Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„... nikto nie je taký slepý ako ten, čo nechce vidieť.“
Mladá guvernantka prijíma miesto v letohrádku Olivera Skrušinského, kde sa má starať o jeho dcéru Agátu. Tajomné sídlo ukryté v lesoch na samote v sebe ale nesie viac otázok než odpovedí.
Román sa odohráva v období prvej republiky a veľmi ma oslovil spôsob, akým autorka pracuje s jazykom. Štýl písania je dobový, kultivovaný a presne vystihuje atmosféru daného obdobia. Guvernantka, ktorej meno sa nikdy nedozvieme, sa postupne zoznamuje nielen s obyvateľmi domu, ale aj so samotným domom, ktorý pôsobí ako živý organizmus so svojimi tajomstvami.
Autorka výborne vystihuje atmosféru domu, ktorú umocňuje zvláštny svet malej Agáty, nejasný bzukot, ktorý pridáva pocit nepokoja, či neprítomnosť pani Skrušinskej, oficiálne vysvetľovaná ako dovolenka. Čo sa v skutočnosti ukrýva za stenami letohrádku Guvernantka začína tušiť, že v tomto sídle sa kedysi odohralo niečo znepokojujúce:
„Čo som vlastne o tomto dome vedela? Bola som v ňom dva mesiace a netušila som, čo sa skrýva v pivnici či na povale, či sa tam nestala akási hrozná udalosť a nestraší v ňom.“
Hoci je kniha označovaná ako gotický horor, na začiatku by ste ho hľadali márne. Spočiatku ide skôr o tradičný román s dôrazom na každodennosť opis Vianoc, karnevalu, spoločenských zvyklostí i vnútorného prežívania a konfliktov hlavnej postavy. Guvernantka nepôsobí povrchne, autorka sa venuje jej pochybnostiam, obavám, strachu, ale aj narastajúcej náklonnosti k pánovi domu. Práve postupné budovanie napätia a pomalá premena atmosféry robia román účinným.
Kniha sa napokon prirodzene preklopí do gotického hororu a priznávam, že ma jej vyústenie prekvapilo. Imágo pôsobí originálne, pútavo a na autorkinu prvotinu veľmi presvedčivo.
Knihu odporúčam čitateľom, ktorí majú radi pomalšie tempo rozprávania a budovanie atmosféry, tajomné domy a psychologicky ladené príbehy s historickým pozadím. Poteší najmä milovníkov gotickej literatúry a príbehov, v ktorých napätie vzniká postupne, nie rýchlou akciou.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Máte radi príbehy odohrávajúce sa v starých sídlach a domoch s tajomstvom?
3,5*
Máte radi knihy o knihách?
Predstavte si svet, v ktorom knihy neuchovávajú len slová, ale aj krv. Svet, v ktorom sa kúzla nepíšu atramentom, ale životnou silou a kde môže jedna kniha zabiť svojho čitateľa. Práve takto sa začína román Knižnica krvi a atramentu smrťou muža, ktorého pripraví o život vlastná kniha. Jeho telo nachádza dcéra Joanna a spolu s touto udalosťou sa otvára príbeh plný tajomstiev, rodinných väzieb a nebezpečnej mágie.
„Sme tu na to, aby sme knihy chránili, dali im domov, vážili si ich nie ich vypočúvali.“
V centre rozprávania stoja dve sestry: Joanna žijúca v Amerike a Esther, ktorá sa izolovala v Antarktíde. Už roky sa nevideli a ich životy sa odvíjajú oddelene. Do príbehu sa postupne zapája aj Nicholas, mladík žijúci v prepychovej Knižnici v Anglicku. Všetkých troch spájajú knihy, ktoré sú nielen predmetmi poznania, ale aj zdrojmi moci, hrozby a dedičstva.
