Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prvá kniha od Václava Neuera začína mimoriadne nepríjemným prípadom. V chatovej oblasti sú objavené dve brutálne zohavené telá. Prípadu sa ujíma bratislavská kriminálka s inšpektorom Ledeckým a od prvých strán je jasné, že to nebude jednoduchá záležitosť, ktorá svojou krutosťou nenechá chladnými ani kriminalistami.
Popri tejto dejovej línii sa otvára aj prípad, ktorý nás zavedie do bratislavského podsvetia, pričom ide o dva pôvodné slovenské kriminálne prípady, ktoré sa postupne prelínajú a smerujú k pomerne napínavému rozuzleniu.
"Aké rozdielne sú posledné dve vraždy... V jednej sa celý svet točí okolo starého papiera, lacného ovocného vína, drobných mincí a pokrkvaných gastrolístkov. Postavy z tej druhej sa zasa vozia na luxusných autách, vymetajú erotické salóny, popíjajú najvyberanejšie značky alkoholu a z roztopaše si sem-tam napudrujú nosy kokaínom."
Autor ako bývalý dôstojník kriminálnej polície veľmi presvedčivo približuje policajné prostredie, procesné úkony, výsluchy aj samotný priebeh vyšetrovania. Nejde o prekombinovaný triler, ale o poctivú detektívnu prácu, ktorá pôsobí realisticky a uveriteľne.
Veľmi sa mi páčili postavy. Autor zároveň necháva nahliadnuť aj do súkromného a často hektického života detektívov. Samotný Ledecký je vykreslený ako človek s vlastnými problémami, či konfliktmi. Jeho kolega Machrák dodáva príbehu potrebný humor a uštipačné poznámky, čo knihu napriek temnej atmosfére aspoň trošku odľahčuje. V priebehu deja navyše do tímu pribudne aj mladá posila, ktorá postupne zapadá do vyšetrovania.
Štylisticky je cítiť, že ide o autorovu prvotinu a text miestami pôsobí ešte trochu neobrúsene. Na druhej strane to však veľmi dobre vyvažuje autentická atmosféra a realisticky vykreslená každodenná rutina kriminalistov, či prostredie Bratislavy od samotného mesta po pochmúrne chatové oblasti.
Na zamyslenie je aj téma krutosti a toho prečo človek dokáže padnúť až na samé dno.
Audioknižné spracovanie hodnotím veľmi pozitívne. Juraj Smutný výborne pracuje s dialógmi a jednotlivé postavy dokáže prirodzene odlíšiť. Jediné, čo mi trochu chýbalo, bolo výraznejšie hudobné oddelenie kapitol, ktoré by ešte viac podporilo atmosféru príbehu.
Ak máte radi slovenské krimi v štýle Dominika Dána, drsnejšiu atmosféru, cynický humor, realistické dialógy a prostredie, Krkavčí súd by sa vám mohol páčiť.
Za audioknihu ďakujem: Audiolibrix.
Máte svoju obľúbenú slovenskú detektívku?
„Legenda je příběh, který si lidé vyprávějí u ohně, aby lépe usnuli. Ale varování je něco, co si předávají, aby se ráno vůbec probudili.“
Tretí prípad komisára Carla Dawsona nás zavedie do mestečka Ravenscroft počas treskúcej zimy v januári 1993, kde vyšetruje zmiznutie investigatívnej novinárky Amy Carterovej a bývalého policajta Alexa Harta. Amy prišla natočiť senzačné video o miestnych záhadách, no obaja zmiznú bez stopy. Nejde pritom o prvý prípad zmiznutia, v okolí už boli nájdené telá a Carl postupne rozplieta čoraz temnejší prípad.
„Snažil se v tom udělat pořádek, ale bylo to, jako snažit se rozmotat klubko ostnatého drátu.“
Na knihách Lukáša Kosařa mám rád predovšetkým prostredie. Autor nás aj tentoraz zavedie na rôzne miesta. Či už ide o samotnú dedinu Ravenscroft, opátstvo Blackmoor alebo hrad týčiaci sa nad dedinou, ktorý je sídlom podivnej rodiny Ashworthovcov. Nad príbehom sa navyše vznáša legenda o Havranom kráľovi, bytosti, ktorá v ľuďoch vyvoláva strach a rešpekt.
