Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Meno Andrea Rimová mi bolo doposiaľ neznáme. Vôbec som netušila, že na Slovensku máme túto autorku. Narovinu poviem, že som čakala niečo úplne iné a niečo úplne iné som dostala. Chcela som nejakú oddychovku, ale táto kniha mi doslova a dopísmena odpálila dekel.
V Kamasútre našich klamstiev som nenašla strany plné pikantej erotiky, ba ani extra romantickú dejovú linku.
Kniha je čiastočne inšpirovaná skutočnými udalosťami. Príbeh Sabíny, ktorú zo dňa na deň opustil muž jej života, žijúca dokonalý rodinný život s manželom a synom. V úvode sa Sabína preberá z kómy a nepamätá si posledné dva dni. Čo sa jej stalo? Kto je muž odsúdený za spáchaný zločin? Každou ďalšou stranou sa odkrývala alebo aj neodkrývala dobre pretkaná pavučina lži. Ústa otvorené.Kukám, čumím, nechápem. Neverím vlastným očiam. V nemom úžase uvažujem ako tento príbeh skončí. Aj keď si pospájam určité súvislosti, aj tak neprichádzam na nič.
Dávam sto bodov zo sto za námet, spracovanie, štýl písania. Hoci postavy neboli charakterovo zaujímavé ,prečítala som to behom pár hodín.
Milá moja Kimia, koľko času mi trvalo, kým som sa začítala do Tvojho príbehu. Kým som sa nacítila na Tvoj život, dalo mi to zabrať. Toľkokrát som už chcela knihu zatvoriť, odložiť... veď možno o týždeň, o mesiac, o rok bude ten správny čas spoznať Tvoj svet. Alebo aj nie, pretože ten čas bol práve teraz. Stačilo pokračovať, prečítať ďalších pár strán a mňa niečo zaujalo. Možno to bolo práve to, že si sa nám odkrývala , počas toho ako si sedela na klinike, zameranej na liečbu neplodnosti a čakala, či sa aj v Tvojom živote udeje malý zázrak. Alebo to bolo stretnutie Tvojich rodičov, práca Tvojho otca a.... neviem, ale podľa mňa každý tu nájde to svoje, čoho zaujme.
S Dezorientálkou som si trochu rozšírila svoje obzory. Historické fakty mali počas rozprávania špeciálne miesto pod čiarou, kde bolo zhrnuté kto, kedy, prečo atď... čo je za mňa super, lebo ja sa v dejinách strácam a to som sa v minulosti chcela stať učiteľkou dejepisu.
Najviac ma však zaujali otázky sexuálnej orientácie, teda ako to autorka nazvala,, dezorientácie''hlavnej postavy, ktorá si našla svoju vlastnú cestu k životu, hudbe. Okrem iného bola milovníčkou punku, takže sa tu spomínali mnohé kapely a hudobníci ako Nick Cave, Joe Strummer, Ian Curtis, Ari UP, Siouxsie, Bauhaus....
Opisy v tejto knihe mi pripomínali z časti rozprávanie mladého Kvajsa z knihy Pevnosť a deviatimi vežami, ktorú som mala možnosť čítať v štafete od @knihomolka_z_mesta.
Hoci tento román nie je autobiografia, autorka má s hlavnou postavou veľa spoločného.
Luisa nemala ľahký život. V 1975 po vyhlásení nezávislosti Mozambiku ju rodičia poslali do Portugalska. Vzťah s mamou mala veľmi zvláštny. Ako by tá mať nebola stotožnená s tým, že má dcéru.Má dva domovy, ale ani s jedným nie je spokojná. Jedným domovom je byt rodičov a druhým je jej vlastné mohutné telo.
Jediná kamarátku ju vlastne len využívala.
O najväčšiu lásku prišla, lebo kamoši sa mu smiali, že si narazil ťažkú váhu. Zbabelec.
Tučibomba je jej druhé meno. Rozhodne sa podstúpiť gastrektómiu, aby konečne schudla. Raz,, Tučibomba "=navždy Tučibomba, či si tučný a hoc aj schudneš, aj tak si tá Tučibomba, ktorá schudla. To však nie je návod ako nájsť šťastie milí moji. Tým je poznanie a uvedomenie si, aká dôležitá je sebaláska.
Akoby Luisa stále musela niekomu niečo dokazovať,že aj napriek svojej vyššej váhe je predsa aj ona ľudská bytosť. S citmi, cieľmi, snami.
Isabela veľmi dobre vystihla ako tučný ľudia celý život žijú v tieni tých dokonalých tiel. Ako sú len príveskom tých štíhlych. . Len kulisa. Častokrát si niekto vďaka nim vybuduje svoje postavenie, lebo veď to je úžasné, že sa kamaráti s tou tučnou osobou , ktorú všetci prehliadajú, hoci je nadrozmerná. WTF?!?! Aký je tento svet divný, celá spoločnosť má nezmyselné nároky na ostatných. Prečo?