„... keď sú veci na povrchu skutočne pekné a pohodlné, môže byť ťažšie vidieť ohyzdnosť pod nimi.“
Úvod knihy pôsobí pomerne zmätočne a neprehľadne. Ja osobne som sa trošku ťažšie orientoval v tom, kam sa príbeh uberá. Dej však začne postupne skladať do zrozumiteľnejšieho celku a autorka vysvetľuje pravidlá sveta aj motivácie postáv.
Myšlienka kníh, ktoré sa píšu krvou, aktivujú sa krvou a obsahujú nebezpečné kúzla je určite originálna a je najväčšou prednosťou románu. Miestami som žasol, čo všetko autorka vymyslela.
Kniha však nestojí len na fantasy prvkoch. Dôležitou témou sú rodinné putá, tajomstvá, lojalita a otázka slobody. Príbeh sestier ukazuje, ako minulosť a dedičstvo ovplyvňujú prítomné rozhodnutia. Súčasťou príbehu je aj romantická linka, ktorá však zostáva skôr v úzadí a funguje ako doplnok k hlavnej dejovej línii.
Postavy nepôsobia vyslovene nesympaticky, no ani výrazne zapamätateľne. Autorka kladie dôraz skôr na ich vnútorné prežívanie než na dynamickú akciu, čo z knihy robí skôr atmosférickú než dobrodružnú fantasy. Najviac sympatií si u mňa získala postava Nicholasa.
Knižnica krvi a atramentu osloví najmä čitateľov so záľubou v príbehoch o knihách, knižniciach a tajomstvách ukrytých medzi stránkami. Štýlom a dôrazom na emócie miestami pôsobí ako young adult literatúra a môže viac vyhovovať mladším ročníkom alebo čitateľom, ktorí vyhľadávajú pokojnejšiu, atmosférickú fantasy s postupne budovaným napätím než dobrodružný román.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
„Když to nemůžeš přelézt nebo obejít, tak se tím probourej.“
Máte radi príbehy zo života a ste skôr typ, ktorý sa snaží myslieť pozitívne, alebo skôr hľadáte to negatívne?
Kniha Louka plná pampelišek je rozdelená na dve časti novelu a fejtóny. V novele sledujeme príbeh Terezy, ktorá hľadá únik u kamarátky v malej dedinke v Podkrkonoší. Následne sa vraciame o rok späť a postupne sa dozvedáme, čo všetko ju k tomuto rozhodnutiu priviedlo.
Tereza to v živote nemá jednoduché prišla o matku, má komplikovaný vzťah s otcom a jeho novou manželkou, rieši problémy v práci a popritom vychováva malé dieťa. Autorka tu ukazuje aj letnú lásku, no hlavne vnútorný boj ženy, ktorá sa snaží dať si život opäť dokopy.
Štýl Hany Marie Körnerovej je veľmi ľudský a prirodzený. Číta sa ľahko a máte pocit, že presne takéto situácie sa môžu stať hocikomu z nás. Autorka má rozprávačský talent, vie vtiahnuť do príbehu a pracovať s emóciami. Jediné, čo by som mierne vytkol je záver novely, ktorý pôsobil na mňa mierne zrýchlene a celý príbeh by si možno zaslúžil ešte o niečo viac priestoru.
Fejtóny ma príjemne prekvapili. Boli zaujímavé, miestami pobavili a autorka v nich odkryla kúsok seba, svojho života, rodiny a rôznych zážitkov. Páčilo sa mi, že všetko popisuje s nadhľadom, občas trpko, ale aj s humorom. Mňa osobne najviac zaujali jej cestovateľské fejtóny a celkovo mi jej štýl veľmi sadol.
Páčila sa mi aj myšlienka pozitívneho myslenia. Sám sa snažím držať toho, že sa treba tešiť aj z maličkostí a hľadať niečo pekné v každom dni. Prečo často hľadáme skôr to negatívne a potom sa tým trápime?