„Říká se mu Havraní král. Není člověk, ani zvíře. Je stín mezi stromy, něco, co vidíte jen koutkem oka. Neslyšíte ho přijít, pouze prasknutí větve za zády, když už je pozdě. Prý chrání les a trestá každého, kdo ho naruší. Občas nechává stopy, například těla roztrhaná na cáry.“
Husté sneženie, opustené cesty a chladné prostredie vytvárajú od začiatku veľmi silnú, tajomnú a miestami až gotickú atmosféru. Napriek tomu sa priznám, že tento diel ma bavil zatiaľ najmenej. Samotný Carl Dawson mi tentoraz miestami liezol na nervy či už svojím správaním, prístupom alebo miestami až superhrdinstvom. Možno by bolo vhodnejšie, keby komisár na tieto nebezpečné miesta nebol vysielaný sám, ale dostal aj výraznejšiu posilu.
Sezóna ticha je oproti predchádzajúcim dielom hororovejšia a aj keď vo mne nevyvolala až také zimomriavky, stále ide o napínavé a pútavé čítanie.
Menšiu výhradu mám aj k ilustráciám v knihe. Namiesto obrázkov lokalít by ma viac potešili ilustrácie konkrétnych scén alebo situácií, ktoré Dawson počas vyšetrovania zažíva.
Ak máte radi mysteriózne thrillery s temnou atmosférou, legendami a vyšetrovaním nevysvetliteľných javov, táto séria určite stojí za pozornosť. Odporúčam však začať od prvého dielu.
Za oslovenie a e-knihu ďakujem autorovi.
„On není člověk. Je duch tohodle místa, hlad lesa, vztek hor. Je starý jako skála pod námi a pamatuje si, když tu žádní lidé nebyli. A ano, skutečně se mu říká Havraní král, protože jeho pravé jméno nikdo nezná.“
„Vždycky jde o něco víc... O nějaký vyšší princip. Rituál. Hru. A když dojdou logická vysvětlení, je třeba se podívat do těch nelogických.“
„Strach je mapa... Ukazuje, kde jsou v krajině ukryté děsy.“
„Tenhle svět je plný věcí, o kterých lidé nemají vědět. Je to tak lepší.“
4,5*
Dve sestry. Jeden mŕtvy otec. A obe tvrdia, že vraždila tá druhá.
„Sestry na seba navzájom zavolali políciu. Obidve tvrdia, že ho zabila tá druhá. Toto bude obrovská vec.“
Ktorá z nich ho zabila? Sofia alebo Alexandra?
Rozbieha sa spletitý a náročný proces hľadania pravdy. Príbeh sledujeme z pohľadu skúseného, inteligentného a charizmatického právnika Eddieho Flynna, ktorý obhajuje jednu zo sestier. Dostávame jeho typické právnické kľučky, názory a neformálny prístup, ktoré mám na tejto sérii veľmi rád. Eddie je presne ten typ postavy, ktorú si pri podobných príbehoch jednoducho zapamätáte.
Sledujeme aj pohľad mladej právničky Kate Brooksovej, ktorá stojí na opačnej strane. Tú som si práve vďaka jej húževnatosti a ambicióznosti rýchlo obľúbil.
Najzaujímavejším pohľadom však bola postava „Ona“, ktorá je zahalená tajomstvom a do deja vnáša chaos, neistotu a množstvo otáznikov.
Celá kniha na mňa pôsobila ako jedna veľká psychologická hra alebo hádanka, v ktorej sa neustále mení pohľad na to, čo je pravda. Autor opäť prináša mimoriadne napínavý právnický triler, veľmi dobre pracuje s manipuláciou a neistotou a necháva nás na vážkach prakticky počas celej knihy.
„Najhoršie prípady zo všetkých stoja a padajú na tom, kto hovorí pravdu.“
Neustále som premýšľal, ktorá zo sestier za zločinom stojí, menil som názory a snažil sa prísť na to, komu veriť. Postupne odhaľujeme ich detstvo, minulosť, rodinné vzťahy aj traumy.
Veľmi dobre fungovali aj samotné pasáže zo súdu. Proces pôsobil autenticky a vidieť, že autor čerpá zo svojich skúseností z právnického prostredia. Niektoré výsluchy a situácie boli naozaj výborne napísané. Kniha má svižné tempo a krátke kapitoly, ktoré udržiavajú neustále napätie a plynulosť čítania.
