Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knihy Carstena Henna som obdivovala. Až doteraz.
Listy na desiatovom papieri sú - ako je u neho štandard - maličká knižka. Napriek tomu som ju čítala asi tri mesiace.
Kati mala náročné detstvo. Otec sa jej od ôsmych rokov vyhýbal, matka - ako zisťuje až po jej smrti - jej riadila celý život. Doslova.
Znie to ako prísľub zaujímavého príbehu. Pridajte ale divného strýka, ktorý na svojom pozemku prevádzkuje self-made múzeum Arktídy a mimo iného tam chová losa, hlavnú hrdinku, ktorá vyjadruje emócie tak, že ich píše vo forme listov na desiatový papier a adresátovi ich osobne prečíta, bezdomovca, s ktorým sa dá dokopy, a množstvo naivných rozhovorov.
Mám dojem ako keby autor zobral všetky svoje nápady na budúce knihy a tak nejak, aby to držalo pokope, ich pozliepal. Občas naivnými dialógmi, občas odbitím dôležitého kontextu jednou vetou.
Myšlienky sú tam pekné, ale cesta od jednej k druhej bola pre mňa veľmi náročná - a nie v dobrom slova zmysle.
Ak si chcete od pána Henna niečo prečítať, oveľa viac odporúčam Pekára a vôňu príbehov.
Po precitani recenzii a tom ako skoncila predchadzajuca kniha, som sa velmi bala, ze touto sa tak lahko nepreluskam alebo sa mi vobec nebude pacit. Je to naopak! Neviem sa od nej odtrhnut a o tomto prostredi a kontinente by som si najradsej poprosila celu samostatnu sagu :)
Podla mna si autorka s pribudajucimi knihami zasadne vycibrila styl pisania. Ocenujem tiez, ze je to menej "sadisticky bojovne" ako niektore z predchadzajucich knih. Takze mna iba mrzi, ze uz citam posledne strany :(
V teoretickej casti mi pride ako keby uplne zabudli komu je kniha urcena (mamam, ktore su v strese a chcu poradit). Namiesto toho, aby tam boli jasne napisane odporucania a tipy, tak sa rozpisuju o oxalatoch a podobnych pojmoch ako keby potrebovali dokazat, ze tomu rozumeju. Ja im verim, ze tomu rozumeju, preto som si tu knihu kupila a chcem rady! :) Zopar ich tam je, ale su velmi hlboko schovane v teoreticky textoch. Chyba mi tiez prehladna tabulka postupneho zavadzania zloziek potravy, ktoru by si clovek mohol odfotit/prefotit a "vycapit" doma, aby to mal stale na ociach, ked premysla, co dalej varit.
Co sa tyka receptov, su celkom rozmanite, ale ich rozdelenie aj prepojenie s teoretickou castou su casto matuce. Napriklad cervena sosovica sa nemusi namacat a v recepte ju namacaju 30 minut. Alebo zelenina s ovsenymi vlockami raz je a raz nie je bezlepkove jedlo.
Dobra doplnkova kniha pre inspiraciu "co dalej varit". Ale ako prvu knihu o tejto teme ju vystresovanym maminam neodporucam.
