Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Túto knihu som osobne nevedela pustiť z rúk. Áno, uznávam, moje hodnotenie bude možno trocha viac subjektívne, pretože ako krstná mama, bezdetná, slobodná, zažívajúca mnohé nečakané situácie, som mala pocit, že táto kniha je o mne. Samozrejme, len sčasti :) našťastie. Oceňujem veľmi príjemný štyl písania, kompozíciu príbehu, nečakané zvraty, samozrejme, aj kúsok romantiky. Bolo to veľmi príjemné, oddychové a pritom aj poučné čítanie, pri ktorom si uvedomíte, že niekedy možno život nejde úplne podľa vašich predstáv, že aj v ideálnym vzťahoch nastanú krízy, že osud je pre nás jednou veľkou neznámou a že najlepšie je byť sama sebou. Osobne knihu odporúčam všetkými desiatimi a objednávam si jej voľné pokračovanie :) Hor sa do čítania :)
Číst víc
Zväčša zvyknem písať o čosi dlhšie recenzie, no tentokrát by som na margo knihy Hrobárov almanach napísala jedine to, že je výborná a bolo v nej všetko, čo od príbehu očakávam – napätie, prekvapenie, šokovanie, super zápletka a výborné rozuzlenie. Knihu som si zamilovala, nevedela som ju pustiť z rúk a pre mňa osobne to bol jednej z naozaj výborných titulov. Škoda, že záver/rozuzlenie celého príbehu bolo o čosi rýchlejšie, než som očakávala a možno by si zaslúžilo o pár stránok viac, ale odhliadnuc od toho bola kniha výborná a už sa teším na druhý diel Hrobár a dievčina :)
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Sprvoti som chcela napísať, že táto kniha nesplnila moje očakávania. Priznám sa, čakala som niečo viac. To niečo malo byť hlbšou, náročnou a prepracovanejšou sondou do duše a mysle človeka, ktorý sa dozvie, koľko času života mu na tomto svete zostáva. Presne o dĺžke nášho života, o povrázkoch, ktoré sa istého dňa z ničoho nič objavili pred dverami každého človeka, bola táto kniha. Po jej prečítaní si ale myslím, že autorka sa veľmi citlivo a zaujímavo zhostila témy života, smrti, nádeje i očakávaní...áno, aj o očakávaniach bola táto kniha. Možno aj o mojich? Možno...Keď sa nad tým zamyslím, ak by som bola na mieste jednotlivých postáv, chcela by som poznať dĺžku svojho života? Ako by som s touto informáciou ďalej naložila? Zmenilo by mi to život a ako? Čo ak by som bola práve ja krátkopovrazcom...? Presne tieto otázky si podľa mňa počas čítania bude klásť aj vy. Možno prehodnotíte svoj život, možno nie, možno sa vám kniha bude zdať nudná a možno vás povzbudí v nádeji. Je len na konkrétnom človeku, jeho momentálnom prežívaní a osobných skúsenostiach, ako ju bude vnímať.
"Včera večer som sa po prvýkrát po mesiacoch pozrela na vlastnú skrinku. Neotvorila som ju, ale znovu som si prečítala jej nápis. Vnútri ťa čaká tvoja miera času. Iste, odkazuje to an povrázok v nej, ale možno to nie je jediná miera, ktorú máme. Možno existuje tisíc iných spôsobov, ako merať naše životy – ich skutočnú kvalitu, ktorá leží v nás, nie v skrinke. A svojou vlastnou mierou môžeme byť stále šťastní. A žiť dobre."
Pre mňa osobne táto kniha nebola náročným čítaním, no pre niekoho môže byť. Ja som si poplakala až v úplnom závere a pospomínala na všetkých, ktorých povrázok sa priblížil k svojmu koncu a niektorí bez rozlúčky, iní s vedomím, že ich púť sa končí, napokon opustili tento svet...
"Chce to skutočne veľkú dávku sily neprestať bojovať, a, áno, zvyčajne je to tá správna odpoveď. Bojovať, držať sa bez ohľadu na všetko. Ibaže niekedy mám dojem, že zabúdame, že aj odísť si vyžaduje tiež veľkú dávku sily."
Za emóciu a tému by si kniha podľa mňa zaslúžila 4,5 */5 *, za štýl písania, plynutie deja a gradáciu 3,8 */5 *, podľa mňa totiž má potenciál na vylepšenie a ísť v niektorých častiach viac do hĺbky. Čo zvlášť oceňujem, že autorka sa venovala aj tematike nepoučiteľnosti ľudstva, diskriminácii, túžbe po moci, ale aj láske, rodine a pochopeniu.
"Bude, čo bude. Niečo skrátka nemáme vo svojich rukách."
