Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Prečítam čokoľvek, najčastejšie ale striedam vážnejšiu literatúru faktu (geopolitika, história, politológia) a ľahšiu beletriu (detektívky, fantasy).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Jedna z tých kníh, pri ktorých si poviete, áno, presne takto to bolo, pamätám si to, prečo to ale nedokážem pomenovať tak presne, tresne a elegantne ako autor? Autor má brilantnú schopnosť pomenovať veci pravým menom, nebyť však pritom zatrpknutý či nenávistný (na čo by ho jeho ťažký osud možno aj oprávňoval). Krásne pomenováva fakty, dobu i príčiny, ako aj naše povahové vlastnosti, ktoré tento režim udržiavali fakticky pri živote. Skvelé myšlienky, ktoré stoja za zapamätanie. Mňa najviac oslovila asi táto (nepresne, z pamäti): Ale z času na čas sa opona rozostrie a mráz veľkých dejín udrie ako absolútna nula s vesmíru na teplúčko malých dejín.
No a ako bonus je obnovená aktuálnosť knihy v dnešnej dobe a pri dnešnej vládnej garnitúre, keď to je opäť mrazivo povedomé.
Som pri tejto knihe trochu rozpoltený. Na jednej strane je veľmi zaujímavý obsah, množstvo nových informácií aj o ríšach, ktoré sú v našich končinách úplne prehliadané. Všetci sme zrejme čítali o páde Rímskej ríše či dobytí Aztéckej ríše, ale asi len málokto vie niečo o Kambodži 10. storočia či Perzii 16. storočia. Teda rozsah záberu je úžasný, klobúk dolu. Na druhej strane tá forma je trošku akademická až nudná, proste z toho tak trochu trčí, že je to písané zrejme aj pre účely publikačnej povinnosti univerzitných pedagógov, proste niečo, čo si dám do zoznamu zverejnených prác pre účely dizertácie či habilitácie. Alebo ako typické články v Historickej revue, tematicky zaujímavé, ale písané nudným akademickým jazykom.
Proste hoci aj predmet písania je obdobný s Jaredom Diamondom a spol., schopnosť podať veci pútavo a vtiahnuť do príbehu ako to títo autori dokážu, tu chýba. Trošku škoda vzhľadom na inak zaujímavú tému.
Skvelá kniha. Napriek depresívnemu názvu to nie je pesimististické ani ťažké čítanie, ale je to jednoducho, logicky a pochopiteľne podané čítanie o lese a jeho živote, od zrodenia po zánik. Nie je to žiadna nudná publikácia pre účely publikovania (ako sa to často deje napr. pri univerzitných učiteľoch), ale skutočne kniha pre verejnosť. Na druhej strane neskĺza k priveľkému zjednodušovaniu, podáva veci komplexne, z viacerých pohľadov.
Kto rád chodí do lesa, tomu táto kniha dá veľa nových poznatkov a tým vzdelanejším pekne utriedi veci, ktoré možno už vedeli, ale nedokázali si ich takto logicky a prehľadne spojiť do súvislostí.
Ak znova pôjdem do Tichej doliny, budem sa na ten les pozerať inými očami ako naposledy.
A hlavne v dnešnej dobe, keď sa zdá, že poľovníci a ťažiari ovládnu štát a všetko to tu vyrúbu a vystrieľajú s cieľom zarobiť (aj na úkor budúcnosti a našich detí) by si túto knihu malo prečítať čo najviac ľudí, aby si uvedomili, čo táto luza robí s našou krajinou a prírodou, je ťažko napraviteľné. Les sa síce obnoví, ale už nie za nášho života.
Veľmi čitateľná detektívka. Má všetky správne ingrediencie, tajomnú vraždu, pátranie v minulosti, kopec podozrivých, z ktorých nikto nie je taký, ako sa na prvý pohľad javí. Hrabanie sa v minulosti zainteresovaných trošku pripomína Mužov, čo nenávidia ženy, do dvoch tretín veľmi podobné štýlom (a to myslím ako pochvalu), na rozdiel od uvedenej však Dicker našťastie neskĺzne do krvavej sekačky ako Larsson. Potom je tu druhá rovina, kniha o knihe, trochu v štýle Ecovho Mena ruže a napokon ďalšia rovina o priateľstve spisovateľov, mentora a žiaka. Číta sa to veľmi ľahko, nič nedrhne. Ak by som mal niečo vyčítať, tak trošku prekombinovaný záver, tých tém a záplatiek bolo možno aj zbytočne veľa, vydalo by pomaly na ďalšiu knihu, ale autor zjavne chcel dať na papier všetky svoje nápady.
Každopádne výborná kniha, rozhodne odporúčam a idem objednať ďalšiu Dickerovu knihu.
Kto pozeráva seriál Game of Throns, má jasno. Ale pre tých, ktorí len čítajú knihy, ako ja, môže byť dosť značným sklamaním, že pentalógia Pieseň ľadu a ohňa nie je uzavretá séria, ako sa to javilo od počiatku, ale ani po prečítaní piatej časti (naviac rozdelenej na dve knihy) nie je koniec, žiadne osudy sa neuzavreli, všetko zostáva otvorené. To človeka naštve, keď ani tisícky strán nestačili autorovi, aby dej uzavrel. Trošku to pripomína nekonečné televízne seriály, kde sa veci naťahujú dovtedy, kým trvá záujem čitateľov. A to je trochu škoda, najmä v kontexte vysokej kvality a pútavosti série a po dočítaní tejto knihy sa vo mne miešalo nadšenie z knihy so sklamaním a miernym pocitom podvedenia zo strany autora.
Nemá asi zmysel hodnotiť piaty diel sére, kto sa dočítal až sem, presne vie, čo čakať. Takže už ide najmä o očakávanie, čo sa stane so známymi postavami, kam sa posunú, kto zomrie, koho uväznia, kto sa dostane k moci. A že nikto, ani ten, kto je aktuálne hore, si nemôže byť istý, ako dlho tam vydrží a či ho nezhodí najbližší človek. A o prekvapenia v tomto duchu opäť nie je núdza, čitateľ si nikdy nemôže byť istý, kto hru o tróny dohrá. Ak mi niečo vadí, je to možno až zbytočná miera násilia (resp. jeho opisy, v čom sa autor možno nadmieru vyžíva). A - pri fantasy paradoxne - najlepšie sú podľa mňa tie reálne pasáže, kde ide o intrigy, snovanie plánov, vytváranie a zrádzanie spojenectiev atp. (viac než fantasy línie o hľadaní trojokého havrana či prevteľovania do zvierat).
Knihy D. Dána si prečítam vždy, keď mi "vážna literatúra" začne liezť krkom a strácam chuť čítať (teraz po knihe Dušana Mitanu). Vždy ju prečítam na jeden nádych, túto som zhltol v priebehu 25 hodín. Pútavé, napínavé, i keď nie detektívka v zmysle definície K. Foldváriho (viď jeho knižka O detektívke), keďže vraha poznáme. Čo poteší človeka čítajúceho viac Dánových kníh je fakt, že mu to pekne sedí i v rámci jeho kníh (časovo, vývojom postáv i historicky). Škoda, že som už všetko od Dána prečítal.