Napriek tomu sa mi predchádzajúca kniha Tr1ná3ť páčila o kúsok viac a prišla mi ešte intenzívnejšia. Ak ale máte radi trilery, pri ktorých meníte podozrivého každých pár kapitol a neviete komu veriť až do posledných strán, Fifty Fifty je triler, ktorý si, podobne ako ja, užijete.
Za knihu ďakujem: Albatros Media.
„Súdny proces vo veci vraždy si vyžaduje nehybnú tvár pokerového hráča.“
„Mať nevinného klienta obžalovaného z vraždy je ako zachraňovať človeka, ktorý sa zrútil z útesu. Držíte ho za ruku. Musíte ho udržať. Musíte ho vytiahnuť hore do bezpečia. Doslova máte v hrsti jeho život. Len vaša sila ho oddeľuje od pádu do prázdnoty.“
„Niekedy človek niečo nevidí, pretože sa na to pozerá celkom z nesprávneho uhla pohľadu.“
„Keď robíte procesného právnika, tak sa na vás ľudia spomínajú. Nemálo ľudí. Pri procese vám jeden konkrétny človek dokonca vloží do rúk svoj život. Nemôžete dopustiť, aby vám v ceste stáli vlastné problémy. Musíte nájsť spôsob, ako ich vypnúť, lebo inak si neodvediete svoju robotu.“
„Žiaľ je veľký zlodej. Všetko vám uchmatne, ak ho nezastavíte.“
„Spravodlivosť nie je len o tom, čo je správne a čo je nesprávne. Ľudia robia chyby. Aj zločinci, aj porotcovia. Verdikty sú často nedokonalé, lebo nedokonalí sú ľudia.“
3,5*
Na mexicko-americkej hranici sa schyľuje k veľkému obchodu so zbraňami a jeho prekazenie je kľúčové aj pre seržantku Lindsay Boxerovú. Popri tom pribúdajú prípady zavraždených mužov, pri ktorých páchateľ zanecháva tajomný odkaz.
Súvisia brutálne vraždy so záhadnou zásielkou zbraní z Mexika? A podarí sa Lindsay zastaviť niečo oveľa väčšie, než sa na prvý pohľad zdá?
Príbeh sa venuje viacerým dejovým linkám naraz pašovaniu zbraní, vraždám aj osobnej rovine hlavnej hrdinky Lindsay Boxerovej, ktorá si ma získala veľmi rýchlo. Je sympatická, húževnatá a popri akčnom vyšetrovaní dostáva priestor aj jej rodinný život, čo príbehu dodáva ľudskejší rozmer.
Priestor dostávajú aj ostatné členky vyšetrovacieho klubu, ktorý síce nie je v knihe explicitne pomenovaný, no domyslel som si, kto do neho patrí. Páčila sa mi aj dynamika medzi jednotlivými členkami, hoci bolo cítiť, že ich vzťahy sa budovali už v predchádzajúcich dieloch série.
Keďže ide o moju prvú knihu zo série, miestami mi chýbali súvislosti medzi postavami a ich minulosťou. Kniha navyše občas pôsobila trochu neprehľadne striedanie viacerých prípadov, pohľadov postáv a rozprávačských foriem (ich forma a er forma) vo mne miestami vyvolávali zmätok. Výhodou je svižné tempo, prakticky žiadne hluché miesta a krátke kapitoly, ktoré ale nie vždy pomáhali orientácii v deji.
Napriek tomu knihe nemožno uprieť napätie a akčnosť. Autori čitateľa presúvajú medzi rôznymi lokalitami a popri trilerovej linke otvárajú aj tému zbraní, ich pašovania a spoločenského presahu tejto problematiky. Nejde síce o psychologicky hlboký triler, ale o veľmi čitateľnú a dynamickú oddychovku so sympatickými postavami.
Aj keď ma 22 vteřin úplne neohúrila a miestami na mňa pôsobila trochu „nemastne-neslane“, séria vo mne zanechala dostatočný záujem na to, aby som sa vrátil k predchádzajúcim dielom a lepšie spoznal jednotlivé postavy aj ich vzťahy.