„Nikdy dopředu nic nevzdávejte! Ani zdánlivě ztracenou več. Protože občas se zázraky přece jen dějí.“
Louka plná pampelišek je príjemná, pokojná kniha o hľadaní pozitívneho v živote. Ide skôr o čítanie, pri ktorom si na chvíľu oddýchnete a možno sa aj trochu zamyslíte.
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
Ste, alebo boli ste, na zoznamke? A mali ste rande, po ktorom ste si povedali, že toto už radšej nie? Freida McFadden nám v knihe Frajer ukáže, že online zoznamovanie môže byť všetko, len nie bezpečné a jednoduché.
Sydney je tridsiatnička žijúca v New Yorku, ktorá má za sebou sériu viac či menej katastrofálnych rande. Muži s falošnými fotkami, nevydarené stretnutia, situácie, keď zaplatí večeru ona. A pritom túži len po jednom: po láske, rodine, dieťati. Keď sa v jej živote objaví „pán Záhadný“, má pocit, že konečne našla toho pravého. Lenže… našla?
Zatiaľ čo sa Sydney snaží veriť, že tentoraz to vyjde, polícia rieši brutálnu vraždu mladej ženy, ktorá sa ukáže byť len jednou zo série. Hlavným podozrivým je záhadný muž, ktorý so svojimi obeťami najprv randí a potom ich umučí a zabije. Od tej chvíle je jasné, že Frajer nebude len o neúspešných rande.
V knihe veľmi dobre funguje striedanie perspektív. V súčasnosti sledujeme Sydney, jej myšlienky, frustráciu aj tlak zo strany matky, v minulosti zas postavu Toma, ktorého kapitoly sú čoraz temnejšie a znepokojivejšie. Kniha je miestami brutálnejšia, atmosféra hustne a z postáv som mal pocit, že neverím absolútne nikomu. A presne s touto nedôverou čitateľa vie Freida výborne pracovať.
Krátke kapitoly, rýchle tempo a zvraty robia z Frajera typický triler, ktorý sa číta jedným dychom. Áno, niektoré postavy sa správajú iracionálne, ale v tomto prípade to beriem ako súčasť autorkinho štýlu, nie ako slabinu.
Keďže ide už o moju piatu knihu od Freidy, od začiatku som vedel, že nič nebude také, ako sa zdá. Čítal som pozorne, vytváral teórie a ako vždy som sa na konci mýlil. Autorka ma opäť dostala, keďže všetko bolo úplne inak.
Frajer je zároveň jasným varovaním: za dokonalou profilovou fotkou sa môže skrývať niečo oveľa horšie. Spomedzi všetkých kníh Freidy McFadden, ktoré som čítal, ho radím na TOP 2 miesto hneď po Pomocníčke.
Čítali ste? Podarilo sa vám u autorky odhaliť zápletku?
Ľudia by si mali dávať pozor na jazyk. To platí aj pre farára Clementa, ktorý jedného dňa len tak medzi rečou poznamená, že smrťou plukovníka Protheroa by sa svetu urobila veľká služba a viacerým ľuďom by sa uľavilo. Lenže ono sa to naozaj stane. A navyše priamo v kancelárii jeho fary. Od tej chvíle je v pokojnej dedinke St. Mary Mead všetko hore nohami. A podozriví sú takmer všetci.
Vražda na fare je prvým románom s ikonickou slečnou Jane Marplovou, vydaným v roku 1930. Dej sledujeme z pohľadu farára Clementa, ktorý nie je detektívom, ale len pozorovateľom s blízkym vzťahom k dedinským obyvateľom. Práve tento rozprávačský pohľad sa mi páčil. Príbehu dodáva osobitosť, jemný humor a množstvo trefných poznámok či myšlienok nielen o ľudskej povahe.
