Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Napriek tomu, že je z textu cítiť autorove sympatie k tvorbe Petra Pišťánka, podarilo sa mu zostať objektívnym a s relatívnym nadhľadom priniesť čitateľovi veľmi kompaktný rozbor tvorby jedného z najvýznamnejších prozaikov novodobej slovenskej literatúry.
Za jeden z najväčších kladov publikácie považujem nenápadné previazanie rozborov jednotlivých kníh s reáliami z osobného života P. Pišťánka. V tomto ohľade poteší aj kalendárium na konci knihy, ku ktorému som viackrát pri čítaní knihy prelistoval. Cestu mi pritom spríjemňovali niektoré z danglárovských ilustrácií a fotografie z Pišťánkovho života, ktoré takmer dokonalo dotvárali celkový obraz. Výborný výber fotografií, ich umiestnenie i spracovanie je naozaj vizuálnou lahôdkou.
Verím, že každý z Pišťánkových skalných má svoje obľúbené diela, texty a pasáže, nedá sa preto úplne objektívne zhodnotiť, ktoré z nich si zaslúžia pozornosti (strán) viac, a ktor menej. Z tohto dôvodu je podľa mňa i diskusia na túto tému zbytočná, je to jednoducho na rozhodnutí autora rozboru. Musím však uznať, že napriek skutočne kompaktnému zhrnutiu Pišťánkovho diela som mal možnosť spoznať aj ďalšie, pre mňa nové, rozmery a pohľady na jednotlivé knihy či zbierky jeho noviel, čo vzbudilo opäť raz môj apetít ich vybrať z knižnice a prečítať si ich „vo svetle novej lampy“.
Darovcov „On, Pišťánek“ rozhodne nie je oddychovým čítaním po celodennom strese. A aj napriek aktraktívnemu vizuálu, občas pripomínajúcemu knihy samotného P. Pišťánka, nie je „populárnou“ literatúrou. Pre toho, kto by sa však chcel napriek tomu nalodiť na ponorku plaviacu sa hlbinami literárnych rozborov, predstavuje veľmi dostupnú a priateľskú alternatívu.
Po rozpačitom úvode, kde autor napríklad popisuje, ako dnes vyzerá obec, v ktorej Oskar Fegyveres v 80. rokoch absolvoval povinnú vojenskú službu, prichádza neuveriteľný príbeh, ktorý je žiaľ skutočnosťou (hoci sa vraj skutok nestal). Nenechajte sa však odradiť. Ani ja si neviem veľmi dobre predstaviť, ako by som mal odľahčene začať písať príbeh, o ktorom si každý myslí, že ho pozná a vie, ako skončí. Nehovoriac o tom, že autor najlepšie vedel, že takto zmýšľajúci čitateľ pozná len dejovú líniu na povrchu.
Tandem autora a skutočnej hlavnej postavy je naozaj silný. Fegyveres rozpráva svoj príbeh až s prekvapivou úprimnosťou a Burčík sa nesnaží ho nijako prikrášľovať. Ide im to naozaj dobre, a strany ubiehajú rýchlo. Príbeh Oskara Fegyveresa je mementom pre nás všetkých a veľmi jasne poukazuje na to, voči čomu sa má spoločnosť vyhraniť, no i na to, ako to dopadne, keď sa tak neučiní.
Je zaujímavé čítať, ako vnímal udalosti, ktoré viedli k pádu železnej opony politológ a historik zo západu. Jeho schopnosť vykresliť atmosféru týchto dní, mesiacov a rokov je výborná a vďaka „nezainteresovanému“ pohľadu podáva známe veci s istou príchuťou exotiky.
Treba však rátať s tým, že kniha pojednáva o revolučných udalostiach v niektorých mestách niektorých krajín stredoeurópskeho „Ostbloku“, a je teda možné, že v nej nenájdete niektoré udalosti či postavy, ktoré by ste v nej chceli nájsť, prípadne práve naopak. Slovenský čitateľ by tu možno rád našiel podrobnejší popis toho, ako autor vnímal úlohu VPN, jej lídrov a jej činnosť na území Slovenska. Zároveň sporadické a nie veľmi časté zmienky o našej časti ČS(S)R naznačujú, do akej miery sú pre medzinárodnú komunitu podstatné súvislosti, ktoré sú v našom regionálnom kontexte pre nás významné. Aj táto skutočnosť však rozširuje čitateľov rozhľad a pozdvihuje ho zo zaužívaných stereotypov vlastného vnímania významu domáceho regiónu. Kapitola tak umožňuje vysporiadať sa so skutočnosťami, s ktorými sa pri domácich publikáciach úplne vysporadúvať nemusí. Jednoducho nie sme pupok sveta, neviem, ako inak to napísať ;o)
Odmenou za prežitie takejto katarzie je skutočne hodnotný exkurz do nežnorevolučného diania v Maďarsku či Poľsku, ale i v Západnom a Východnom Nemecku. Obzvlášť kapitola o maďarskom revolučnom dianí silno rozšírila moje vedomosti o modernej histórii našich južných susedov. Podobný význam pre mňa mali i strany, ktoré rozoberali vzájomné ekonomické vzťahy oboch nemeckých republík.
