Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Jozef Karika, známy hlavne vďaka Trhline, ktorej dýchajú na päty Strach a Tma. Pre mňa sa stal nezabudnuteľným pre román Na smrť. Keď som dočítal Trhlinu (ako pri väčšine - moja prvá kniha od autora), bol som nadšený. Na smrť ma odrovnalo. Odvtedy odkladám prečítané knihy s tým, že dobré, ale nebol to Karika. Na smrť je hlavne brutálne šokujúci príbeh zasadený do širšieho historického kontextu (autor sa v ňom, mimochodom, dokonale zorientoval). Historické fakty sú tu súkané tak nenútene, že som sa nestačil diviť. Nutné je povedané jasne, nepodstatné iba tak na okraj a zbytočné sa tam ani nedostalo a vďaka tomu sa Na smrť radí na vrchol môjho osobného panteónu. A myslím, že má čo povedať, kým pozametať a koho schovať do vačku aj v širšej konkurencii súčasnej tvorby. Jednoducho bravúrne.
No, akoby som to... Jednoducho... Nesbo to vie aj lepšie. Waaler tam už minimálne jednu knihu nemal čo robiť a hlavný hrdina zasa tento krát akoby nemal čo robiť. A tak si to odskákal samotný dej, ktorý si robí, prakticky, čo chce... odpútava, odpútava a odpútava pozornosť, aby sa napokon zakončil v úplnom balaste. No tak Jo, jo, vieš to aj lepšie ;)
U nás sa takémuto čosi nepovie inak, než šmakocina a to je asi tak všetko, čo by som k tomu mohol povedať. Zrada sa perfektne prelína medzi minulosťou a prítomnosťou, dokonale sa skladá do kompaktného celku a...
Harry, ach Harry... Bol by si skvelý, keby si občas nezapĺňal strany zbytočným a dej nikam neposúvajúcim chľastom.
Všetci, čo Nesba sledujú, pochopili, že jeho hlavná postava je sebastredný ignorant, ktorý hľadá zámienku aj v tom najmenšom prešľape, aby ospravedlnil ďalší pohárik. No keď sa už v xtej knihe Harry stretne so svojim najhorším kamošom Jimom Beamom, viete, že najbližších 30 - 40 strán si môžete odfúknuť, pretože to bude samé búšenie v hlave, kŕče v bruchu, grcanie a znova od začiatku... Až kým mu v tej prepitej hlave čosi spásonosné nenapadne.
V takom duchu začína aj Pancierové srdce, až som mal miestami pocit, že to bude moja ôsma a (zdá sa) posledná cesta s Harrym. A potom sa to rozbehne, Harry ťahá opäť za kratší koniec, no namiesto slopania sa snaží chytiť niečoho zaujímavejšie, neotrepanejšieho a opäť získava tú typickú charizmu. Síce sa občas chytím za čelo, že čo to ten Nesbo zase stvára, ako tam tie karty čudesne rozdáva a kam tým postavy posúva, aby som o pár desiatok zistil, že je to lišiak prešpekulovaný a kvalitne ma ojebabral. A nakoniec, Pancierové srdce sa postaralo o to, že sa pustím aj do ďalších pokračovaní... Veď, šak uvidíme.
Dlho som odolával Dánovkám, pretože... Vlastne ani sám neviem prečo... Cela číslo 17 bola prvá kniha, ku ktorej som sa dostal a musím uznať, že som urobil dobre. Je to zamotané krimi (síce s trochu predvídateľným dejom) a s množstvom vtipných hlášok - často lepších ako v komédii. Je jasné, že Dán je bývalý policajt a jeho opisy práce alebo správania sa detektívov sú úplne božie. Aj objavovanie stôp nepôsobí náhodne a nelogicky, všetko je také... realistické. Najväčší nedostatok vidím v hlavnej postave Richarda Krauza. Kým jeho parťák (Chosé) a ostatní z oddelenia vrážd sú vtipní a zaujímaví profíci, Krauz je taký (slovami autora) správňák najsprávnejší. Chápem, že autor sa do postavy projektuje v plnej paráde (stačí si prečítať pasáž, ako Krauz komentuje súčasnú scénu krimi románov a že by s tým mal niekto niečo robiť...), no občas je to skôr na škodu a až to kľaje oči. Hlavne sentiment na záver je celkom zbytočný. Čitateľ dávno pochopil charakter a pohnútky hlavnej postavy a tisknúce sa slzy do očí z napravenia krívd, tam pôsobia úplne zbytočne a rušivo. Netvrdím, že ma stále baví sledovať alkoholizmus Harry Holeho alebo prešľapy iných známych detektívov, no Krauzovho správňáctva je na mňa občas až moc. Nuž... Ale čo narobím... Určite som si tým nenechal pokaziť celkový dojem, dávam plnú paľbu a teším sa na ďalšie Dánove výtvory.