Agatha Christie tu rozohráva klasickú detektívku: veľa postáv, množstvo vzťahov, klebiet a drobných konfliktov, ktoré sa postupne ukazujú ako dôležité. Tempo je skôr pomalšie a kniha si dáva načas, no zároveň precízne rozmiestňuje indície. A keďže v jej knihách nič nie je náhodné, čitateľ musí byť veľmi pozorný.
V príbehu vystupujú aj dvaja vyšetrovatelia, ktorí pôsobia skôr okrajovo a aj samotná slečna Marplová sa spočiatku v deji trochu stráca. O to viac však vynikne v závere, keď ukáže svoj brilantný úsudok, schopnosť čítať ľudí a pochopenie dedinskej mentality.
„V Anglicku sa nenájde lepší detektív ako stará dievka neurčitého veku, ktorá nevie, čo s časom.“
„Je to najväčšia klebetnica v dedine… Vždy vie, kde sa čo šuchne, a vyvodí z toho tie najhoršie závery.“
Na knihe sa mi páčila aj atmosféra St. Mary Mead, realistické postavy a morálny rozmer príbehu, no zároveň veľké množstvo postáv a vedľajších línií môže byť pre niekoho mätúce. Samotný záver môže pôsobiť menej dramaticky než u iných autorkiných kníh. Mne však výsledok fungoval. Dostal som logicky koncipovanú, klasickú detektívku, ktorá stojí viac na psychológii než na akcii.
Kniha bola požičaná z Mestskej knižnice Žilina.
Má pre vás klasická detektívka stále svoje čaro? A ktorý príbeh so slečnou Marplovou máte najradšej?
Ďalší diel série s Josie Quinnovou nás opäť privádza do Dentonu, ktorý sužujú silné záplavy, aké mesto už roky nezažilo. Detektívi pomáhajú záchranárom pri zásahoch vo vode a práve povodeň je spúšťačom ďalšieho prípadu. Pod ruinami domu, ktorý vzala voda, sa totiž nájde celta s ľudskými ostatkami.
Ukáže sa, že ide o mladú ženu, s ktorou Josie chodila na strednú školu a ich vzťah nebol práve ideálny. Okolie si myslelo, že sa spolu s matkou dávno odsťahovali. Prečo má však žena na sebe bundu Josiinho bývalého manžela Raya? Mala s nim románik?
„Niekto zabil dievča, ktoré ju v škole šikanovalo, a jej úlohou bolo toho človeka nájsť a posadiť ho za mreže.“
Opäť tak dostávame prípad úzko spätý so samotnou Josie. Do vyšetrovania sa mieša politika, blížiace sa voľby starostu, osudy ľudí postihnutých záplavami aj návraty do minulosti, konkrétne do roku 2004.
„... traumu môžeš potláčať iba do istého okamihu... Potom sa ohlási tým najčudnejším spôsobom v tých najčudnejších chvíľach.“
Traumy, náročná minulosť a neustály tlak robia z toho dielu napínavú jazdu, počas ktorej musí Josie siahnuť na dno svojich síl. Dej sa odohráva len mesiac po udalostiach z ôsmeho dielu Preteky s časom, čo sa na Josie výrazne podpisuje. Autorka opäť rozvíja jej osobnú rovinu - rodinné vzťahy, nové zistenia a vnútorné boje, pričom emócie a psychológia hlavnej hrdinky tu zohrávajú veľkú rolu.
„Niektorí ľudia dokážu zabudnúť na svoje chyby... Iní sa ich celý život pokúšajú udržať v tajnosti.“
Sériu naďalej odporúčam čítať od začiatku, najmä kvôli vývinu postáv. Autorka síce predchádzajúce udalosti pripomína, no miestami viac, miestami menej so spoilermi. Záver je napínavý, no Lisa Regan opäť posúva Josie do extrémnych situácií, ktoré síce fungujú na nervy čitateľa, ale miestami už pôsobia menej realisticky. Krvavá spása je však systematická, jasne vystavaná a rýchlo čitateľná detektívka, ktorá si napätie udrží až do konca.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
„Sú veci, ktoré sa nehovoria. Sú veci, ktoré by mali ostať skryté.“
Čítate túto sériu? Ktorý diel je váš najobľúbenejší?