Za knihu ďakujem: Alpress.
Čítali ste niečo z tejto série? A čítate série pekne poporadí alebo občas skočíte aj do neskorších dielov?
Čítate biografie slávnych osobností? Publikácia Lev XIV. Apoštol pokoja prináša prvú francúzsku biografiu muža, ktorý dnes stojí na čele Katolíckej cirkvi, a približuje jeho osobnosť.
"Habemus Papam!" Tieto slová zazneli 8. mája 2025 vo večerných hodinách z balkónu Baziliky sv. Petra. Chvíľu na to sme spoznali nového pápeža Leva XIV., vlastným menom Robert Francis Prevost, ktorého prvé slová boli: „La pace sia con tutti voi!“ Smútok po smrti pápeža Františka sa veľmi rýchlo zmenil na radosť zo zvolenia novej hlavy Cirkvi.
Autori čitateľa sprevádzajú obdobím po smrti pápeža Františka, atmosférou pred konkláve aj samotnou voľbou nového pápeža. Postupne odkrývajú život Roberta Francisa Prevosta jeho detstvo v Chicagu po boku dvoch bratov, kňazské začiatky, misijné pôsobenie v Peru aj život vo Vatikáne. Ukazujú človeka s francúzskymi koreňmi a zmiešaným pôvodom, ktorého formovali nielen významné udalosti, ale aj každodenné skúsenosti, pochybnosti a vnútorné hľadanie.
„Veľké veci sa často začínajú potichu v obyčajnej detskej izbe.“
Práve pasáže venované Peru patria podľa mňa k najzaujímavejším častiam knihy. Autori približujú jeho stret s chudobou, politickými krízami či dôsledkami sociálnych nerovností. Nevykresľujú len cirkevného predstaviteľa, ale človeka, ktorý dlhé roky žil medzi ľuďmi a poznal ich každodenné problémy.
„Nekĺže po povrchu je to muž s hlbokou duchovnou múdrosťou. A zároveň muž pokoja.“
Pri čítaní častí venovaných konkláve som si sám spomenul na chvíle čakania na biely dym a otázku, kto predstúpi pred veriacich ako nový pápež.
Veľká časť knihy sa venuje aj výzvam, ktorým bude musieť nový pápež čeliť. Prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi, ktorí ho poznali v rôznych etapách života, vzniká obraz pokojného, premýšľavého a duchovne ukotveného človeka. Miestami kniha pôsobí skôr ako pocta novému pápežovi než ako kritická biografia.
Nejde teda len o klasický životopis. Text je popretkávaný biblickými citátmi, úvahami a duchovnými pasážami, ktoré dotvárajú celkovú atmosféru knihy. Miestami bola pre mňa náročnejšia na čítanie a myslím si, že viac osloví čitateľov so záujmom o Cirkev a duchovnú literatúru než tých, ktorí hľadajú čistokrvnú biografiu. Napriek tomu vo mne kniha zanechala pocit, že o samotnom pápežovi Levovi XIV. by som si rád prečítal ešte viac.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Chodievate do kempu? Je to pre vás miesto oddychu, pokoja, smiechu a bezstarostnosti?
Holandská autorka Maartje Wortel nám ukáže, že kemp môže byť aj miestom, kde sa pod povrchom ticha skrýva nepokoj. Jeden takýto kemp s bazénom a vedľa vojenského cvičiska kúpi Viktorien od dvoch sestier za podmienky, že v ňom môžu ostať bývať.
Kniha nemá klasický dej. Skladá sa z epizód písaných z pohľadu jednotlivých postáv, ktoré toto na prvý pohľad pokojné miesto postupne zapĺňajú. Či už je to vojak, celebrita alebo ľudia, ktorí skôr než oddych hľadajú únik. Pohľady postáv vrátane Viktorien a dvoch sestier sa striedajú, pričom na začiatku každej kapitoly je uvedený dátum príchodu a odchodu hostí. Postupne tak prenikáme do ich vnútorného sveta, často aj do vecí, ktoré by radšej zostali skryté.
