Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak toto bolo výborné a pobavilo. Takmer zhltnuté za pár dní, keďže mám veľmi rád zaujímavé rozprávanie, či príbehy podané z iného (nie toho najzaužívanejšieho) uhla.
Navyše som si neviem prečo pamätal, že Penelope po návrate Odysea spoznala a bol happyend (asi som poznal len nejakú "kids friendly" verziu mýtu) a o dramatickej situácii jej slúžok (ktoré výbornými veršami odľahčovali dej) som sa tak dozvedel prvýkrát.
Tiež musím oceniť ako si Atwood naštudovala prostredie. Zároveň som čítal knihu Najznámejšie mýty a jej svet a myslenie ľudí v ňom boli dokonale v súlade s antickým svetom. Pre mňa asi nečakane topka roka.
Tak neviem, či je toto najvhodnejšia kniha, ktorou začínať Bukowského tvorbu. Že to bude pomerne explicitné, hulvátske, voyeurské a tak vhodne špinavé to som vedel. To ma neprekvapilo. Len to po čase začne byť tematický mierne repetetívne (dostihy - alkoholické excesy - balenie a spanie so ženami - niečo úplne iné - dostihy - excesy - ženy ...)
Plusom sú krátke príbehy a veľmi dobre a rýchlo sa kniha číta. Aspoň možno rozmýšľať, čo je v poviedkach založené na realite a čo je výplodom delíria, či autorskej tvorivosti. Nízke hodnotenie dávam preto, že podobne ako pri krátkometrážnych filmoch, tak aj pri krátkych poviedkach nemám rád, keď je vybudovaný zaujímavý dej a koniec je nedostatočný, vágny, useknutý či dokonca bez pointy. A to tu má Bukowski často. Ale možno je to jeho trademark - neviem. Aspoň tie záverečné dlhšie poviedky, to trochu vylepšili. Z tých krátkych ma najviac bavila kanibalská a paródia na western.
Výborná kniha na pripomenutie, alebo oboznámenie sa s najznámejšími mýtmi. Taktiež mi to výborné poslúžilo na lepšie pochopenie fungovania antického sveta, keďže som popri tom čítal knihy Dejiny mýtov a Penelopiáda a potom Mýty od Stephena Frya. A vďaka Najznámejším mýtom som sa dokázal výborne v antickom svete orientovať a nemusel som si dohľadávať viacero informácií.
Jediné, čo by som vytkol je, že som očakával okrem informácií z literatúry, výtvarného umenia a hudby k jednotlivým mýtom aj nejaké to info z kinematografie. Starých filmov, ktoré spracúvajú dané mýty sa tam spomenie len zopár.
Rozhodne zaujímavá kniha rozoberajúca prečo ľudia verili/veria v to, v čo verili/veria a ako sa táto viera vyvíjala napriek obdobiami ľudských dejín a kam speje. Len je to trochu náročnejší text, ktorý občas pôsobí ako diplomovka, takže bolo pre mňa trochu ťažšie sa do knižky "zažrať".
"My ľudia však ľahko upadáme do zúfalstva a od samého začiatku konštruujeme príbehy, ktoré nám umožňujú vidieť život v širších súvislostiach odhaľujúcich hlbší zmysel a potvrdzujú, že život má svoj význam a hodnotu napriek všetkým skľučujúcim a chaotickým dôkazom svedčiacim o opaku."
Trochu som mal problém sa v prvej časti do knihy začítať. Holt, asi nebudem cieľovka na psychologické úvahy dospievajúcich dievčat. Ale druhá časť (keď už začínalo ísť s plánom "do tuhého") to vynahradila.
Myslím, že tých 120 strán je akurát aby to malo spád a nestihlo tými úvahami príliš otráviť. Čo však musím oceniť je fíling - leto vo vile na francúzskom pobreží. Asi aj vďaka letným horúčavám som mal chuť sa k Cécile pridať. Rozhodne zaujímavý a vydarený debut.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Náhodou som narazil v knižnici na takú útlu malú knižku, tak som sa doma pozrel o čom je (čo ma zaujalo), tak som si ju následne požičal a ... som z nej rozladený, či rozčarovaný (žeby ten "magický" realizmus? :))
páčila sa mi:
- forma - krátke kapitoly, striedanie minulosti a súčasnosti
- a prostredie - slovenská dedina a tragikomické figúrky plné obmedzenosti a nenávisti to proste ide k sebe - z nevery niekoľkých mužov vinia radšej dedinčanky jednu z hlavných postáv a jej začarovanú pálenku ... to proste nevymyslíš
s čím som mal problém:
- postava Večného Žida - netušil som, čo tá postava mala predstavovať, takže som čakal, či je to nejaké spodobnenie smrti, alebo osudu a nevykľulo sa z toho nič ... (po prečítaní som si zistil, aký má tá postava základ - takže moja nevzdelanosť :))
- dej veľmi pekne graduje až nastane podľa mňa veľmi rýchly koniec a preto som zostal zaskočený, lebo som mal pocit, akoby tam niečo chýbalo
Možno by som dal aj 4*, ale na to ako som sa na túto knihu s takým vysokým hodnotením, komentármi a zaujímavým obsahom tešil, som nakoniec zostal mierne sklamaný.