Kde bolo, tam bolo, rozhodlo sa štrnásť českých autoriek prispieť svojimi poviedkami do antológie s názvom Daleké království. Výsledkom je žánrovo aj tematicky mimoriadne pestrá zbierka, ktorá pracuje so známymi aj menej známymi rozprávkami, tentoraz určenými pre dospelého čitateľa.
Poviedky vychádzajú zo známych aj menej známych rozprávkových predlôh, sú veľmi rozmanité, od komédie cez sci-fi, fantasy až po detektívku, čo robí knihu veľmi pestrou. Autorkám skutočne nechýba fantázia a kreativita. Často menia perspektívu, pracujú s psychológiou postáv, či narúšajú tradičné morálne schémy.
Veľkým plusom knihy sú sprievodné texty na konci každej poviedky, v ktorých autorky približujú pôvodnú rozprávku a vlastný autorský zámer. Čitateľ tak dostáva nielen samotný príbeh, ale aj kontext, ktorý obohacuje zážitok. Rovnako poteší aj záverečný medailón s informáciami o jednotlivých autorkách, ktorý umožňuje objaviť ich ďalšiu tvorbu.
Ak by som si mal vybrať TOP 3 poviedky, sú to:
Zlatá hvězda (Tereza Kadečková), kde sa mi páčil vytvorený svet a celkovo atmosféra, Případ jabloňové panny (Emma Riedová), kde autorka napínavo skombinovala rozprávku a detektívku, či Žába (Tereza Janišová), kde sa mi páčilo posolstvo.
Vyzdvihnem, ale aj poviedky Tisíc kleteb na tvou hlavu (Michaela Merglová), kde mi autorka predstavila neznámu rozprávku a Potrestaná (Veronika Fiedlerová), ktorá ukazuje, že rozprávkam sa nie vždy oplatí veriť. Určite nezaostávajú ani ďalšie poviedky, aj keď ako to pri tomto type kníh býva, niečo baví viac, niečo menej.
Daleké království ponúka množstvo silných momentov, nápaditých interpretácií a rôznorodých autorských hlasov, ktorá ukazuje, že rozprávky dokážu byť stále aktuálne a inšpiratívne, majú aj dnes čo povedať, a to často z perspektívy, ktorú ste si doteraz nepredstavovali. Ide o knihu, kde sa zasmejete, zamyslíte a prežijete rôzne emócie.
Za knihu ďakujem Lucii Švorcovej z dobre-knihy.cz.
„Najít odvahu je to nejtěžší. Ale když překonáte první plot, jsou další kroky tak snadné.“
Aká je vaša oblľúbená rozprávka?
„Až přijde ta chvíle, kdy se budeš muset rozhodnout, přijde i řešení.“
Ranhojička je urban fantasy, ktorá nestavia len na nadprirodzených schopnostiach, ale predovšetkým na emóciách, strachu a rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť život. Príbeh sa rozbieha zmiznutím sedemročného Patrika, čo otrasie Ostravou a postupne odhalí, že nejde o ojedinelý prípad.
Do centra diania sa dostáva stredoškoláčka Šárka, ktorej zverejnený osobný denník spustí sled udalostí presahujúcich bežnú realitu. Postupne sa odhaľuje existencia Prebudených, ľudí s nadprirodzenými schopnosťami, a do popredia sa dostáva aj tajomný doktor Pé, ktorého záujmy majú temnejšie pozadie.
Dej je zasadený do reálneho, súčasného prostredia Ostravy, čo výrazne prispieva k autenticite a atmosfére. Autor pracuje s pocitom neistoty a strachu, ktorý sa postupne šíri mestom, keď miznú deti. Okrem fantasy roviny sa dotýka aj tém rodiny, adopcie, priateľstva a zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Zaujímavým prvkom je aj pohľad na pátranie po deťoch z perspektívy policajných zložiek, vďaka čomu príbeh nepôsobí jednostranne.