„Každý musí nějak žít s pravdou, což ale ještě neznamená, že je toho každý schopen.“
Priznám sa, že nie všetky pasáže ma zaujali rovnako. Miestami som čakal výraznejšie prepojenie jednotlivých príbehov. Na druhej strane, práve táto roztrieštenosť k tejto knihe patrí. Vystihuje odcudzenie medzi postavami, ktoré síce zdieľajú jeden spoločný priestor, no každá si nesie vlastné problémy, ktoré môžu byť až desivo podobné komukoľvek z nás.
„Co je pro jednoho smrtelně nebezpečné, je pro jiného hřiště.“
Štýl písania je úsporný, presný, miestami ironický, s dávkou trpkého humoru. Autorka sa nerozpisuje a jednou vetou vie naznačiť viac, než iní autori na celej strane. A práve to robí čítanie zaujímavým, ale aj mierne znepokojujúcim.
Okrem osobných príbehov autorka otvára aj širšie témy vojny, ekológiu, globálne problémy. Nič z toho nepôsobí nasilu, skôr ako prirodzená súčasť sveta, v ktorom sa postavy pohybujú.
A záver? Pre mňa určite nečakaný a silný.
Kemp je kniha, ktorá sa vie dostať pod kožu. Nejde o príbeh, ktorý vás pohltí dejom, skôr vás prinúti premýšľať o ľuďoch, vzťahoch a o tom, čo všetko si so sebou nesieme, aj keď si myslíme, že sme prišli oddychovať.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Ať čekáte jakkoliv dlouho, čekání jednou skončí. Buď proto, že na to, co čekáte, přijde, nebo proto, že to, na co čekáte, už nepřijde. Ale skončí to.“
„... až zpětně pochopíte, kdo jste teď, chcete se zase vrátit k tomu, kým jste kdysi byli. Člověk se s časem mění, ale čas je rychlejší. Proto vám spousta věcí dojde, až když je pozdě. Většinou je dokonce příliš pozdě na uvědomění si, že všechno bylo fajn.“
„Všichni musíme nějak trávit čas, čím hezčí to máme, tím jednodušší to je. Pokud si to neumíte udělat hezké sami, můžete si někomu říct o pomoc.“
Máte niekedy pocit, akoby radosť ani neexistovala? Že namiesto nej prichádza skôr nepokoj, únava alebo pocit, že nič nemá zmysel? Práve na tieto stavy reaguje kniha Nalaď sa na radosť, ktorá sa opiera o prácu s traumou a jej vplyvom na náš život.
Autorka vychádza zo svojej dlhoročnej praxe skúmania traumy a knihu adresuje najmä čitateľom, ktorí si prešli náročnými životnými skúsenosťami. Pre nich môže byť akýmsi luxusom, niečím, čo si nemôžu dovoliť, čo si nezaslúžia alebo na ňu neveria.
Jedným z ústredných konceptov knihy sú tzv. „zlodeji radosti“ vzorce správania a prežívania, ktoré bránia človeku prežívať pozitívne emócie:
„... ak zistíte, že sa vyhýbate radosti, existuje na to minimálne šesť dôvodov. Šesť dôvodov, ktoré majú korene vo vašej minulosti. Šesť dôvodov, ktoré dávajú dokonalý zmysel.“
V tejto súvislosti autorka pracuje s témami ako odpor voči radosti, strach, či hanba z radosti. Tieto mechanizmy postupne rozoberá, pričom kniha nie je rýchlym návodom na šťastie, ale skôr snahou vysvetliť, prečo môže byť radosť pre niektorých ľudí ťažko dostupná a ako sa k nej dá postupne vracať.
Text je napísaný zrozumiteľne a doplnený je o príbehy klientov aj osobné skúsenosti autorky. McDonald ponúka aj cvičenia a praktické podnety, pričom siaha aj do neurobiológie či fungovania mozgu. Práve kombinácia odborného základu a empatického tónu robí knihu čitateľsky prístupnou aj pre laikov.
„Nádej a vďačnosť sa môžu zdať ako absurdne vzdialené, takmer nedosiahnuteľné emócie, keď sa vám pod nohami práve rozpadol celý svet.“
Z knihy mi bola blízka aj myšlienka, ktorú sa snažím používať aj v bežnom živote aj počas zlých dní si všímať malé pozitívne veci. Nemusí ísť o nič veľké, skôr o drobnosti, ktoré deň aspoň trochu zlepšia. Páčilo sa mi, že autorka tento prístup tiež odporúča.