V našom československom (bez rozdeľovníka uvádzam zámerne) kultúrnom prostredí nie je veľa kníh a už vôbec nie komixov, ktoré by sa dali označiť za pôvodné a kultové súčasne. Tento okruh sa ešte zúži, keď chceme hovoriť o fenoméne, ktorého popularita sa vzťahovala na viacero geneácií zároveň.
Rýchle šípy vznikali v dobe, kedy bol môj dedo vo veku ich hlavných hrdinov. Hoci si ich môj tato i mamina čítali v pevnej väzbe, doma sa nám zachovalo už len niekoľko mäkkých zväzkov. Napriek tomu som ich otváral vždy znova a rád. Sumárnu zbierku v tejto podobe som našiel v kníkupectve ešte v časoch, keď som chodil do školy, a žiaľ presahovala rozpočet môjho vreckového. Navyše sa behom krátkej doby z pultov stratila a svoju cestu si tak nenašla ani pod vianočný stromček. Už ako „dospelákovi“, chodiacemu do práce, mi raz doma skĺzol pohľad na „brožované“ zväzky môjho tatina v polici. Spomenul som si na tú veľkú knihu so všetkými komixami Rýchlych šípov a čuduj sa svete, práve v tej dobe sa v kníhkupectvách objavilo jej tretie vydanie. Dnes ho rád vyberám zo svojej police a listujem v príbehoch, ktoré neoddeliteľne patria k môjmu detstvu.
Komixy písané Jaroslavom Foglarom a ilustrované viacerými jeho kolegami sú plné príbehov, z ktorých môžu deti čerpať hodnoty presahujúce historický či politický kontext. Aj keď nám niektoré súvislosti či situácie môžu pripadať s odstupom času komické, spôsob, akým sa v ňom postavy zachovajú v nás zároveň môže vzbudzovať pocit, že svet nemusí byť až tak zlý, ako sa nám niekedy môže zdať. Ak by som si mal vybrať pre moje teoretické deti nejaký knižný vzor, viem do ktorej poličky sa mám pozrieť. Rovnako, ako to vedeli aj moji rodičia a starí rodičia.
Po pár odstavcoch začne byť čitateľovi jasné, že Nevolný musel venovať desiatky, keď nie stovky hodín dôkladnému štúdiu mnohých historických zdrojov. Rokmi nadobudnuté informácie dokáže veľmi umným spôsobom pretaviť do pútavého rozprávania, ktoré vie navyše veľmi vyvážene koncipovať tak, aby zaujal čitateľa bez toho, aby sa stal neverným historickým reáliám. V tomto ohľade ide o veľmi ojedinelú publikáciu, ktorá stojí za prečítanie.
Z pohľadu citlivejšieho čitateľa je však potrebné spomenúť to, že ide stále o literatúru faktu, venujúcu sa vyšetrovaniu kriminálnych činov. Skutočné miesta, skutočné historicko-spoločenské a politické súvislosti a hlavne skutočné trestné činy nemusia byť pre každého ľahkým čítaním. Napriek tomu je to príležitosť nahliadnuť do nie veľmi prebádanej a už vôbec nie populárne spracovanej histórie kriminalistiky 20. storočia na území Západného Slovenska.
Odporúčanie na záver: Nevolného Zabudnutí detektívi sa výborne hodia ku Zabudnutým prípadom inšpektora Šétaffyho a napriek nepriamemu tematickému súvisu aj ku knihe Pentcho od Jara Ryháka. Všetky tri knihy sa napriek rozličným autorom i rozličným prístupom k písaniu výborne dopĺňajú.
Lov na El Chapa je knihou mnohých prekvapení. Už to samo o sebe hovorí niečo o rozprávačskom kumšte autorov, keďže ide v podstate o známy príbeh, ktorý sa v relatívne krátkom čase dočkal mnohých spracovaní. A to v oblasti novinárstva a žurnalistiky, tak i v oblasti televíznej tvorby.
