Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
To tu máme dáku fajnovú knižočku, čo už aj holuby za oknom o nej hrkútajú že bárs jaká parádna literatúra toto a mňa vôbec neohurila. Som zlá, chladná ako nôti Paľko Habera vo svojej pesničke.
No naozaj, prepáč Teagan Hunter, neviem, či som v nejako zlom citovom rozpoložení alebo konštalácia hviezd nebola naklonená môjmu psychickému stavu, ale pri tejto knihe to bolo jedno rázne NIE. Čistá nuda, tie trápne miestami až silené rozhovory cez sms. Do slova a do písmena som sa s touto knihou trápila, ale teda dočítala som ju.
V príbehu sa zoznámime s Déliou, zvláštne meno viem, ktorej príde sms z neznámeho čísla a ona v domnení, že jej brat ma opäť nové číslo, odpíše. Titulka knihy píše Nesprávne číslo... Správny chalan. No neviem, také prvoplánové baliace techniky. Dokonca si správny chalan na podnet Délie kúpi aj malé kozliatko. Tak si píšu...a oni nemali náhodou 15 rokov? Potom by mi tie texty dávali zmysel. Inak v tejto knihe sa akosi často opakovalo, že sex na treťom rande. Možno pán autor má také pravidlo v bežnom živote. Nebyť toho sexu na treťom rande, tak by ma kniha v istom momente chytila aj za srdce.
Ó bože, o bože a to ma ešte čaká druhá časť, neviem či sa na to z vysoka... ale prišla som na to, že veľmi rušivý bol pre mňa štýl textu. Rozhovory v smskách, až som sa chvíľu cítila akoby som robila niečo zakázané a nazerala niekomu do mobilu. Ale krásna obálka knihy. Muž bez trička v rozopnutej bunde, kde sa pekne vyníma pekáč buchiet. Nejeda ženština pri predstave, že má takého chlopa, začne slintať...
PS:NIKDY NIKOMU NEPOSIELAJ SVOJE NAHÉ FOTKY!!!
PS2: Teagan Hunter je žena, ja že je to chlap
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Slová sú ako včely. Majú med i žihadlo.
Akú veľkú moc majú slová? Záleží, či ich vyriekneme v pokoji, či v hneve? Môže vás niekto svojími slovami prekliať?
Adriána je mladá žena, sklamaná láskou. Predsa len keby vám skrachoval vzťah po 10 rokoch, tiež by ste cítili tú beznádej a hnev ako ona. Teda pokiaľ by rozchod nebol najväčším vykúpením. Po odhalení nevery sa Adriána zbalí a po 10 rokoch sa vracia do rodnej dediny. Odhodlaná začať nový život, cestovať a spoznať svet.
Naozaj nový život? To by jej cestu nemohla skrížiť stará, ale zakázaná láska. Ako sa vraví,, Stará láska nehrdzavie ''. Stačí jeden pohľad na jeho zadok a Aďa do toho opäť spadne.
Ako sa rozhodne? Bude cestovať a Michala nechá so zlomeným srdcom tam, kde pred 10 rokmi?
Ako vždy @katarina_pivarciova potvrdila, že vie písať. Jednoduchý príbeh s riadnou dávkou emócií vás nenechá chladnými. Často som mala slzy v očiach,z toho aký vie byť život krutý. Nikto ma v príbehu nehneval viac ako Adriána, ktorá sa správala ako nerozhodná pubertiačka, ktorá vidí iba seba. Nepozerá na to, že ostatným ubližuje. Možno to bola len maska, aby zakryla vlastnú bolesť,pretoze vo chvíli, keď sa mohla zachovať ako mrcha, ukázala obrovskú dávku ľudskosti.
V príbehu sa stretávame aj s rasovou nenávisťou. A je jedno, aký si snaživý, pracovitý, čestný a spravodlivý, prosto keď si,, cigáň'' všetci na Teba ukazujú prstom a odsudzujú Ťa. Avšak keď spievaš na dedinskej zábave a bavíš celý kultúrak, to si nikto nezapcháva uši, ale o dušu sa zvŕta na parkete. Zrazu nikomu nevadí Tvoj pôvod. Smutné Druhého vieme uznať, len keď sa nám to hodí. Takí sme my, ľudia.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak ja prídem na koniec a koniec nikde. Ten pocit, keď po prečítaní knihy zistíš, že je to trilógia a ďalšie dve časti ani nie sú preložené do slovenčiny . To ma celkom nahnevalo, najmä preto, že ma príbeh veľmi bavil.
Hoci po prečítaní anotácie si vravím, že toto asi nebude môj šálok kávy. Avšak prečo neprekročiť svoju komfortnú zónu a neprečítať si niečo nové? Preto som sa zapojila do mojej druhej štafety, ktorú usporiadala @libre_castores.