Som človek, ktorý si toho odžil po nemocniciach od narodenia viac než dosť a zažil som rôzne vyšetrenia, lekárov, ich prístupy a hlavne pacientov a ich rodiny, s ktorými sa musia potýkať. A to som sa plánoval tomuto povolaniu venovať, takže ma to zaujímalo z každej strany. Preto možno nebudem úplne objektívny, keďže Adamovi úplne rozumiem, že to niekedy bolo o nervy a nečudujem sa, že s tým nakoniec sekol. Asi by som si tiež dva krát rozmyslel, či má povolanie v zdravotníctve (hlavne v tom našom) zmysel, keby som čítal knihu, keď som sa rozhodoval o budúcnosti.
Síce nemôžem posúdiť ako na gynekológii a už dupľom nie v anglickom zdravotníctve, ale v mnohom je to dosť podobné tomu nášmu aj s jeho chybami a pacientmi. Dokonca si myslím, že keby sa nebodaj k podobnému literárnemu činu, odhodlal niekto z našej zdravotníckej oblasti, tak by to bol bohužiaľ ešte černejší humor a smutnejší obraz. Takto sa dalo aspoň baviť na anglickom humore a krútiť hlavou nad ich "vyspelosťou".
Moja menšia sťažnosť a poznámka k formátu a editorským úpravám SK/CZ verzie: Na knihu som narazil vo vlaku kde boli k dispozícii zdarma predslov a prvá kapitola. Zhruba o mesiac som si požičal z knižnice SK verziu - neskutočné pravopisné a významové (Enid Blyton je v oboch verziách za muža) chyby až som mal pocit, že čítam hrubý koncept, ktorý mal ešte niekto zredigovať, ale zabudol.
Ku koncu som už mal pocit, že niektoré veci pokiaľ ide o slovné hračky v angličtine akosi nie sú vysvetlené, tak som našiel na nete CZ verziu a porovnal. A naozaj. Väčšina slovných hračiek v SK verzii nebola vysvetlená. Alebo si to podobne uľahčili - v CZ verzii sa spomínajú poppers a len vo vysvetlivke ako tzv. španielske mušky; SK verzia dala mušky rovno do prekladu ako afrodiziaká pre LGBTQ+ komunitu. A tým sa podľa mňa trochu mení význam aj odtieň humoru v niektorých prípadoch. Nehovoriac o tom, že jeden určite (možno aj 2) denníkové zápisky sú v SK verzii vynechané (cenzúra?)
Asi najabsurdnejšia absurdnosť z Dahlovej tvorby, ktorú som mal zatiaľ možnosť čítať. A to som si myslel, že som po dvoch poviedkach, v ktorých Osvald vystupuje relatívne pripravený. Omyl. Ak vás bude oblievať pot pri prvej tretine knihy o príhodách s práškom z chrobákov, tak ďalej radšej ani nečítajte. Aj keď, ako vždy, čitateľova predstavivosť sa nudiť nebude.
Až som ľutoval, že tých príbehov a Osvaldových eskapád nie je viac. Hoci na druhej strane, možno je aj lepšie, že je len to, čo je. Pri predstave čo by ešte musel pozažívať, aby zaplnil všetky zväzky svojich pamätí ...
Inak by ma celkom zaujímalo ako takéto vyobrazenie prijali v dobe vydania kráľovské rodiny (asi sa tvárili, že o ničom nevedia), či potomkovia, alebo príbuzní spomínaných géniov. Aj keď si viem predstaviť (na základe dokumentov a seriálu Génius), že scénka s Picassom by prebehla presne ako je opísaná v knihe, takže by nikto nemohol namietať :D
Zrejme to bude tým, že som túto knihu čítal po "Kto chytá v žite", ale Pascual Duarte (mimochodom veľmi (až čudesne) nesympatická hlavná postava) mi pripadal ako agresívnejšia verzia Holdena Caulfielda. Kým Holdena by niektoré veci, situácie či ľudia štvali a rozčuľovali až by z nich chytal depku, Pascual väčšinu takýchto situácií, či konfliktov riešil na prvú dobrú, pudovo bez premýšľania nad dôsledkami. A k postave, ktorá takto koná je ťažké si vytvoriť sympatie. Trochu ho ospravedlňuje aspoň to, že pri polemike, či ho viac ovplyvnila výchova, alebo prostredie sa dá povedať, že bez ohľadu na to, čo ho ovplyvnilo viac, tak oboje ho ovplyvnilo výrazne negatívne.
Pozitívom sú aspoň nasledujúce krátke úvahy, či prózy, z ktorých väčšina síce tiež nemá výrazne pozitívny nádych, ale sú plné zvláštneho realizmu a vyvažujú smutný fíling Pascuala Duarteho.
Náhodou som v babkinej knižnici narazil na slovenskú verziu a keďže ide o celkom útlu knižku a detektívku a zaujala ma obálka, tak som sa do nej aj pustil. Preklad je možno miestami trochu silený v snahe preložiť české výrazy do zvláštnych slovenských ekvivalentov (partiak), prípadne s nezvyčajným slovosledom, ale to prisudzujem dobe vzniku.
Pokiaľ ide o dej - prípad veľmi zaujímavý a pútavý. Vyšetrovanie pre mňa už menej. Kopa hodností, ktoré sa mi miešali (a postupne pribúdali ďalší), na poradách si rozdeľujú úlohy, potom o všetkom referujú, telefonujú a pod. Ale opäť, chápem, že je to dané dobou vzniku knihy. Bohužiaľ mne to pripomínalo knižnú verziu epizódy Malého pitavala, alebo Prípadov 1. oddelenia (keby boli v 80.-tych rokoch) a to nie je úplne moja šálka. Ale kto to má rád, ten bude spokojný