Prvým prekvapením môže pre niekoho byť samotný príbeh knihy. Nie je totiž prierezom kariéry najväčšieho z drogových Padrónov sveta v štýle seriálových Narcos či Bowdenovho Escobara (mimochodom tiež vydareného). Spoluautor knihy a jedna z hlavných postáv reálneho lovu na Guzmána čitateľovi približuje pravdepodobne najväčší míľnik celosvetového boja proti drogám.
Andrew Hogan, (teraz už bývalý) agent protidrogovej agentúry DEA so svojimi modrými očami, tak trochu naivným entuziazmom a výrazom čerstvého absolventa školy vôbec nepôsobí ako typický akčný drsňák, ktorý by s automatickou puškou cez mŕtvoly prenasledoval najhľadanejšieho narkobaróna, známeho svojou bezohľadnosťou. A v tom spočíva ďalšie prekvapenie knihy. Hogan totiž nie je stereotypom agenta. Nemá k dispozícii podzemné veliteľské stanovištia plné obrazoviek s vysvietenými satelitnými mapami a identikitmi zločincov. Práve naopak. Zabudnite na bezpilotné drony. Zabudnite na prístroje pre nočné videnie. Čitateľ neveriacky sleduje, ako agenti zaznamenávajú lokality hľadaných zločincov do Gúglmáp a dorozumievajú sa pomocou chatovacích aplikácií, cez ktoré si bežne posielame zoznamy nákupov či emotikony znázorňujúce kadečo.
Príbeh lovu na El Chapa totiž nie je príbehom dobre vybavených špeciálnych agentov, ktorí by medzi svištiacimi guľkami volali do centrály, aby im poslali ďalších päť vrtuľníkov s posilami. Áno, aj tu technika zohráva istú úlohu, no všetko v skutočnosti stojí na pár ľuďoch, ktorí drogového kráľa dolapia v prvom rade vďaka úprimnému odhodlaniu, vytrvalosti a neraz aj osobným obetám.
Autori mi okrem horeuvedených pripravil pri čítaní ešte jedno prekvapenie. Krátko po tom, čo som knihu začal čítať, som si uvedomil, že už som v tretine. Zakrátko na to sa mi niečo podobné stalo znova, ale to už som sa blížil ku strane s číslom 300. Jediné, čo brzdí plynulosť čítania sú na môj vkus až príliš časté chyby a preklepy. Nie je to však v prípade Ikaru jediný takýto prípad.
Ak hľadáte knihu o narkobarónovi El Chapovi, je možné, že by ste mali siahnuť po inom titule. Ak však napriek tomu siahnete po Love na El Chapa, pravdepodobne nebudete sklamaní.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Grimsdalov svižný pisateľský štýl neochabol ani v knihe ku ďalšiemu dielu populárnej hernej série Battlefield. Čitateľa dokáže zaujať schopnosťou výborne a pútavo popísať atmosféru prostredia, v ktorom sa rýchlo ubiehajúci dej odohráva. Charaktery postáv dokáže vykresľovať veľmi komplexne a plasticky bez toho, aby vás unavoval. Chýba však „odborný“ (ak sa to tak dá nazvať) vklad Andyho McNaba a v niektorých úsekoch je to dosť cítiť. Napriek tomu kniha stojí za prečítanie. Prispieva k tomu aj preklad, na ktorom si dal domáci vydavateľ záležať.
Číst víc
Ideálne je, ak sa autor vyzná v oblasti, o ktorej píše. V prípade Eca je to však takmer každá oblasť, takže väčšina vecí, ktoré vyšli z jeho pera, sú zárukou kvalitného a premysleného „počteníčka“.
Politika a novinárčina spolu vždy súvisia viac, než by mali. Ak k tomu pridáme konšpiračné teórie, ktoré sú obzvlášť v poslednej dobe veľmi v trende, dostávame napínavý mix na konci ktorého môže, ale aj nemusí, dôjsť k odhaleniu pozadia udalostí, ktoré otriasali západnou Európou v druhej polovici 20. storočia.
Rýchle šípy čítavali môj otec aj moja mama a vybrané komixové zošity teda nechýbali ani u nás doma. Ako malý som ich rád čítaval, s pribúdajúcim vekom som ocenil príjemný závan prvorepublikovej atmosféry, ktorý z nich sála. Zaujímavé, občas úsmevné, občas napínavé dobové dobrodružstvá majú čo dať aj dnešným deťom a „mládežníkom“. Vrelo odporúčam ;o)
Mimochodom keď vyšlo prvé vydanie tohto sumáru komixov, tak som bol ešte nezárobkovočinný študent, takže mi ušlo. Druhé som nejak minul a tretie sa tiež rozpredalo skôr, než som si to stihol uvedomiť. U štvrtého sa mi to už nestalo. :o)
Škoda, že obálka bola trochu otlačená :o/