Príbeh je rozdelený do viacerých kapitol, ktoré nesú názvy miestností bytu, v ktorom býva s rodičmi. Každou kapitolou je opísaná iná časť života hlavnej postavy. Kapitol je málo a sú celkom dlhé. V úvode sa nachádza aj hudobný playlist. Niektoré piesne som si vypočula a myslím, že by dokonale vystihli aký pocit nám má príbeh navodiť.
A keď sa konečne dostanete na koniec nájdete tam rozhovor s pani Isabelou.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bola jedna z najlepších kníh, aké som čítala. Do oka mi padla svojou farebnou obálkou, ktorú som zazrela u @jankina knižnica a názvom, ktorý sľuboval silný príbeh. Rozpráva ho 13 ročný Sam. Hovorí o svojom bratovi Jasonovi, o svojej rodine, večne zaneprázdnených rodičoch, o svojej neviditeľnosti, šikane, priznaní brata. Ale teda najmä o bratovi, ktorý je preňho veľkým vzorom.
Už samotný názov prezrádza, že sa v knihe stretneme s LGBTQ témou. Tým, že to rozpráva 13 ročný chlapec je to napísané veľmi citlivo, Miestami vtipno-smutne. Rodičom vôbec toto zistenie nehrá do karát, keďže robia vysokú politiku. A Sam je z toho zase veľmi zmätený.,, Prečo si myslíš, že si dievča? Veď máš pipík. Viem, že máš. Videl som ho. '' Ale zmätený je aj samotný Jason, ktorý napriek tomu, že je najlepší futbalista na škole , dokonca kapitán mužstva, sa necíti byť chlapcom. Stretáva sa s veľkým nepochopením vlastných rodičov. Jeho priznanie pripisujú nejakej psychickej poruche a hneď mu nájdu najlepšieho psychiatra. Ako však liečiť stav, ktorý nie je dôsledkom žiadnej choroby? Rodina alebo kariéra?
Príbeh je veľmi čtivý. Napriek tomu, že je toto dielo chudobné na strany,sile príbehu to vôbec neuberá. Autor nechodil kolo horúcej kaše, ale doprial mi milý čitateľský zážitok. Najmä som rada, že si vybral tému, ktorá je teraz tak rozoberaná, ospevovaná i zatracovaná vo svete. Odporúčaný je pre čitateľov 15+, no niekedy aj mladší čitateľ ľahšie porozumie ako nechápavý dospelý. Predsudky môžu veľa pokaziť.
Nemali by sme si iných idealizovať, pretože i keď sa nám zdá ich život dokonalý, aj oni môžu mať skrytých démonov, bolesti a trápenia.
Hoci som od tohto autora čítala iba dve diela, môžem povedať, že John Boyne nikdy nesklame.
Som zo Švédska, ale severské krimi tu nenájdete.
Vyzerám ako vikinkg, ale žiadnu dávnu históriu tu nehľadajte.
Keď som začala čítať tento príbeh, musela som si znova pozrieť titulnú stranu, pretože mesto, v ktorom sa to odohráva, ma tak zmiatlo, že som ostala v pomykove, či to naozaj autorka od nás zo Slovenka napísala.
Gideon. Freya. Veľká láska. Avšak láska je nevyspytateľná. Niekedy vydrží celý život a niekedy zhasne ako fakľa. Niekedy sme si na vine sami, no občas zasiahne tretia strana a je koniec.
Vzťah, ktorý povznáša a zároveň ťahá na dno. Stačí raz stúpiť vedľa a rútiš sa dole kopcom. Zistíš, že brzdy nefungujú, ale vôbec si neuvedomuje, že náraz bude tvrdý a o to ťažší bude návrat.
Čo sa stane, keď sa po jedenástich rokoch ich cesty opäť pretnú?
Karin Horváthova v tomto diele prepojila romantickú linku s drogovým peklom. Čo je náročné, veď romantika a drogy ozaj nejdú dohromady. Teda idú ako idú. Obávala som sa počtu strán, ktorých bolo neúrekom, ale ani jedna strana nebola zbytočná. Kapitoly sú rozdelené do dvoch dejových liniek. Časť vnímame z pohľadu Gideona a časť z pohľadu Frey(e/i).
Mne bol teda Gideon sympatickejší, ale rozhodne nie preto, že bol muž, ale skôr preto, lebo jeho postava bola charakterovo spracovaná oveľa lepšie ako postava Freye, no to bol zrejme autorkin zámer, veď aj na obálke svieti meno hlavného hrdinu.
Nakoľko som vôbec netušila o čom kniha bude, keďže tento fešák z obálky na mňa žmurkol v knižnici, bolo to viac než dobré. Viac ako samotný príbeh Gideona a jeho stratenej lásky ma zaujal vedľajší príbeh ženy, ktorá stála na námestí od rána do večera a v rukách držala závažia ako symbol bremena, ktoré si od detstva niesla na svojich pleciach a bála sa o ňom hovoriť a chcela tak oslobodiť aj ostatných ľudí, ktorí si v živote prežili nejakú traumu.
Ďakujem Karin, že si môj život obohatila o tento príbeh a keď som prišla na záver, zistila som že nie nadarmo hovoril Gideon,, Moja labuť Frei''. Nabudúce si z knižnice odnesiem Tvoju prvotinu.