Milá @libre_castores, veľmi pekne Ti ďakujem, že si ma vybrala. Dej knihy zasadený do postapokalyptického prostredia ma veľmi nadchol.
O 400 rokov neskôr, keď všetko zničil jadrový výbuch - civilizáciu aj prírodu, sa zo Zeme stal primitívny svet. Radiácia sa stratila, ale z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Alfy a omegy, jedno úplne dokonalé, jedno totálne poznačené (bez ruky,nohy alebo oka...). Omegy sú posielané do vyhnanstva. Takto sa narodili aj Zach a Cass, hoci obaja dokonalí bez zjavnej, okom viditeľnej vady,pretože omega nemusí byť len zmrzačená. Omega môže mať nadprirodzenú schopnosť - jasnovidectvo. Kým sa nepríde na to, ktoré z dvojčiat je omega, ani jeden nemôže chodiť do školy. Deti sa s nimi nechcú hrať. Až kým nedovŕšia 13 rokov. Vtedy jedno dvojča zradí druhé. A tak idú každý svojou cestou. Jeden zlato, druhý chudoba. Jeden chce úplne odstaviť omegy, druhý sníva o tom, akoby alfy i omegy mohli žiť svorne bok po boku.
A pri tom alfy a omegy sú od seba závislé. Keď zomrie jeden, zomrie aj druhý. Či bohatý , či chodobný si, či dokonalý a či poznačený si, v čase smrti rovní ste si.
Námet knihy 100 bodov. Počas čítania sa mi v hlave vynáralo množstvo otázok. Na mnohé som dostala odpoveď. A už niekto preložte aj druhú a tretiu časť, lebo nebudem kľudne spať, kým nezistím ako to celé autorka Francesca Haig uzavrela.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po Oľge Tokarczuk som objavila ďalšieho poľského spisovateľa Mareka Krajewskeho a jeho svojského kriminaldirektora Mocka.
Tohto pána by som nechcela stretnúť,respektíve by som si ho nechcela znepriateliť. Jeho vyšetrovanie je svojské, jeho vypočúvacie metódy sú vražedné...to sú muži z Kobry 11 nie to je kapitán Mock.
Najprv som sa v deji strácala, najmä v postavách. Preto som sa často vracala v príbehu naspäť, čo mi trochu kazilo celkový dojem. V polovici knihy som sa do toho riadne zažrala.
Poviem vám, muži vedia byť riadni neokrôchanci, sadistickí vyvrheli, čo svoje obete nešetria. Či už policajný vyšetrovateľ alebo zločinec ani jeden sa neštítil násilia. Vyliať niekomu na hlavu vodu zmiešanú s medom a potom vypustiť sršne??? Nieeee, ako malú ma uštípol sršeň, bolelo to ako by mi niekto uštedril ranu drevenou latou a opuchlo mi pol chrbta.
Sexuálny harašment bol na dennom poriadku a verejné domy častou zastávkou nejedného muža. Orgiami naplnené večierky nemali konca kraja. Nečakala som niečo také v roku 1933.Kde najlepšie zohnať spojencov, dôkazy, alibi alebo najväčšiu špinu na niekoho? No predsa v bordeli.
Vražda 17 ročnej barónky bola vyšetrovaná na dvakrát. Prvýkrát vynútenym priznaním človeka, ktorý bol obeťou vtedajšieho systému. Druhýkrát poriadne, ale dolapiť skutočného vraha si žiadalo pevné nervy, veľkú dávku trpezlivosti a pár obetí.
Marek Krajewsky 100bodov
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keď zavriem oči hneď, ocitnem sa na lúke plnej rozkvitnutých kvetov. V ústach cítim chuť medu, v nose vôňu pomarančov a v ušiach bzukot včiel...
... ale teraz šup ku knihe, kde sa vzalo, tu sa vzalo, nikto nevie odkiaľ. Pod mostom našli malé bábätko pokryté dekou z včiel, ktoré ho zohrievali a chránili pred každým nebezpečenstvom vlastnými telami. Dieťa,, pobozkané diablom '' tak o ňom hovorievali pre jeho znetvorenú tvár.
Ujala sa ho jedna rodina a on im navždy zmenil život...
... Príbeh sa odohráva v Mexiku, počas revolúcie a epidémie španielskej chripky, keď mŕtvych(dokonca aj živých, ktorí to mali za pár) zabalených do plachty nechávali ležať pred vratami, aby ich hrobár pozbieral na voz a pochoval. Nemal, kto vybaviť dôstojný pohreb. Nemal sa kto rozlúčiť. Hrozné časy nastali...