Šárku som si rýchlo obľúbil. Jej konanie a vnútorné dilemy pôsobia uveriteľne a práve cez ňu autor najlepšie ukazuje, že nadprirodzené schopnosti samy o sebe nerobia človeka silným, ale rozhodujú skôr jeho hodnoty a odvaha niesť následky vlastných volieb.
Ako debut je Ranhojička veľmi vydarená. Kniha má svižné tempo, krátke kapitoly a časté striedanie perspektív, čo udržiava pozornosť. Zároveň by si niektoré pasáže zaslúžili skrátiť, zatiaľ čo samotné finále by naopak mohlo dostať viac priestoru. Aj keď autor ku koncu objasňuje väčšinu otázok, niektoré línie zostávajú otvorené, čo môže naznačovať možné pokračovanie.
Kniha obsahuje aj myšlienky o tom, že rodina a priatelia nie sú samozrejmosťou a že až v krízových situáciách si človek naplno uvedomí hodnotu vzťahov a prítomného okamihu. Určite ju odporúčam čitateľom, ktorí majú radi fantasy príbehy zasadené do reálneho prostredia s dôrazom na emócie a psychológiu postáv.
Za prejavenú dôveru ďakujem autorovi.
Akú nadprirodzenú schopnosť by ste si vybrali a prečo?
„Nejlepší způsob, jak poznat, co se v člověku ukrývá, je vystavit ho nebezpečí. Jen skrz emoce nejlépe poznáme, kým doopravdy jsme, a strach je jednou z variant mimořádně účinných variant.“
„Kdykoli máš pochybnosti, stačí se zeptat svého srdce, jestli tvoje rozhodnutí vycházejí z něj, nebo ne. Můžeme lhát ostatním, můžeme lhát dokonce sami sobě, ale nemůžeme lhát svému srdci. Tam je ukrytá veškerá pravda.“
Máte radi adventný kalendár a to každodenné otváranie okienok až do Vianoc? Tak po tejto knihe sa naň budete pozerať trochu inak.
Psychologička Olivia Rauchová vychováva jedenásťročnú adoptívnu dcéru Almu, ktorá bez darcu kostnej drene nemá šancu prežiť. Keďže identita biologických rodičov je prísne utajená, Olivia sa púšťa do zúfalého pátrania, ktoré ju privedie k legende o takzvanom dievčati z kalendára žene, ktorú psychopat nútil otvárať dvere, za ktorými ju nečakala čokoláda ani hračky, ale čoraz horšie ukrutnosti.
No ale je to pravda? Alebo len legenda, ktorá ožila? Autor strieda pohľad Olivie so scénami z minulosti a práve tie patria k najznepokojivejším častiam knihy. Sú miestami ťažko uveriteľné, no práve v tom spočíva Fitzekova sila. Vie pracovať s ľudskými fóbiami a s extrémnymi situáciami, ktoré si ani nechceme predstaviť. Pri čítaní som mal miestami nepríjemný pocit, že niektoré veci by sa pokojne mohli stať aj v realite.
„Človek môže viesť dobrý život, aj keď sa stal obeťou násilia alebo zlý práve preto. Jeho slobodnú vôľu nemusí zničiť ani najhorší zločin, ktorý utrpel.“
Fitzekove knihy sa čítajú samé a Dievča z kalendára nie je výnimkou. Krátke kapitoly, rýchle tempo a neustále zvraty nútia čítať „už len jednu kapitolu“. Páčilo sa mi, ako do seba ku koncu všetko zapadalo a priznám sa, že pri rozuzlení som si povedal: To snáď nie… a presne takto to má fungovať.
