Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, čítaš, čítame.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pre mňa jednoznačne najlepšia kniha spolu s poviedkou “Nežná”. A ako ľahko sa číta, pričom musím trochu nesúhlasiť s tým, že by kniha bola smutná. Skôr naopak, zbaví postavy v knihe všetkých masiek, a ukazuje ich vnútorné rozmýšľanie veľmi otvorene. A vďaka tomu som sa niekoľkokrát na pohnútkach postáv zasmial, a veľmi úprimne.
Autor, ináč literárny doktor psychológ, tu so stoickým kľudom predpovedá budúcnosť v Rusku po jeho smrti. Čo už sa na to dá napísať? Dostojevskij je skvelý autor a vo svojom čase, v 19. storočí, skvele odhadoval povahu ľudí. “Besi” sú trochu ťažšia kniha ale stopercentne sa oplatí ju prečítať.
Druhý diel od Roberta V.S. Redicka “Plavba lode Chathrand”. Je to podarená kniha, s luskáčikovskou zápletkou a vsadená do veľmi originálneho sveta. Redickov štýl písania ale nie je už tak originálny ako ním vytvorený fantasy svet, takže odporúčam hlavne pre tých, čo hľadajú trochu iné fantasy. Pre ostatných je lepšie siahnuť po Kvotheovi alebo Sandovi dan Gloktovi.
Chathrand je jedna z lepších fantasy sérií. Absolutórium patrí autorovi za originalitu, knihy sú naozaj veľmi originálne. Žiadne klišé ako elfovia a draci, niečo úplne iné. Nevýhodou je fakt, že český preklad je nedokončený. Zo štyroch kníh z kvarteta len dve sú v češtine, ostatné si musíte dokúpiť a dočítať original v angličtine. Ale ak máte záujem o original fantasy, kniha môže byť pre vás.
Gibsona ma nebaví čítať. Ak by som si musel vybrať, napríklad Stephensona a jeho cyberpunkové thrillery by som si prečítal skôr. Ale celkovo mi cyberpunk asi veľmi nesadol, takže moje hodnotenie je dosť subjektívne. Čítal som už všeličo, ale Neuromancer je pre mňa veľmi chaotická kniha.
Výborne napísaná detektívka. Skvelá precíznosť písania, a zmysel pre detaily, a najmä historické detaily. Ale čo je asi najlepšie na tejto knihe, je atmosféra. Jedna z mála kníh, kde sa čitateľ vcíti do čias minulých, čias stredovekého Slovenska. A zároveň je tu skvelý príbeh s krimi zápletkou. Ak by som písal recenziu ešte dávno, toto bol prvý diel, a v tom čase by jediné vytknutie bolo, že nejestvujú pokračovania. Samozrejme tie už sú napísané a je ich hneď niekoľko skvelých.
Trochu slabšie od prvého dielu, ale ak by ste chceli komplet zbierku komisára Palmua, asi nie je iná možnosť než kúpiť túto knihu. Nevravím že človek oľutuje kúpu, to určite nie, len ma to nechytilo až tak ako prvý diel “pani Škrofová”.
No kto ju už mohol zavraždiť? Zistíte v tejto knihe. Waltari á la Agatha Christie predstavuje svojho vlastného Hercula Poirota na fínsky spôsob – komisára Palmua. A idú mu aj detektívky. Samozrejme fanúšikovia detektíviek by hneď zbrucha povedali sto lepších titulov, ale ak si chcete prečítať oddychovú knihu od skvelého autora, pri ktorej budete napätý až do konca kto je vrah, môžem odporučiť.
Autobiografia, a nie tak hocaká. Otázkou je či Mikovi Waltarimu veriť všetko, čo tu napíše. Ale tá poetickosť príbehu je skvelá. A áno, tento román je zároveň psychologickým náčrtom pre potenciálnych spisovateľov, čo ich čaká a neminie pri písaní kníh. Pochopil som, prečo sú knihy tohto Fína take skvelé. Pretože on nepísal štýlom, jedna strana, jeden deň. On písal stále, lepšie povedané knihu mal v hlave stále, aj keď zrovna nepísal. “Chytil ho rapel” a ťukal, ťukal, ťukal do stroja. A ono to v kvalite jeho románov cítiť.
Určite dobré poviedky do zbierky, ak zbierate knihy Miku Waltariho. Ale ináč sú tak trochu priemerné, takže pre ostatných veľmi neodporúčam. Ale skúste a uvidíte.