3,8/5
Hľadanie lásky. Túžba po nej. Jej ilúzia. Chvíľa okamihu. Krása (ne)spojiteľná so skutočnou láskou...aj tieto slová mi prichádzajú na um pri knihe Ivany Havranovej "SAMA", v ktorej sa hlavná hrdinka, očarujúca, mladá, krásna a úspešná, snaží nájsť skutočnú, pravú lásku. Ak ste knihu nečítali, neprezradím, či vás čaká happy end (ako to vo väčšine romantických kníh býva) alebo sa autorka rozhodla pre iný záver. Nechajte sa prekvapiť. Každopádne, príbeh Táni by som zaradila medzi priemerné. Jednoduchý, s jasnou líniou, trocha chýbajúcou dobrou zápletkou a absenciou interpunkčných znamienok pri priamej reči, čo mňa osobne dosť vyrušovalo. Téma bola podľa mňa dobrá (medziľudské vzťahy medzi mužmi a ženami, hľadanie pravej lásky a veľká nevýhoda nádherných a samostatných žien), no podľa mňa sa dala spracovať omnoho, omnoho lepšie.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha, po prečítaní ktorej, budete chcieť si kúpiť letenku, zarezervovať hotel a ísť spoznávať malebný kus pobrežia Amalfi a dedinku Positano :) Veľmi oceňujem autorkine vykreslenie tamojšieho prostredia, atmosféry Talianska a leta, ktoré dokázalo človeka na vlnách myšlienok a predstavivosti teleportovať na jedno z krásnych talianskych miest. Toto dielo je podľa mňa ako stvorené na letné mesiace, možno zvlášť pre ľudí, ktorí z nejakých dôvodov nemôžu vycestovať a užiť si pravú (taliansku) dovolenku.
Knihu by som zaradila medzi oddychovky, no určite nie prvoplánové. Už pri prvých stranách sa spoznáte s hlavnou hrdinkou, ktorá smrťou mamy stratila kus seba, svojej identity a zmyslu života. Je zaujímavé sledovať, ako sa Katy vyrovnáva so smrťou kamarátky a spriaznenej duše, ktorú zosobňovala jej mama a ktorá prostredníctvom nahliadnutia do životného príbehu svojej mamy nachádza svoj vlastný smer na ďalšej púti životom a zároveň rieši svoje manželské problémy, neistotu vzťahu a zmätenosť.
Jedno talianske leto som neohodnotila 5 hviezdička z dôvodu, že podľa mňa mohli byť niektoré dejové časti prepracovanejšie. Stretnutie Katy a jej mŕtvej mamy Carol (ale o desiatky rokov mladšej) bolo zaujímavou myšlienkou, no pôsobilo to na mňa trocha zmätočne, nakoľko až pred koncom knihy sa človek dozvedá, či má Katy halucinácie, či dokáže cestovať v čase, či sa jej to celé iba zdalo, sníva... Odhliadnuc od toho to bolo príjemné čítanie počas letných večerov s pohárom vína v ruke :)
Zaujímavé prepojenie života a kulinárskeho umenia. Musím sa priznať, že ma kniha milo prekvapila. Samozrejme, dejová línia mohla byť prepracovanejšia a existoval priestor na vylepšenie knihy, čo sa mi ale páčilo, bolo autorkino poodhalenie životných osudov rôznych postáv, ich bolestí, radostí, lások i spomienok, ktoré sa postupne vynárali počas večernej školy varenia a človek tak krok za krokom spoznával tajomstvá a skutočnú podstatu mladučkej Chloe, dvojnásobnej mamy a manželky Lillian, smutného Toma, sebavedomej a krásne Antonie a mnohých ďalších. Každý z nich ukrýval za "škrupinou" svoje bolesti, túžby, odhodlania, ktoré sa postupne na stranách Školy milostných chutí odhaľovali.
Osobne sa mi veľmi páčilo aj prepojenie varenia a rôznych kuchárskych postupov, starostlivého vyberania surovín a ich spracovania ako paralela k životu, jeho prežívaniu, rozhodnutí i výberov.
Knihu som "zhltla" za pár dní a bolo to príjemné pohladenie pre dušu.
Po prečítaní tejto knihy mi v mysli ostala zvlášť jedna veta: „Pre víťazstvo zla stačí, ak dobrí ľudia neurobia nič,“ a presná tá podľa mňa vystihuje celú podstatu príbehu Lorenza, mladého chlapca, ktorý musel, ako aj popisuje samotná autorka, predčasne dospieť, prevziať zodpovednosť nielen za svoj život a zistiť, že v živote nič nie je dokonalé.
