hela vlastne? Za 4*.
Potom - pri postupnom čítaní finálových na sme som si poznačil: „konečne viac fantastiky, autorské čítanie na Istrocone ma navnadilo a otvorilo veľké očakávania, možno preto som bol pri čítaní mierne sklamaný.“ Remeselnícky zvládnuté o stupeň nižšie ako Mesto, ale fantastické prvky, z ktorých mrazilo, to vyvážili - čiže 5*.
Topenie ľadov - málokedy sa podarí napísať autorovi príbeh, kde od začiatku je pomaly všetko jasné, tak strhujúco. Aničke Olejárovej sa to veru podarilo. (i keď bol by som zvedavý, či to biologické gro aj s niekým konzultovala) - 5*.
Perníková chalúpka - Janko nám zas ukázal, ako sa majú písať horory. Tento je ešte lepší ako jeho predchádzajúce. Umne spriada niťky predchádzajúcich príbehov do povrazu, ktorým vás nemilosrdne vyšváca a pri tom vám budú bzučivo spievať hejná múch. Paranoidná scéna Holeštiaka je výborne zvládnutá. A všimol si niekto Maxa? Janko ma milo prekvapil, že venoval môjhu hrdinovi až toľko priestoru. A je tam aj naša milovaná Lucia. Jednoznačne najlepší horor v zbierke - za 5*.
Kosti, kostry, kostlivci - Na Ashovom fóre som k tomuto napísal: „Jalový príbeh, ktorý obišiel emócie postáv, hoc je podaný čitateľovi v peknom obale.“ Po opätovnom čítaní sa musím trošku poopraviť a uznávam autorkine písacie kvality - takže 4*.
Summa summarum, podľa môjho čitateľského úzu, sa zbierka až na 2-3 poviedky veľmi vydarila, keď som spriemeroval hviezdičky - vyšlo mi kol 3,8*, ak pridám pekný predslov a doslov - tak to zdvihnem na 4*.
Veľmi som bol zvedavý na románovú prvotinu Janka Išu.
Na základe už prečitaných poviedok (+ cínový vojačik) z jeho tvorby viem, že písať vie viac než dobre. Tak reku, ako sa popasuje s väčším formátom. Popasoval sa výborne.
Kladivákovi sa nedá vyčítať mnoho, azda, na môj vkus, až príliš veľa akcie. Čitateľ si spolu s hlavnou postavou nemá ani kedy vydýchnuť, a už putuje z boja do boja, zo strielačky do strielačky... Sám sa čuduje, kedy má vlastne hrdina čas na možnú rekonvalescenciu z tak vážnych zranení. Hoc je aj démon ulice a hojí sa rýchlo.
90 percent vedľajšich postáv kape ako muchy. Len čo si človek nájde nejakého obľubenca, tak už si drží črevá, aby mu nevypadli, alebo jednoducho stratí hlavu.
Pre mňa je akcia v akčnom románe ako soľ v polievke. Ak je soli málo, tak polievka stráca chuť. Ale ak je jej veľa?
Preto aj záver pre mňa vyznel jemne nahlucho. Jednoducho bolo problém už toľko akcie ďalej vygradovať.
Ohliadnuc od "preakciovania", suma sumarum, kniha sa mi páčila a teším sa na druhý diel.
Po kompozične náročnejších "zaklínačovkách" (V, VI a VII) som sa s veľkou chuťou zahryzol do ďalších (spin off) Geraltových dobrodružstiev. A bolo ich hojne. Dokonca sa tam podarilo autorovi namontovať aj Rúženku, čo sa pichla vretenom. :D.
Škoda toho uzavretého konca klišoidným snom. Budú ešte prídavné ilúzie zo Severu? Zdroj ponúka nevyčerpateľné zásoby, len sa nádejam, aby to časom nebola prevarená voda namiesto výživnej polievočky.
Dúfajme, že nás pán Sapkowski poteší nejakými ďalšími príbehmi zo sveta zaklínača.