... Simonopio, chlapec,, diablom pobozkaný '' priniesol do svojej adoptivnej rodiny kopec zázrakov, vďaka svojim víziam, ktoré mu odhaľovali budúcnosť. Niekedy svetlú, no žiaľ aj tú smutnú a nie vždy sa dá osud zvrátiť...
...príbeh plný emócií, zázrakov, lásky a zloby sa vám dostane pod kožu a vy sa prenesiete na slnkom zaliaté plantáže, cítite to teplo a vôňu pomarančov?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čaute kamoši, premýšľali ste o tom ako budete tráviť čas v dôchodkovom veku?
Nikdy nie je neskoro začať žiť podľa seba!
Veľmi som sa pri čítaní tejto knihy bavila a dúfam, že keď budem dôchodkyňa, tiež budem s kamoškami chodiť na diskotéku a zažívať podobné bláznovstvá
Ulla-Riitta, 74 ročná dôchodkyňa, sa celý život starala o druhých. Ako vyštudovaná stomatologička dennodenne vŕtala ľuďom zuby. Vychovala dve dzeci a doopatrovala chorého manžela. Konečne môže začať žiť. No len čo keď jej idú jej deti po krku. Vidia v nej len senilnú babičku a radi by ju ubytovali v domove dôchodcov. Ako veľmi sa mýlia, veď Ulla je čiperná žena a jej túžba žiť po svojom je silnejšia ako všetky spoločenské očakávania. Našťastie má životaschopné kamošky Pike a Hellu (riadne exotky tieto dôchodkyne?). S nimi chodí po diskotékach pre nezadaných seniorov, trénuje si mozog na jazykovom kurze, navštevuje hot jogu, ba dokonca sa klopajúca na bránu smrti (podľa jej detí) zaľubila hlava - nehlava do muža mladšieho, než je ona sama
A tak on a ona budú žiť do konca svojich životov, akoby práve nadišiel posledný deň, lebo vieme, že sa môže skončiť úplne hocikedy.
Čo napísať? Neviem, nebolo to dychvyrážajuce, žeby som nevedela nájsť správne slová. Vlastne tie správne slová treba hľadať aj pri negatívnej recenzii. Predsa len nemožno snahu a prácu autora, ktorý tomu venoval časť svojho života, ofrflať vulgarizmy a nevyberaným slovníkom.
Prvých cca 160 strán bolo úplne zbytočných... boli tam síce príbehy o priateľstve, hľadaní práce, platonickej láske... ale bolo to namixované ako keď si ráno so zalepenými očami pripravujete smoothie a v mixéry sa okrem banánov, jahôd, orechového nápoja ocitne aj taká bryndza, kúsok klobásy, zelenina z nedeľného vývaru a tým výsledná chuť stojí za figu borovú.
30 strán bolo ako tak zaujímavých, ale v očakávaní veľkolepého zakončenia, len meno pozerám...jak sa dá takto pokaziť záver??? Proste skok z dobre rozbehnutého vlaku, ktorý sa síce rozbehol riadne neskoro, s dopadom na hnojisko. Tým nechcem nazvať túto knihu odpadom. David Bruce Cassidy bol v možno v minulosti big star, ale ak nechcete stratiť pár hodín svojho drahocenného času, nečítajte to!!! Nebuďte poctiví ako ja. Jednoducho keď máte pocit, že to je na nič - zatvorte knihu a odložte ju! Ja to neviem. Vždy sa môže stať, že nastane obrat o 180° a to si nechcem nechať ujsť. Ak ste však fanúšikovia DBC, tak si to nenechajte ujsť ani vy.
Inak Ja som teda vôbec netušila, kto je ten slávny Cassidy, musel mi pomôcť kamoš Google.
Poznáte Milana? Myslím, že každý zaregistroval Milana bez mapy alebo na vás niekde vyskočilo video,, Milan búra mýty "
Ja ho sledujem už nejaký ten piatok...jasné, že mi bolo jedno čo robí, hlavne že je to sexy sympatičný mladý man . Ale nie! Milan má jednoducho charizmu a tým mi veľmi učaroval V tejto knihe je všetko. Ako začal, príhody z ciest, z čoho platí tento spôsob životného štýlu, nechcem to nazvať,, hobby '' .Približuje aj odvrátenú stránku. To, čo vidíme, často nemusí odrážať realitu. Hoci sa nám zdá, že Milan sa na nás z fotky usmieva a povieme si :,, Ten sa má, nemusí nič robiť, stále len dovolenkuje! " Neuvedomujeme si, že nemusí byť šťastný, že aj on má svoje trápenia i zlé dní, veď za úspechom influencerov je kopec driny...mohol to byť pokus - omyl a nemuselo to vyjsť, ale podarilo sa. .. gratulujem Milan a držím prsty, nech Ti nápady nedochádzajú...