Nalaď sa na radosť je kniha, ktorá citlivo otvára tému traumy a toho, ako ovplyvňuje naše prežívanie radosti v každodennom živote. Osloviť môže čitateľov, ktorí nehľadajú rýchle riešenia, ale skôr porozumenie, prijatie a jemné nasmerovanie k sebe samým.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Ako sa na radosť ladíte vy?
4,5*
„Len tí, ktorí majú odvahu postaviť sa zoči-voči smrti, vysmiať sa jej do očí, bojovať s ňou, sú pripravení na grandiózne výzvy.“
V meste Atrocity miznú ľudia. V prostredí presiaknutom násilím, drogami a morálnym úpadkom sa detektív Trevor Slater púšťa do vyšetrovania série vrážd, ktoré sa vymykajú aj miestnym „štandardom“.
„Niekto tu popravuje ľudí v masovom meradle a maže po sebe stopy.“
Druhú dejovú líniu tvorí návrat do obdobia druhej svetovej vojny v Lotyšsku, kde sledujeme skupinu chlapcov poznačených skúsenosťou koncentračného tábora. Práve ich osudy najmä postava Saula Melnicka vnášajú do príbehu tému pomsty, traumy a nemožnosti uzavrieť minulosť.
„Mať pomstu ako zmysel bytia nikdy nevedie k uspokojeniu.“
Títo chlapci, teraz už muži, sa po rokoch rozhodnú pomstiť nacistickému vedcovi, ktorý v tábore začal so svojím výskumom. Obe dejové línie sa prepoja a postupne odhaľujú širší kontext.
Zápletka je výborne vystavaná a komplexná. Páčilo sa mi, ako autor vykreslil samotné mesto. Atmosféra Atrocity je dusivá, miestami až klaustrofobická, a patrí k najsilnejším stránkam knihy.
„Akoby toto mesto priťahovalo úpadok. Nasáva do seba žlč a vyprskáva krv. Vyžiera svojich obyvateľov zvnútra a vypľúva prázdne schránky.“
Okrem detektívnej línie sa Hlaváč púšťa aj do filozofickej roviny, do hlbín ľudskej mysle, do úvah o povahe zla, hraniciach ľudskej psychiky, či obmedzenosti ľudského vnímania sveta. Ide o pasáže, ktoré tempo knihy spomaľujú a miestami sa čítali náročnejšie, ale priniesli podnety na zamyslenie.
Zostane iba popol ma veľmi milo prekvapil. Kniha osloví najmä čitateľov, ktorí vyhľadávajú temnejšie, žánrovo presahujúce príbehy a neprekáža im občas pomalšie tempo či filozofické pasáže. Nejde len o detektívku, ale aj o temnú sondu do ľudskej psychiky a spoločnosti poznačenej násilím.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Máte radi knihy, ktoré vás nutia zamyslieť a zastaviť sa?
„Všetci sme vo vnútri beštie s maskou ľudskosti na tvári.“
„Každý deň je nevyhnutné nájsť kúsok radosti pre povzbudenie svojej duše. Stačí maličkosť. Sladký zákusok, pesnička v rádiu, úsmev šoféra taxíka, slnečný lúč prebleskujúci mrakmi. Alebo krátke stretnutie pri drinku.“
3,5*
Už ste boli na rozlúčke so slobodou? Jedna taká sa hneď v úvode knihy Kovboj na útěku poriadne skomplikuje.
Príbeh začína incidentom, pri ktorom síce tečie krv (bez obáv, nejde o vraždu), a postupne sledujeme dvojicu kamarátok, Kamilu a Báru, ktoré sa na takúto rozlúčku so slobodou dostanú. Kamile padne do oka sympatický muž v kovbojskom klobúku, no čoskoro zistí, že ide práve o ženícha.
Dej je rozprávaný z pohľadu troch postáv: Kamily, nádejného ženích Jiřího a jeho nastávajúcej Markéty. Kapitoly sú krátke svižné a perspektívy sa rýchlo striedajú.
Štýlovo je kniha dobre napísaná, dej má spád, nenudí a dokáže vyvolať emócie, aj keď nejde o výrazne komplexný príbeh.