Paní Jazera je napísaná zručne, vábino, príťažlivo, dalo by sa povedať, že epicky. Ako čitateľovi, mi, ako už posledné tri knihy zaklínača, robila menší problém kompozícia, dejové línie a ich prelínanie, a vystupujúce a umierajúce postavy, ktorým bolo "po mrte". Sapkowského štýl rozprávania si vyžaduje celú koncentráciu čitateľa, nechá ho oddýchnuť len na miestach humorných. Teším sa na burkovú sezónu...
Napínavejšia časť ako predchádzajúca. Spletenec fantastických dejových línií v rôznom čase, filozofií, svetonázorov a humoru sa náramne vydaril. Občas som mal problém s kompozíciou a tým prepletaním dejových línií. Vyznať sa, kde, čo, kedy sa deje, udialo a bude diať. A krásne napínavo otvorený koniec tiež kvitujem. Lastovička za 5*.
Po pár mesiacoch som sa vrátil k Sapkowského zaklínačovi. Autor nesklamal.
Dej pútavý, opisy prostredia, postáv a akčných scén veľmi dobré. Sem tam sa mihajú dejom mravoučné filozofické záblesky, ktoré zaperlí zväčšia upír, sem tam zaklínač, ale nedá sa zahanbiť ani trpaslík Zoltán. Najviac som si obľúbil upíra Regisa.
V tejto knihe je trošku menej humoru ako v predošlých častiach.
Musím sa však priznať, že mi z tých komplikovaných mien veľmi veľa postáv (najmä čarodejníc) v knihe šla hlava kolem. Zdržovalo ma to nesmierne pri čítaní. Neviem, ako to vnímali iní čitatelia, ale mne to vadilo. Možno je to tým, že som si od zaklínača doprial pauzu a medzitým prečítal zopár iných kníh. Takže vrele odporúčam, aby ste čítali zaklínača v jednom ťahu.... :)
Zbierka poviedok z pera majstra Červenáka.
Moje prvé čitateľské stretnutie s Bivojom a Bohatierom, ktoré ma motivuje zaobstarať si romány, kde vystupujú tieto postavy.
Nádherný čitateľský zážitok.
Dynamické, akčné a miestami vtipné. Vrele doporučujem pre fantasy fanúšikov.
Prvá zbierka z prestížnej súťaže CKČ, ktorá sa mi dostala pred oči.
Musím len potvrdiť, že obsahuje výber veľmi kvalitných poviedok. Všetky považujem za vysoko nadpriemerné a som rád, že ani dvaja slovenskí autori sa nestratili.
Jedna hviezdička dolu je za novelu, ktorá mi príliš nesadla. Dôvodom je pokus autorky o vytvorenie nového sveta s veľkým množstvom novotvorov a slovných novotvarov, ktoré ma až priveľmi rušili pri čitaní a zabíjali dej. Príliš veľa nových nazvov, príliš veľa miest, príliš veľa postáv.
Mám v pláne si "nachytať" ďalšie mloky a kočasy... :)
Vydavateľstvu Hydra a zostavovateľovi sa podarilo dať dokopy znamenitú zbierku hororov o zombiách, nemŕtvych, mozgožrútoch ... z dielne ostrieľaných autorov.
Dlho som uvažoval, či napokon nedám päť hviezdičiek, ale napokon niektoré poviedky to predsa len stiahli nadol. I keď i tieto zaraďujem lepšie ako priemer.
Vrele odporúćam každému "hororistovi" i "zombistovi" k čítaniu.
Bol som pri predstavovaní knihy na Istrocone a debatil o nej v besede s autorkou. Keďže som sa najviac zapájal do diskusie, knižku mi darovali. Za čo veľmi pekne ďakujem. A takisto za autorkine venovanie.
Snažil som sa knihu čítať ako násťročný čitateľ, ktorý je cieľovou skupinou autorky. Musím sa priznať, že nie som si celkom istý, či sa mi to podarilo po celý čas.