Kedysi som tiež chcela tak cestovať ako Milan, ale vždy som našla dôvod prečo nemôžem, namiesto toho aby som našla spôsob ako môžem aj ja aspoň z časti spoznávať svet ako on konečne som začala... síce zatiaľ iba Slovenskom, ale aj naša krajina má čo ponúknuť...
Nemusíš byť ako Milan, žiť ako Milan, cestovať ako Milan, búrať mýty ako Milan, ale a koment raz za čas na príspevok poteší, aby vedel, že kontent, ktorý tvorí má svojich fanúšikov. Navštív je ho profil a posúď sám
Inak konečne mám fotku s Milanom, síce iba s knihou. Ak sa raz milý Milan vydáš na Kysuce, možno budem mať fotku aj s originálom
Do Spratka som šla s obavou. S obavou, že mi počas čítania pukne srdce . Zo smútku. Príbeh dieťaťa, ktoré nikto nemiloval... ten podnadpis znie desivo.
Toto nie je len nejaký príbeh zo školských lavíc. Je to nádherná ukážka toho, kedy je práca pre človeka aj poslaním... Viac takých učiteľov ako je Torey treba do tohto sveta. Učiteľov, ktorí okrem vedomostí majú aj srdce. Obľúbila som si ju od prvej strany Neboli pre ňu dôležité osnovy ani plat, ale jej žiaci, ktorí potrebovali špeciálny prístup, pretože to neboli obyčajné deti. Učila,, bláznivé " decká a urobila by pre ne prvé - posledné, ako by im bola mamou.
A potom jej do triedy pridelili ju - Sheilu, 6-ročné dievčatko, ktoré za svoj život prežilo veľa. Postupne si hľadali k sebe cestu. Bolo to náročné, ale som vďačná, že Torey to nevzdala. Trpezlivo, ochotne a s láskou spravila v živote tohto dieťaťa hotové zázraky. Prispela k tomu, aby sa zo,,škaredého káčatka" stala krásna labuť. Úžasné ako láska dokáže zmeniť jeden zlomený život na nezabudnuteľnú cestu...
Slzy sa mi tlačili do očí počas čítania a aj teraz, keď píšem tieto slová, sa mi kotúľajú po lícach. Aké stopy to dokáže zanechať na dieťati, keď necíti lásku, keď ho nikto neobjíme, nepohladí? Vidieť ten rozdiel aj na správaní. Ľudia nevedia, čo za tým je, ale častokrát odsudzujú, ponižujú, komentujú...
Je učiteľ a učiteľ. Nie vždy je to ľahké. Rodič má doma jedno dieťa a častokrát sa sťažuje, že sa to nedá , že nevládze... učiteľ ich má v triede aj 20. Preto je aj na nás rodičoch ako deti pripravíme na život, ako ich výchováme.
Možno mi učiteľky nedajú za pravdu, možno nie je správne vytvárať si s deťmi citové väzby, ale veď pre dieťa je šťastím, keď narazí na pedagóga, ktorý nemá srdce z kameňa. Deti nielen naučí, ale zároveň je vzorom, kamarátom, bútľavou vŕbou, proste niekým komu sa dieťa môže zdôveriť.
Torey nie je len hlavnou postavou tohto príbehu, ale taktiež autorkou. Námety čerpá s osobných skúseností, s ktorými sa ako špeciálna pedagogička často stretáva.
Aké spomienky máte vy na svoje školské časy? Bol váš učiteľ skôr trestom alebo požehnaním?
Ó more večné nekonečné. Nemá konca ani začiatku. Keď sa rozbúri, nikto nemá šancu, ale keď sa vlny dodajú pokojnému tancu, ukolíše Ťa k spánku....
Táto kniha mi prišla ako taká Óda na more. Písané zaujímavou formou, chvíľu verše, chvíľu texty...nežná nálada mi obmýva mozog ako more v pokoji. Keď sa strhne búrka, strhne aj moje myšlienky do prázdna... More nie je len dobrý pán, ale aj veľmi zlý sluha, keď Ťa raz lapí, už Ťa nevyplaví. Ostaneš stratený navždy - v mori, v myšlienkach, v živote...
Postavy boli rôznorodé, ale charakterovo nevýrazné, avšak každá bola niečím výnimočná. Maliar, ktorý maľoval more morskou vodou na plátnom. Mladý vedec, ktorý písal každý večer list už niekoľko rokov svojej budúcej milej. Dieťa, ktoré predpovedá sny. Kolektív tu autor vytvoril veľmi zaujímavý. Každý z nich má svoj osud, ale ich osudy sa raz pretnú na jednom jedinom mieste. A akokoľvek to dopadne, more si bude žiť svojím vlastným životom....