Je podľa mňa veľmi zaujímavé sledovať Lorenzov pohľad a formovanie názorov na svet, vnímanie vojny, fašizmu, cti, pomoci, neskôr i partizánov, oslobodenecký vojsk, no zvlášť vývoj jeho kamarátstva s dvoma na prvý pohľad úplne odlišnými rovesníkmi – zástancom talianskeho fašizmu Francom a židovským chlapcom Danielom. Myslím si, že táto kniha sa hodí práve do tejto doby, aby sme si uvedomili, čo sa v dejinách udialo, aké chyby, ale aj aké hrdinstvá urobili naši predkovia a aby sme si ich nielen pripomenuli, ale sa z minulosti najmä poučili.
V rámci tejto recenzie by sa dalo napísať o knihe a dojmoch z nej veľmi veľa, ale myslím si, že najlepšie bude, ak si o príbehu urobí názor každý sám. Mne osobne sa veľmi páčilo, že autorka neukázala svet ako čierno-biely. Každý, aj ten najideálnejší systém má svoje chyby a čo je dôležité „Pre víťazstvo zla stačí, ak dobrí ľudia neurobia nič.“
Musím sa priznať, že meno Táňa Keleová - Vasilková registrujem už nejeden rok, no zatiaľ som sa k čítaniu jej kníh akosi nedostala. Áno, možno je to aj tým, že toto nie je úplne žáner, ktorý vyhľadávam... a možno som mala len zbytočný predsudok, že pôjde o ďalšie z mnohých romantických diel. O to viac som bola prekvapená touto knihou. Bolo to príjemné, nenáročné čítanie, v ktorom sa nájde nejedna z nás. Píšem nejedna, pretože si myslím, že kniha zaujme najmä ženy a najmä tie, ktoré chcú po celom týždni problémov, behaní, vybavovačiek a naháňačiek jednoducho vypnúť, niečo pekné si prečítať a len tak oddýchnuť. A táto kniha to podľa mňa ponúka...
Mohol by byť príbeh a dej prepracovanejší? Mohol. Mohla ísť spisovateľka viac do hĺbky a troška sa vyhrať so zápletkami? Aj to mohla....ale už by to nebola táto kniha. Ak chce človek niečo náročnejšie, v ponuke je množstvo iných kníh. Táto je ale príjemná a pekná práve ľahkým a nenáročným štýlom písania, pozvoľna plynúcim dejom a zaujímavými životnými príbehmi 3 priateliek.
Ak hľadáte knihu ku káve, čaji alebo príjemnému letnému drinku pre vašu priateľku, maminu, sestru, susedku či napríklad kolegyňu, táto môže byť, podľa mňa, dobrou voľbou :)
Kniha zo života, o živote a pre život. Takto v stručnosti by som charakterizovala dielo Patrika Hartla, ktoré mi opäť potvrdilo jeho neskutočný spisovateľský talent :) Bolo to príjemné čítanie o radostiach i starostiach bežných ľudí. Možno v niektorých tých príbehoch sa nájdeme aj my sami. Každý občas túžime zmeniť svoj život, túžime po harmonických vzťahoch, pracovných úspechoch, no dostávame sa aj do spleti klamstiev a problémov. Ako z nich dokážu vykorčuľovať hlavní hrdinovia? ČO je v živote najdôležitejšie a čo všetko sa dokáže zmeniť za jeden rok?
Ak hľadáte knihu, ktorú nedokážete pustiť z rúk, možno je to práve táto ;)
Nezameniteľný rukopis, ľahko plynúci dej, zaujímavé a nečakané zvraty a dielo o živote a jeho krásnych i ťažkých zákutia – Hartl ani v knihe Okamžiky šťastia nesklamal. Minimálne mňa osobne nie, a to mám už niekoľko jeho kníh za sebou :) Príjemná oddychovka, ktorá prinúti človeka zastaviť a zamyslieť sa možno aj nad tým, čo sa deje v jeho osobnom živote, aké chyby urobil, či to boli skutočne chyby alebo len nutné fázy života, ktoré nás formujú. Osobne sa mi veľmi páčilo vyrozprávanie príbehu z dvoch perspektív – očami Jáchyma a z pohľadu Veroniky, kniha sa tak stala zaujímavejšou a komplexnejšou a len zdôraznila, že nie je vždy všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá, že každý z nás prežíva život inak, píše svoj vlastný príbeh, má vlastné tajomstvá, túžby i prešľapy...no zároveň sme ako skladačky – všetko do seba zapadá.
"Videl som taký dokument o tom, že si človek uvedomuje svoje telo, iba keď ho niečo bolí, má nejakú potrebu alebo zažíva libido. Pokiaľ ho nič nebolí, po ničom netúži a nikto na neho nesiaha, ako by jeho telo neexistovalo. Možno to mám podobné i s dušou."
Ak máte radi knihy od Patrika Hartla alebo hľadáte niečo, čo vás zaujme, pri čom si oddýchnete a čo nebudete chcieť pustiť z ruky, potom odporúčam práve túto knihu. Príjemné čítanie, milí knihomoli :)
