Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
HANA.
Neobyčajná kniha tak ako je neobyčajné umenie jej autorky.
Alena Mornštajnová alias majsterka v opisoch!
Človeku sa chvíľkami zdá, že je súčasťou príbehu - TAK dobre sa to číta a veru TAK dobre je to napísané, že sa nemôžete dočkať ďalšej stránky.
Hana je kniha o holokauste, ktorá sa pre mňa stala zaujímavou tým, že sa nezaoberá len životom ľudí v koncentračnom tábore (ak sa to teda dá vôbec nazvať životom), ale hlavne hrôzami, ktoré Holokaust zanechal. Psychickými hrôzami. Vnútornou stratou života, prežívaním zo dňa na deň v ochablej telesnej schránke a premáhaním sa ráno zobudiť a myslieť.
Povojnový príbeh kombinovaný s vojnovým a predvojnovým stál autorku niekoľko rokov rešerší.
Je ozaj excelné ako autorka dokázala tak ladne skombinovať osudy troch generácií bez toho, aby ste sa v príbehu čo i len raz stratili.
Elsa, Hana, Rosa, Mira.... tieto ženy vám zostanú v pamäti dlho.
Kniha na začiatku opisuje vypuknutie epidémie týfusu vo V. Meziříčí v roku 1954. Autorka v jednom rozhovore spomína, že toto obdobie chcela v knihe zachytiť, pretože jej utkvelo v pamäti z rozprávania svojich príbuzných.
Mrazilo ma až v kostiach, keď som čítala, že oznámenie o stave rodinných príslušníkov bolo kvôli karanténe hlásené cez obecný rozhlas. Dozvedieť sa v strede ulice, že vám blízka osoba zomrela, je ..... mrazivé.
Výborná kniha. A tak isto výborná myšlienka jednej z postáv:
“O minulosti musíme vedieť čo najviac, aby sme stále neopakovali tie isté chyby. Jednotlivé udalosti spolu súvisia, zapadajú do seba a vyúsťujú do ďalšieho diania. Iba pochopenie súvislostí je cestou, ako sa môže ľudstvo pohnúť do predu.”