Okrem napätia tu nechýba ani silnejšia myšlienka, najmä téma darcovstva kostnej drene a otázka, kam až je matka ochotná zájsť, aby zachránila svoje dieťa. Opäť chcem vyzdvihnúť autorove výborné poďakovania.
Dievča z kalendára je ideálne pre čitateľov, ktorí majú radi temné psychologické trilery, rýchle tempo a výrazné zvraty s brutálnejšími a znepokojujúcimi pasážami. Ak máte radi knihy, ktoré idú na hranu a dokážu vo vás vyvolať silné emócie, toto je presne ten typ príbehu. Za mňa veľmi vydarený psychotriler, ktorý potvrdzuje, že Fitzek vie prekvapiť aj po množstve prečítaných kníh a vytvoriť príbeh, ktorý rezonuje ešte dlho po dočítaní.
Čítali ste už Fitzeka? Ktorá jeho kniha vám utkvela najviac?
„Ak chceš vedieť, s akým človekom máš do činenia, pozri sa na tri miesta: do kúpeľne, do auta a do pivnice,“ „ Stav, v akom sa nachádzajú, ti poskytne informácie o jeho tele, duši aj podvedomí.“
„Čím je zločin ohavnejší, tým ľahšie sa dá spáchať!“
„S bolesťou je to ako s takmer všetkým v živote: najskôr musí zosilnieť, až potom prejde.“
„Život je pekný aj keď je krutý. Kým človek dýcha, má nádej. A nádej, najhoršia zradkyňa zo všetkých, robí z človek poslušného tvora. Až do smrti.“
„Nie z každého psychopata sa stane zločinec, ale ak áno, tak je schopný tých najohavnejších činov.“
Máte radi kvízy a testovanie vedomostí? A ešte viac, keď sa pri tom dobre zabavíte? Velká kniha hospodských kvízů je presne ten typ knihy, ktorý vytiahnete pri stretnutí s priateľmi, na rodinný večer, teambuilding alebo pokojne aj len tak doma pri pohári niečoho dobrého.
Kniha obsahuje 40 kvízov rozdelených do 8 tematických okruhov, pričom každý kvíz má šesť otázok. Veľkým plusom je jej prehľadnosť. Jednotlivé časti sú farebne aj číselne odlíšené, takže sa v nej nestratíte ani uprostred rozbehnutej hry. Grafické spracovanie je veľmi pekné a moderné, pôsobí hravo a láka listovať ďalej. Poteší aj pevná väzba a kvalitný papier.
Témy sú naozaj pestré, cez šport, filmy, umenie, vesmír, kuriozity, mňa osobne potešili aj otázky týkajúce sa Slovenska. Niektoré otázky sú klasické textové, iné pracujú s obrázkami, čo robí kvízy ešte zábavnejšími a živšími. Náročnosť je rôznorodá, niečo uhádnete hneď, pri iných otázkach si poriadne potrápite mozgové bunky. Našťastie, na konci knihy nájdete odpovede na všetky otázky, takže žiadne dohady nehrozia.
Kniha navyše funguje naprieč generáciami, pričom dospelí si často pripomenú veci, ktoré už časom zabudli, a deti sa zas hravou a nenútenou formou naučia množstvo nových zaujímavostí. Nie je to len o súťažení, ale najmä o zábave, dobrej atmosfére a spoločnom čase. Navyše sa pri nej nenápadne naučíte aj niečo nové.
Velká kniha hospodských kvízů je ideálnym tipom pre každého, kto má rád kvízy, spoločenské hry a večery plné smiechu. Dokáže premeniť obyčajný večer na zábavnú, hravú a pútavú aktivitu, pri ktorej bude hneď veselšie.
Tak čo, viete napríklad, aké je hlavné mesto Mongolska? A ktoré okruhy sú vám srdcu blízke, a pri ktorých naopak potrápite svoje mozgové bunky?
Za poskytnutie knihy ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