Pozitíva: text je napísaný veľmi slušne, čo je len dokladom toho, že autorka má už čosi na rováši (publikačne). Veľmi sa mi páči, že autorka diskutovala historické reálie 9-10. storočia s odborníkmi, sama navštívila historické skanzeny a prečítala faktografickú literatúru. Je to na knihe vidieť. Ďalej kvitujem, že sa nachádza v knihe mapka, i keď som tam nenašiel zobrazenie Latnabrogu a lesnej brány, ale si to bolo úmyselne.
Takisto sa mi veľmi páčia anotácie pod čiarou na strane, kde sa slovo či pojem, ktoré nemusí byť čitateľovi známy, vysvetlí.
Hra s tieňmi obrázkov pri názve a čísle kapitol je tiež fajn. Niektorému čitateľovi môžu vadiť trošku dlhšie, miestami romantizujúce, opisy, i keď mne neprekážali.
Oceňujem, že autorka sa snažila do textu vložiť nejaké to morálne posolstvo, múdrosti, pekné životné prirovnania a ponaučenia.
A humor. Musím sa priznať, že sa mi stalo, že som sa asi dvakrát naozaj nahlas zarehlil. Super.
A teraz pokus o konštruktívnu kritiku zo strany subjektu čitateľa. Respektíve o možné vyvolanie diskusie:
Miestami mi dialógy medzi postavami pripadali silené a neprirodzené, len aby sa hodili autorke do kontextu.
Žiaľ, text sa len tak hmýri alogizmami, ktoré možno detskému čitateľovi neudrú do oka, ale dospelému asi určite. Uvediem niekoľko príkladov:
-Medvedobog - pastier, ktorý má možno všetko možné na starosti okrem skutočného pastierstva? Keď na pašu vyvedie ovce len na jar a potom to všetko nechá na starosť svojim pomocníkom. Keď na začiatku mieria k Latnabrogu, nechá on zháňať ovce niekomu inému, ovciam neznámemu. To je náročná úloha. Pastier na ktorého hlas a prítomnosť sú ovce zvyknuté pôjdu samé. Za cudzím ani bohovi.
-Poloha Latnabrogu - prečo o ňom vedel len Medvedobog? Čakal som, že to bude neskôr v knihe nejako vysvetlené, ale nebolo. Predsa knieža Blahoslav by malo poznať každú piaď svojho relatívne malého panstva ako svoju dlaň. Čo je to za panovníka, ktorý ani nevie, čo a kde sa v jeho panstve nachádza? Najmä, ak je to vzdialené ani nie pol dňa pochodu od jeho sídla?
-ak mal Bojan poranení hrudník a rozkašlal sa, pochybujem, žeby jeho myšlienky smerovali k tomu, že neprišiel domov, skôr by som očakával, že bude zamdlievať bolesťou.
-nemôžem si pomôcť, ale keď sa prvý raz objavil na scéne hopkáč - biely zajačik o hovoril o odvahe - hneď mi preblesol hlavou killer bunny z monty python. A potom sa objavil na scéne havran Arrrturrr a hovorím si aha - Artur nemotorník z toho kresleného večerníčka Bol to autorkin zámer? Pochybujem.
-Írsky dušník musel byť veru asi sebevrah alebo pomätenec, keď sa chcel v zime vybrať ďalej na východ. A k tomu Bojan ho naučil výborne strieľať zo skladaného luku za pár dní resp. týždňov. V normálnom živote to trvá roky, dokedy sa človek naučí strieľať ako tak obstojne. Apropo luk: Bojan mal neustále no ňom napnutú tetivu? To by mu to lučište veru dlho nevydržalo. A sám si dokázal vyrábať kvalitné šípy? Neuveriteľné. Dokonca použil pri tom minipierka z brehule (vtáčik drobnejší od vrabca)? Nereálne.
-bola v 9. storočí medzi slobodníkmi na Morave rozšírená ako hudobný nástroj gitara?
-korčule zhotovené z ovčích kostí - zaujímavý nápad, rád by som vedel, či to je naozaj aj historicky doložený artefakt.
-ak sa boh v knihe volá Perún, potom tam „novodobé“ spotvorené zakliatie - do paroma - nemá čo hľadať.
