Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem vôňu nových kníh :P
Už ako dieťa som milovala knihy. Aj pod stromčekom som vždy očami skenovala zabalené darčeky a keď tam bolo niečo, čo pripomínalo knihu, bola som celá bez seba :D
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak toto citanicko ma dostalo..najprv som si myslela, ze dym je metafora a ked mi temer vzapati doslo, ze dym, sadze a spina sa prejavovali skutocne hmotne, tak si vravim- co je to za blbost..chlapcenska skola, vsadepritomny dym..dokonca profesor dymu...ale ked som sa do toho zazrala jak mola do kabata, nevedela som sa odtrhnut a stranky som hltala jednu po druhej..skvele citanie!
Mala som v istom momente pocit, ze ak by som tuto knihu zabudla niekde vo vlaku, ani by mi luto nebolo :D kazdopadne som rada, ze som to nevzdala a koniec koncov, kniha sa mi pacila ;)
Oddychovka, ktorá sa síce prečítať dala, ale že by som ju niekomu odporúčala štýlom- "jasné, prečítaj si, je super", povedať nemôžem.
Jeden ludsky zivot zachyteny v utlej knihe. Co vsetko clovek prezije za cca 70r zivota. Kde vsade sa ocitne, s kym, vsetky radosti, starosti, zufalstvo ale aj odhodlanie, nepoddajnost, laska, smrt, tajomstvo... Mne osobne v knihe nic nechybalo, neziadalo sa mi nic dopodrobna rozpitvat...Akurat som si zase raz uvedomila, aky jednoduchy a bezstarostny zivot mam.
Knihu som si kúpila, aby som sa naučila orientovať aspoň v zopár stromoch a kríkoch. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí :)
Ten pocit, keď by si chcela knihu prečítať na jeden šup, lebo ťa to ťahá k ďalším a ďalším stranám, až ti je ľúto, že oči potrebujú oddych... Mne sa kniha veľmi páčila. Bola pre mňa zaujímavá a napínavá po celý čas. Najviac sa mi páčilo, že som ju nevedela predvídať a že vždy, keď som si myslela, že už, už sa niečo dozviem, tak sa príbeh zas zamotal. Páčilo sa mi odhodlanie Alexandry vrátiť to, čo jej nepatrí. Páčilo sa mi, aký bol Bobby tajomný a zároveň verný ochranca, dobrý sprievodca a spoľahlivý šofér, celkom neznámej cudzinke. Páčilo sa mi cestovať s týmito dvoma krajinou, hľadať, odkrývať, premýšľať, dúfať... Časti knihy, ktoré sa venovali zosnulému huslistovi a vysvetľovali i dokresľovali mnoho vecí z minulosti , sa mi tiež páčili, hoci celkom iným spôsobom, keďže šlo o pomerne tragický príbeh a ťažký osud...Na konci knihy som si priala aby mala ešte ďalších 100 strán, kde by postavy žili šťastne, až kým nepomreli. Skutočne by som im to priala :) Za mňa 5 hviezdičiek, keby sa dalo, dám aj viac :)
Hausfrau...spočiatku som si vravela, že ak nič iné, aspoň si oprášim pár slovíčok z cudzieho jazyka. Nepáčilo sa mi ako autorka ustavične skáče z prítomnosti do minulosti, nie že po niekoľkých stranách, ale na jednej dvojstrane..kúsok minulosť, kúsok prítomnosť, pár viet o deťoch, niečo k milencovi, časť s psychoanalytičkou, až ma to znervózňovalo. Na druhej strane som si povedala, že ak mala hrdinka depresie - čo zjavne mala, tak sa ten zmätok a chaotické striedanie myšlienok podarilo autorke zachytiť výborne :D Viem sa stotožniť s Anninou depkou, aj kvázi opustenosťou v cudzej krajine, hoci ja dávam prednosť kilám čokolády pred liečením si mindrákov sexuálnymi dobrodružstvami s cudzími chlapmi :D No ale každý sme nejaký a preto je náš svet pestrý a životy v ňom rôzne...Od určitej tragédie, ktorú som osobne poctivo spolu s Annou oplakala, sa mi zdal dej svižnejší a úprimne, hoci sa Anna nakoniec zmierila s osudom, mrzí ma, že skončila tak, ako skončila...
Kniha je malá, útla, prečítala som ju na jeden šup... Klárika- odvážne dievčatko, ktorého život poznačila vojna. Vojna, ktorú väčšina z nás (chvalabohu) pozná len z dokumentov, fotografií, kníh, filmov a príbehov. Vojna, ktorá ľudí rozdelí na nepriateľské tábory, z ľudí robí zvery, ktoré nezaujíma, kto si v skutočnosti, stačí že si Nemec alebo Čech a podľa toho s tebou, tvojou rodinou, tvojim domovom naložia... Počas čítania som s Klárikou prežívala to tajomno a strašidelno, keď blúdila vyľudnenými ulicami a hľadala v opustených domoch "poklady" ... Najväčší poklad paradoxne nenašla v opustených veciach, ale v opustenom človeku. Čo dodať...zo záveru knihy ma chytil smútok a to môžem byť vlastne rada, že som tento príbeh len čítala a nič podobné som nezažila.
Synovi sa tento komix páčil ako všetko týkajúce sa Minecraftu a ja som tomu nepochopila ako všetkému, čo sa týka Minecraftu. No čo, som už pristará :D Veľké plus však vidím vtom, že sa syn vôbec rozhodol ju prečítať, keďže čítanie veľmi neobľubuje :)
Kto sa túto knihu rozhodne prečítať, tak si v nej veľmi pravdepodobne nájde nejakú myšlienku, ktorá ho inšpiruje, ktorá ho možno naučí nazerať na svet okolo a svet v nás iným spôsobom.