Postavy na mňa pôsobili miestami rozporuplne. Občas sa správali nerozumne, až hlúpo, no zároveň uznávam, že aj takéto rozhodnutia sa môžu v realite stať. Najviac mi nesadla postava Markéty, ktorá ma iritovala a liezla mi na nervy. Naopak, veľmi som si obľúbil Kamilinu babičku, ktorá prináša nadhľad, skúsenosť, potrebnú životnú múdrosť a pokojnejší pohľad na situácie.
Kniha obsahuje aj romantické a miestami pikantnejšie scény, ktoré zapadajú do žánru a určite si nájdu svoje publikum. Popri tom sa dotýka tém ako nevera, vzťahy, druhé šance, životné rozhodnutia, či problémy spojené so starobou, teda veci zo života, ktoré môžu byť mnohým blízke.
„Nic v životě není zadarmo. Bez vlastní snahy a přičinění se nic nezmění.“
„Žádný problém není tak velký, aby se nedal řešit.“
„Nikdy nemůžeme vědět, co si pro nás život přichystá. Prostě se ty věci dějí a je jen na nás, jak se k nim postavíme. To řešení máme v hlavě, ne v těch situacích, co se dějí.“
V texte som objavil aj niekoľko drobných nedôsledností, ktoré ale celkový dojem z čítania nenarušujú.
Ak hľadáte oddychové čítanie s dávkou romantiky, emócií a životných situácií, ktoré stavia na vzťahoch, konfliktoch a životných rozhodnutiach, Kovboj na útěku by vás mohol osloviť.
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
Čo vy a podobný typ príbehov?
„Vždycky prahneme po tom, co nemůžeme mít. To už je lidská přirozenost.“
Máte radi príbehy s upírmi?
V odľahlom mestečku Deadhart na Aljaške, kde zima a ticho prenikajú až pod kožu, sa stane vražda mladého chlapca.
Na miesto prichádza vampyrologička Barbara Atkinsová, aby prípad vyšetrila. Podozrenie padá na upírov žijúcich v neďalekej kolónii. Môže tento prípad súvisieť s 25 rokov starou udalosťou?
Autorka vytvára zaujímavý svet, v ktorom ľudia a upíri žijú vedľa seba a aj keď ich spolužitie nie je jednoduché, majú presne stanovené pravidlá. Nechýba typická atmosféra chladu, nedôvery a izolácie mestečka s 673 obyvateľmi, ktorá je budovaná presvedčivo. Práve prostredie patrí k najsilnejším stránkam knihy.
Tudor kombinuje mysteriózny príbeh s detektívnou zápletkou, no výsledok nepôsobí úplne vyvážene, čo je pri tak silnom koncepte škoda. Zápletka síce pôsobí sľubne, no postupne stráca tempo a nedokáže naplno využiť svoj potenciál. Rovnako aj postavy vrátane hlavnej hrdinky si ma nedokázali získať a množstvo vedľajších postáv miestami skôr mätie než obohacuje.
Zaujímavý námet tak ostáva len čiastočne využitý. Upíri, ktorí by mohli byť výrazným prvkom príbehu, zostávajú skôr v úzadí. Na druhej strane, páčilo sa mi, že kniha ponúka aj akúsi metaforu strach z inakosti, predsudky a nedôveru voči „tým druhým“.
„Lidi se vždycky bojí toho, čemu nerozumějí.“
„Lidi jsou jako zhoubná nákaza. Všechno zamoří.“
Záver príbeh mierne pozdvihuje a prináša niekoľko prekvapení, ktoré dokážu zanechať lepší celkový dojem.
Kolonie môže zaujať čitateľov, ktorí majú radi temné príbehy z prostredia malej komunity, kde sa mieša detektívne pátranie s nadprirodzenom a odhaľujú sa staré tajomstvá.
Ide o moju prvú knihu od autorky, no napriek výhradám určite siahnem aj po jej ďalších tituloch. Ktoré by ste odporučili?
Za knihu ďakujem: dobre-knihy.cz
„Nic jako nesmrtelnost totiž neexistuje. Smrt nás nakonec navštíví všechny. Rozdíl je v tom, kdy přijde a jak dlouho se zdrží.“
„... když něco smrdí, h*vno je většinou poblíž.“
„... někdy život člověku nadělí citrony. A někdy kýbl sr*ček.“