- Bojanov a Rodanov let na Gryfovi mi pripomenul scénu z HP, inšpirovala sa odtiaľ autorka? Rozmýšľam, načo tam vlastne leteli, keď Žiarovíta vyslobodil aj tak len sám Gryf a chlapci mu vlastne boli len na obtiaž.
-Blahoslav,ktorý vládne mocnému hradisku, žiada o pomoc a poskytnutie bojovníkov svojho brata Duchoslava, ktorý sa utiahol na nejaký výstrkov a riadi kameňolom? Skôr opak by bol logickejší.
-sedlá Moravanov v 9 stor. z kože? Čože?
-jazdci idú vystopovať lúpežníkov a pripnú koňom spiežovce - zvončeky?
-ľudí v zime na nedostatok soli pomrelo vo Veligrade strašne veľa, že ich potom bolo plné hradisko, keď tam zavítal Rastislav?
-opis boja s lúpežníkmi - ja viem je to pre násťročných, ale aj tak by sa patrilo trochu viac realistickejšie.
-Lesná brána - kde sa tam vzala, prečo bola aj v zime stále zelená, prečo je taká dôležitá, kto sa o ňu staral, kto ju otváral? Žiaľ v tejto knihe sa to nedozvieme.
-brehule sú sťahovavé vtáčiky, ktoré prilietavajú do našich končín od polovice apríla do konca mája, autorka ich nechala priletieť ani nie v marci, chúdence, ešte že nepomrzli. S príletom bocianov to ale celkom trafila.
-súhvezdie pod menom legendárneho bojovníka Orión bolo u Slovanov známe?
-poplach a neexistujúci prepad na stranách 312-313 som nepochopil ale že vôbec.
-príchod vojska Rastislava : 30 pešiakov a 10 jazdcov? No neviem.
-Rastislav vyrastal na franskom dvore a dostal tam aj výchovu, a žeby neovládal reč Frankov a ani latinčinu, keď musel diktovať Arnulfovi (ktorý mal problém sloviensky vôbec rozumieť) list v slovienčine? Navyše tým by len riskoval nedorozumenia v liste nedokonalým prekladom. Toto naozaj nemôže sedieť.
-Z dôležitého zasadnutia a porady mal vyzvedačského mnícha omnoho skôr poslať preč. Ináč na tom pláne, ktorý potom vyzradil svojej rade, keď poslal mnícha preč, vlastne ani nebolo nič také neobvyklé...
Slovanské božstvá: -Morenu zobrazovanú ako starenu s kosou som veru ešte v žiadnej publikácii o slovanskej mytológii nevidel. Veles - darovala autorka ženskú podobu, no povedzme, s tým ako sa to obhajovala v diskusii na istrocone. I keď otázne je, či Veľkomoravania uctievali Veles, a či Veles nebol(a) uctievaná Slovanmi viac na východ. Gryf - toto je veru asi prvý krát, čo sa dozvedám o Gryfovi v spojitosti so slovanskou mytológiou, keďže skôr patrí do egyptskej? Ja viem je to fantasy, ale ak to ma byť slovanská fantasy, tak? Prečo nie trebárs Smargl. To by už k Slovanom pasovalo omnoho viac. Navyše detskí neznalí čitatelia si ešte začnú myslieť, že panstvo sa namiesto Veligradu mohlo pokojne premenovať na Gryfindor.
Záverom: knihe sa podarilo vyplniť medzeru na slovenskom trhu, čo sa týka slovanskej fantasy v YA sfére. Dúfam, že nasledujúce dve knihy trilógie, budú už len lepšie. Zároveň autorke doporučujem čítať nielen faktografiu, ale aj slovanskú fantasy. Je pre mňa, ako tiež autora, nepredstaviteľné, žeby som písal tento žáner, a nemal prečítaného Ďura Červenáka, Saš Pavelkovú a iných. Vrele to autorke doporučujem, nič tým rozhodne nepokazí ani nestratí, len získa.
Fazit hodnotenia: ako detský čitateľ som to videl tak na 4*, ako dospelý na 2*, takže priemer 3*.
